Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_19C-216-2011.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/216/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1716, IČO 46 662 324, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Zvolen, Stráž 3/223 proti žalovanej V. T., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom X. nad O., Z. XXX/X o zaplatenie zmluvnej pokuty 707,56 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie 707,56 Eur s prísl. s a z a m i e t a.
Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že žalovaná uzavrela s obchodnou spoločnosťou DRUKOS, a.s. zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok tejto obchodnej spoločnosti dodať žalovanej hnuteľný tovar a povinnosťou žalovanej bolo za tento tovar zaplatiť nájomné vo výške 484,- Eur. Poukázal na to, že okrem toho sa žalovaná v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím súdu právnemu predchodcovi žalobcu. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením uvedeného dlhu, vznikla jej povinnosť zaplatiť aj dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá podľa
žalobcu predstavovala sumu 707,56 Eur. Táto pohľadávka bola predmetom viacerých postúpení a na ich základe prešla aj na žalobcu, ktorý žiadal o jej zaplatenie.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila, jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto súd pri doručovaní predvolania na pojednávanie konal v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 O.s.p.
Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci (najmä zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 10.09.2001) treba mať za to, že žalovaná v uvedený deň ako spotrebiteľka uzavrela s dodávateľom Drukos, a.s. (ďalej len „Drukos“) zmluvu o kúpe televízora OVP CTV XXXXTxT na splátky, ktorá bola nazvaná ako zmluva o nájme. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou tejto zmluvy, dohodla pre prípad omeškania sa so splátkou zmluvnú pokutu 0,1% denne. Pohľadávka bola opakovane postupovaná.
Po právnej stránke súd mal za to, že uvedená zmluva nazvaná jej účastníkmi ako kúpna zmluva nákupu na splátky, z ktorej plnenie je predmetom sporu, má charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené (na predtlačených formulároch) a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy je najmä dodanie tovaru (veci) alebo vykonanie služby, prípadne kombinácia dodania tovaru a vykonania služby. Účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ na strane jednej a spotrebiteľ na strane druhej.
Pojem dodávateľ je vymedzený v zákone o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti však treba mať za to, že je to podnikateľský subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, poskytuje tovary a služby hromadne za rovnakých podmienok. Niet pochýb, že to môže byť jednak právnická a jednak fyzická osoba.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Kúpna zmluva nákupu na splátky (hoci nazvaná ako zmluva o nájme) uzavretá medzi žalovanou a Drukosom a.s. spĺňala všetky tieto znaky, a preto ju bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý platil v čase uzatvárania tejto zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedeného vyplýva, že jednou z charakteristických čŕt zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V konkrétnej veci treba mať za to, že všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi Drukosom a.s. a žalovanou obsahovali takúto neprijateľnú podmienku, ktorou bola zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Výška tejto pokuty bola neprimerane vysoká. Per annum (ročne) ide o 36,5 %.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (platného od 01.04.2004) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Z uvedeného vyplýva, že ak účastníci spotrebiteľských zmlúv (nemusia tak byť pomenované, stačí, ak spĺňajú ich charakter), nedali tieto zmluvy do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 OZ do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zák. č. 150/2004 (t.j. od 01.04.2004), považujú sa tieto zmluvy zo zákona za neplatné. Ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Obč. zák., ktorá pôsobí ex tunc (od začiatku) zmluvy.
Toto zákonné ustanovenie malo dôsledok na všetky predtým uzavreté spotrebiteľské zmluvy, ktoré obsahovali neprijateľnú podmienku. Takouto bola aj zmluva uzavretá medzi Drukosom a.s. a žalovanou. Preto táto obchodná spoločnosť mala svoje dovtedy uzavreté zmluvy zosúladiť s predtým uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tak v stanovenej lehote neurobila, stali sa po jej uplynutí všeobecné podmienky neplatné v častiach obsahujúcich pre spotrebiteľa nevýhodné podmienky. Takouto nevýhodnou podmienkou je aj dohoda zmluvných strán (uvádzaná vo všeobecných podmienkach) o uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.
Cieľom tohto intertemporálneho ustanovenia (ktorým bolo § 879f Občianskeho zákonníka) bolo dosiahnuť čo najefektívnejšie očistenie života spotrebiteľov od neprijateľných podmienok v skôr uzavretých spotrebiteľských zmluvách. Žalobca, resp. jeho právny predchodca mal vytvorenú príležitosť dať zmluvu do súladu so zákonom a cieľmi európskeho spotrebiteľského práva (§ 879f Obč. zák.), ktoré je potrebné v tomto smere tiež aplikovať.
Zmluvná klauzula, ktorá sa prieči dobrým mravom je absolútne neplatná ex tunc, a teda právo na plnenie z takejto klauzuly nie je nadobudnuté legálne, ale contra lege v rozpore s § 39 Obč. zák.
Okrem toho treba uviesť, že podľa zmluvy v konkrétnej veci, si Drukos vyhradil prevod vlastníctva nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty. Dodávateľ si teda poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou, a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri výhrade vlastníctva prehnaná. Dodávateľ v jednom okamihu má vlastníctvo, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania. Za takéhoto stavu odvolateľom prezentovanú nízku platobnú disciplínu vníma súd skôr ako odpútanie pozornosti od neprimeranej zmluvnej pokuty.
Z týchto dôvodov súd zastáva názor, že nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % p.d. denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky bola konštatovaná viacerými súdnymi rozhodnutiami, a preto súd už výrokom súdneho rozhodnutia takúto podmienku v konkrétnej veci neurčoval (medzi prvými už v roku 2010 rozsudok Okresného súdu Poprad z 21.05.2010 č. k. 13C/74/2010-40).
Do pozornosti je potrebné dať aj skutočnosť, že samotnú žalobu podal žalobca po uzavretí zmluvy s odstupom 10 rokov a pri 36,5 % - nej sankcii, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si žalobca takýmto spôsobom zabezpečuje navýšenie pohľadávky v násobkoch. Súd zastáva názor, že cieľ sledovaný žalobcom napĺňa iný inštitút súkromného práva - úroky z omeškania a že žalobca v skutočnosti sledoval obídenie úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia. V čase splatnosti splátok kúpnej ceny bola niekdajšia diskontná sadzba centrálnej banky (rok 2000-2001) 8,8 % a dvojnásobok, teda úroky z omeškania predstavovali 17,6 %.
Nelimitovanou zmluvnou pokutou dodávateľ zjavne obchádzal bez ujmy aj prípadne premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom uplatňuje sumy rovnajúce sa nezaplateným splátkam práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. Premlčanie, ktoré má za cieľ nútiť veriteľa, aby včas uplatňoval svoje práva, tak trochu stráca na význame, keď dodávateľ aj po rokoch môže úspešne uplatniť rovnakú hodnotu. Nehovoriac už o stresujúcich situáciách pre spotrebiteľov, keď s veľkým časovým odstupom (v predmetnej veci 10 rokov) znova a znova ožívajú ,,staré“ problémy. Súd dáva pre porovnanie do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 182/2001 o označení vyplatenia práva na súde s veľkým časovým odstupom z pohľadu dobrých mravov za svojrázne.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetom konaní mala úspech žalovaná a patrila by jej plná náhrada trov konania. Súd jej ich nepriznal, nakoľko jej preukázateľne žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.