Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/1596/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému: L. F., Z.. XX.X.XXXX, A. A. XX, v konaní o zaplatenie 238,25 eura s prísl.

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 2.8.2012 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 238,25 eura spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 216,59 eura od 6.8.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, a listinami preukázal, že:

- právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s. (pôvodný veriteľ) pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 3.12.2007

- veriteľ zmluvou o úvere č. 1033415 zo dňa 8.12.2005 poskytol žalovanému úver, pričom sa žalovaný zaviazal splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami riadne a včas.

- žalovaný nesplácal úver riadne a včas v zmysle uzavretej zmluvy, na základe čoho ku dňu postúpenia dlhoval sumu 216,59 eura

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o úvere na čl. 5 zo dňa 8.12.2005 z ktorej vyplýva, že veriteľ požičala žalovanému sumu 8.500 Sk za účelom nákupu tovaru - zariadenie predsiene, čo bola nákupná cena u obchodníka. Z tejto sumy žalovaný na mieste zaplatil 340 eur a zvyšok mal uhrádzať v 24 splátkach po 340 Sk. Žalobca tak úveroval a žalovaný, v zmysle zmluvy, mal zaplatiť sumu 8.160 Sk. RPMN bola určená sadzbou 14,18% a iné zmluvné ujednania zmluva neobsahuje.

Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky na druhej strany tlačiva - formulára zmluvy.

Z pokusu o zmier zo strany žalobcu zo dňa12.7.2012 na čl. 14 vyplýva, že vyzýva žalovaného na zaplatenie suma 360,41 eura (216,59 eura istiny, 21,66 eura zmluvnej pokuty, 122,16 eura úroku) a to v lehote do 19.7.2012.

Žalobca predložil súdu aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 10.4.2011 (čl. 6), ktorú mal žalovaný podpísať.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný mal uznať svoj záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance holding a.s. dňa 8.12.2005 a to vo výške 238,25 eura ako a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0,0 eura.

V bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa mal zaviazať splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 25 eur, dátum prvej splátky bol 25.4.2011. V poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalovaný pred súdom na pojednávaní dňa 8.1.2013 vypovedal, že je pravda, že zakúpil nábytok do predsiene, a že v tom čase bol zamestnaný. Keď stratil zamestnanie, už platiť nemohol, pričom dlhú dobu sa nikto neozýval. Až v roku 2011 prišiel za ním nejaký človek a spýtal sa ho, či chce dlh zaplatiť za splátky. Hanbil sa, no povedal mu, že peniaze nemá, a aj keď čokoľvek podpíše, platiť to nebude, pretože poberá dávky 63 eur.

Súd poskytol na nahliadnutie žalovanému Dohodu o uznaní záväzku na čl.6, ktorý reagoval tak, že ani nevie, či je to to, čo podpisoval, lebo čítať a aj písať vie veľmi slabo, skoro vôbec a z toho sa podpisuje tlačeným písmom. Ani na otázku súdu, či mu hovorila daná osoba o obsahu toho čo podpisuje, a či tomu rozumel, žalovaný uviedol, že si ani nepamätá o čom sa bavili, lebo ten pán sa veľmi ponáhľal a naliehal na neho, aby to rýchlo podpísal. Uviedol tiež, keď dostal predvolanie na súd, bavil sa o tom, a povedali mu, že má povedať na súde, že je to premlčané, že lebo banka dala vec na súd veľmi neskoro.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Je zrejmé, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k v pomere špeciality.

Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 citovaného zákona za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 citovaného zákona ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu, upravené v citovanom ustanovení, je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( a nasl. ) je k jeho platnosti treba písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška.

Podľa ods. (1) : Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. AK tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a obmedzujú konajúceho vo výbere možností na prejavenie vôle, možno usúdiť, že vôľa nebola slobodná. Samozrejme, pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, a však v inej kvalite než na to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony a iné. V prípade, že adresát právneho úkonu, ktorému je určený, nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu, je voči nemu tento úkon platný. To však neplatí, ak o nevážnosti vôle konajúcej osoby druhá strana od počiatku vedela, či dokonca vlastnou aktivitou voči druhej strane vykonanie nevážneho úkonu dosiahla. Skúmanie týchto atribútov smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený.

Aj podľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Dôkaz o neslobode vôle žalovaného je to, že Dohoda o uznaní záväzku nebola jeho vlastným úkonom, vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčania, ale že s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so sofistikovane vsunutým textom o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu mu už dal iba podpísať. Je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky to bol samotný adresát „ uznania dlhu“ t.j. žalobca, ktorý si nepriamo od žalovaného podpis na vopred pripravenom tlačive Dohody vynútil a o tom, o premlčaní ktorej vedel iba žalobca. Takto získaným podpisom na Dohode zo dňa 10.4.2011 boli naplnené zákonné znaky neslobody vôle žalovaného ( ), ktorej prejav v podobe jeho podpisu bol dosiahnutý použitím nekalej obchodnej praktiky, a preto je neplatná.

Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh.

Z hľadiska zákonom požadovaných predpokladov pre platnosť jednostranného právneho úkonu uznania premlčaného dlhu podľa je vyhlásenie dlžníka o tom, že vie, že dlh je premlčaný. Ako už bolo uvedené vyššie, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu nevykonal žalovaný, o premlčaní nevedel a termínu „premlčanie“ ani nerozumel.

Z vyššie uvedených dôvodov súd Dohodu zo dňa 10.4.2011 posúdil ako neplatnú pre rozpor so zákonom a ako nekalú praktiku, a preto je námietka premlčania, vznesená v tomto konaní, dôvodná.

Nie je nezanedbateľný ani fakt, že žalobca nadobudol pohľadávku už v čase, keď bola celá ročná, no nebola premlčaná, pričom, ako vyplýva z predložených podkladov, žalovaný zaplatil sumu 7.885 Sk (na čl.13) z celkovej sumy 8.160 Sk, ktorú obchodníkovi financoval veriteľ a v konečnom dôsledku aj suma, ktorá by pri nepremlčanom nároku prichádzala do úvahy, by bola iná (725 Sk) a to preto, že zmluva o úvere neobsahovala úrokovú sadzbu úveru a ani iné zmluvné dojednania.

Podľa ods. (5) zákona účinného v čase uzavretia zmluvy: : Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

To znamená, že priznať by bolo možné iba rozdiel medzi sumou vyplatenou veriteľom a sumou zaplatenou žalovaným, v tomto prípade 725 Sk (24,07 eura).

Z vyššie uvedených dôvodov ale kvôli vznesenej námietke premlčania pri súčasnom vyhodnotení neplatnosti uznania dlhu žalovaným súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.