Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/32/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Mliekoservis Slovakia, a.s., so sídlom Nám. SNP 217/2, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 35 820 667, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému SENOBLE Central Europe, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1396/52, 960 01 Zvolen, IČO: 31 629 857, zastúpenému Mgr. Přemyslom Marekom, advokátom, Advokátska kancelária Peterka & Partners, v.o.s., so sídlom Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 29.093,86 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.797,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.797,- Eur od 13. 05. 2010 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.649,28 Eur od 15. 10. 2010 do 21. 10. 2010 a trovy konania 306,57 Eur na účet JUDr. Ondreja Kellera, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.448,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 7.448,39 Eur od 06. 12. 2008 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 02. 2010, ktorá bola doručená súdu dňa 04. 02. 2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 29.093,86 Eur s 10,50 % úrokom z omeškania zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2008 do zaplatenia a zo sumy 10.848,47 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že faktúrou č. OD180379 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 05. 12. 2008 žiadal žalovaného o zaplatenie sumy vo výške 18.245,39 Eur z titulu vyúčtovania ceny za sušenie mlieka a služieb s tým spojených. Dodanie tovaru a služieb podľa predmetnej faktúry preukazuje výdajka - prevodka č. 524/2008 zo dňa 18. 11. 2008, na ktorej prevzatie predmetu plnenia žalovaný písomne potvrdil. Ďalšou faktúrou č. OD190010 zo dňa 31. 03. 2009, splatnou dňa 14. 04. 2009 žiadal u žalovaného zaplatenie sumy vo výške 10.848,47 Eur, keď táto suma predstavuje cenu za dodávku plynu. Žalovaný predmetnú faktúru riadne prijal a zaúčtoval. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu za dodaný tovar a služby nesplnil a predmetnú celkovú dlžnú sumu vo výške 29.093,86 Eur doposiaľ nezaplatil. Preto podal voči nemu žalobu na súd.

Podaním zo dňa 26. 03. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 01. 04. 2010 žalobca opravil žalobu zo dňa 01. 02. 2010, ktorá bola doručená súdu dňa 04. 02. 2010 tak, že žiadal aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 29.093,86 Eur s 10,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2008 do zaplatenia a 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.848,47 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia, keď sa tiež domáhal náhrady trov konania.

O žalobe žalobcu po jej oprave súd rozhodol platobným rozkazom č.k. -18 zo dňa 04. 05. 2010, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel,.

Proti platobnému rozkazu č.k. -18 zo dňa 04. 05. 2010 podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. -18 zo dňa 04. 05. 2010 podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď k zrušeniu tohto platobného rozkazu zo zákona došlo podľa prvá veta (ďalej len ), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu, a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 27. 05. 2010, ktorý bol doručený súdu dňa 27. 05. 2010 uviedol, že čo sa týka časti žaloby, ktorá sa dotýka faktúry za dodávku plynu, žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal, že k vzniku pohľadávky za dodanie plynu (čo do dôvodu a výšky) skutočne došlo. Skutočnosť, že faktúru vystavenú žalobcom prevzal (bola mu doručená) nemožno v žiadnom prípade považovať za jej bezvýhradné akceptovanie a súhlas s jej zaplatením v plnej výške. Okrem toho dňa 15. 12. 2008 uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol na neho v zmluve určené nehnuteľnosti. Podľa článku 4.4. kúpnej zmluvy, v deň, kedy banka uvoľní prvú časť kúpnej ceny predávajúcemu (žalobcovi) je predávajúci povinný vyprázdniť a umožniť vstup na celý majetok a zmluvné strany podpíšu Protokol o prevzatí majetku. Na základe skutočnej spotreby zmluvných strán, ktorá bude uvedená v Protokole o prevzatí, si zmluvné strany medzi sebou vyrovnajú platby poskytovateľom služieb (energií). Protokol o prevzatí bol podpísaný dňa 16. 01. 2009 a v tento deň došlo aj k odovzdaniu nehnuteľných a hnuteľných vecí prevedených do jeho vlastníctva. V súlade s dohodou bol k tomuto dňu odpísaný aj stav a hodnota meračov energií, vrátane plynu. Následne malo dôjsť k vzájomnému vyrovnaniu za platby poskytovateľov energií. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podľa dohody medzi ním a žalobcom mal náklady na energie, teda aj náklady za dodávku plynu do 16. 01. 2009 hradiť žalobca a náklady na energie, ktoré vznikli po 16. 01. 2009 mal hradiť on. Podkladom na vzájomné vyrovnanie malo byť vyúčtovanie doručené dodávateľmi energií. Tiež z faktúry č. OD190010 za dodávku plynu nie je zrejmé, akého obdobia sa predmetná dodávka týka, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že požadovaná suma bola zo strany dodávateľa plynu skutočne vyfakturovaná. Faktúru č. OD190010 reklamoval u žalobcu a vrátil mu ju na prepracovanie. Z týchto dôvodov túto faktúru neuznáva a ani neuznal a sumu vo výške 10.848,47 Eur žalobcovi neuhradil. Ani čo sa týka časti žaloby, ktorá sa dotýka faktúry za sušenie mlieka, žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal, že k vzniku pohľadávky za sušenie mlieka (čo do dôvodu a výšky) skutočne došlo. Dňa 28. 11. 2008 vystavil žalobca pre neho faktúru č. OD180379 za sušenie mlieka a služby s tým spojené v sume 549.660,50 Sk, t.j. v sume 18.245,39 Eur. Túto faktúru mu však nedoručil, a preto ju neeviduje vo svojom účtovníctve, ani v knihe došlej pošty. Rovnako neexistuje medzi žalobcom a ním žiadna dohoda, na základe ktorej by bol povinný žalobcovi za toto sušenie mlieka platiť. Podkladom vystavenej faktúry č. OD180379 bola výdajka - prevodka č. 524/2008 zo dňa 18. 11. 2008. Z výdajky - prevodky je zrejmé len to, aké množstvo mlieka po vysušení bolo žalobcom jemu dodané. Nevyplýva z nej hodnota a rozsah služieb, ktoré mu žalobca údajne poskytol alebo samotná objednávka týchto služieb z jeho strany. V tejto súvislosti doplnil, že vrámci spomínaného prevodu nehnuteľných a hnuteľných vecí tvoriacich pôvodných závod Mliekoservisu, od žalobcu kúpil aj zariadenie na spracovanie a sušenie mlieka. Ako je to v praxi bežné, predmetné zariadenie bolo potrebné pred samotnou kúpou otestovať, aby sa overil výkon tohto zariadenia a jeho technické parametre. V rámci rokovaní, ktoré prebehli pred uzavretím samotných zmlúv sa so žalobcom dohodli na vykonaní testovacej prevádzky, vrámci ktorej prebehla aj predmetná skúška sušenia mlieka. So žalobcom neuzavreli žiadnu dohodu o výške odmeny za sušenie mlieka, ktoré malo byť vykonané vrámci testovacej prevádzky, čo potvrdzuje vôľu strán vykonať testovaciu prevádzku bezodplatne. Ďalej v odpore poukázal na to, že testovacia prevádzka, ktorá je v rámci obdobných transakcií obvyklá, je vykonávaná predávajúcim bezplatne, resp. je cena za audity a testy vykonávané v rámci transakcie zahrnutá v kúpnej cene. Fakt, že sa nejednalo o komerčné sušenie mlieka, ale iba o testovaciu prevádzku, potvrdzuje aj skutočnosť, že množstvo spracovaného mlieka predstavuje z pohľadu objemu testovaného zariadenia minimálne množstvo nevyhnutné na riadne overenie výkonnostným parametrov testovacieho zariadenia. Stroj má totiž určitý nábeh a v prípade, ak bol test vykonaný s menším množstvom mlieka, sledované parametre (odparovanie, zahusťovanie, výťažnosť sušiarenskej veže, straty a pod.) by neboli štandardné. Sušenie mlieka v žiadnom prípade nemalo charakter dodania komerčnej služby a išlo výlučne o súčasť transakcie prevodu majetku a vybavenia bývalého podniku Mliekoservisu. Medzi ním a žalobcom neexistuje ani žiadna osobitná dohoda o cene za sušenie mlieka a služby s tým spojené. Z tohto dôvodu nemohla žalobcovi vzniknúť v tejto súvislosti žiadna pohľadávka voči nemu. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalobca v podaní zo dňa 28. 06. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 06. 2010 uviedol, že po preštudovaní všetkých účtovných dokladov, na základe ktorých za inkriminované obdobie dodávateľ žiadal Mliekoservis Slovakia, a.s. zaplatiť za dodávky energií zistil, že zo strany Mliekoservis Slovakia, a.s. nedošlo k zohľadneniu, že žalovaný má povinnosť zaplatiť za energie po dni 16. 01. 2009. On uhradil dňa 23. 03. 2009 dodávateľovi zemného plynu faktúru č. 7410901797 zo dňa 28. 01. 2009 za obdobie od 01. 01. 2009 do 28. 01. 2009, keď touto faktúrou mu bola fakturovaná suma vo výške 10.848,47 Eur, keď išlo o faktúru vystavenú dodávateľom. Pri zohľadnení Preberacieho protokolu zo dňa 16. 01. 2009, kedy žalovaný prevzal nehnuteľnosť a fakturačné obdobia, za ktoré žiada zaplatiť za dodávku plynu je žalovaný povinný zaplatiť mu pomernú časť za obdobie od 17. 01. 2009 do 28. 01. 2009 a to vo výške 4.649,28 Eur. Na základe uvedeného potom vzal žalobu čo do istiny 6.199,19 Eur čiastočne späť, a žiadal súd v tejto časti konanie zastaviť, keď ďalej požadoval od žalovaného zaplatiť sumu vo výške 22.894,67 Eur s 10,50 % úrokom z omeškania zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 4.649,28 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia, tiež žiadal nahradiť trovy konania. Ďalej v tomto podaní k odporu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný odmieta zaplatiť faktúru OD180379 zo dňa 28. 11. 2008 za sušenie mlieka z dôvodu, že ju neeviduje v účtovníctve a taktiež z dôvodu, že sušenie mlieka, ktorého zaplatenia sa podanou žalobou domáha bolo predmetom odskúšania kupovanej technológie, poprel toto tvrdenie žalovaného a to z dôvodu, že žalovaný vystavenú faktúru č. OD180379 zo dňa 28. 11. 2008 riadne prevzal, čoho dôkazom je podpis žalovaného na nej, tiež poprel, žeby vykonané sušenie mlieka bolo zahrnuté v kúpnej cene vrámci kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2008. Poukázal na to, že sa domáha z tohto titulu zaplatenia obvyklej sumy za vykonané sušenie mlieka.

O čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom súd rozhodol uznesením č.k. -91 zo dňa 19. 08. 2010, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 6.199,19 Eur z titulu požadovanej úhrady za dodávku plynu zastavil podľa a , podľa ktorých navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, aj dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súčasne súd týmto uznesením pripustil zmenu žaloby podľa prvá veta a podľa prvá a druhá veta , podľa ktorých navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. Súd pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby ďalej znel: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.894,67 Eur s 10,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.649,28 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia a trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia".

Na to podaním zo dňa 22. 10. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 10. 2010 žalovaný súdu oznámil, že dňa 21. 10. 2010 zaplatil na účet žalobcu bankovým prevodom sumu 4.649,28 Eur, čiže plnú sumu, ktorú žalobca žalobou uplatnil za dodávku plynu po čiastočnom späťvzatí žaloby.

Na pojednávaní dňa 22. 02. 2011 žalobca procesne upravil ďalej žalobu tak, keď potvrdil, že žalovaný mu uhradil dňa 21. 10. 2010 sumu 4.649,28 Eur z titulu ceny za dodávku plynu, že berie žalobu späť v ďalšej časti, a to v časti o zaplatenie sumy 4.649,28 Eur, keď žalovaný so späťvzatím v tejto časti žaloby udelil súhlas na pojednávaní dňa 22. 02. 2011.

O tomto ďalšom procesnom návrhu žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. -143 zo dňa 23. 02. 2011, keď konanie v časti o zaplatenie sumy 4.649,28 Eur zastavil podľa a podľa Na to predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.245, Eur s 10, % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia, tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.649,28 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia. Sumu 18.245,39 Eur žalobca požadoval zaplatiť z titulu faktúry č. OD180379 zo dňa 28. 11. 2008, splatnej dňa 05. 12. 2008 z titulu vyúčtovania ceny za sušenie mlieka a služieb s tým spojených.

Žalovaný v rámci prejednania veci k tomuto nároku žalobcu doplnil, že faktúru č. OD180379 nie je ochotný žalobcovi zaplatiť, existencia dohody medzi ním a žalobcom o sušení mlieka bola, on si na toto sušenie poskytol vlastné mlieko, avšak medzi ním a žalobcom nebola dohoda o cene za sušenie tohto mlieka, teda nebola dohoda o odplate za sušenie mlieka. Existovala teda medzi ním a žalobcom dohoda o sušení mlieka, ale neexistovala dohoda o tom, či toto sušenie prebehne bezodplatne, alebo odplatne. Tvrdil, že keďže dohoda o cene za sušenie nebola, takže sušenie bolo dojednané bezodplatne. Podľa neho preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že má nárok na zaplatenie ceny za sušenie mlieka, ktorú mu vyfakturoval predmetnou faktúrou, i keď nepoprel, že táto faktúra mu zo strany žalobcu bola doručená. Túto faktúru však vo svojom účtovníctve nevedie. V každom prípade existencia faktúry nepreukazuje existenciu pohľadávky.

Žalobca v rámci prejednania veci k žalobe doplnil, že žalovaný sám tvrdí, že existovala medzi ním a žalovaným dohoda, že sušenie prebehne, a že žalovaný mlieko na sušenie dovezie. Poprel, žeby toto sušenie bolo dohodnuté bezodplatne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sušenie mlieka malo prebehnúť v rámci skúšania technológie, keď prebiehali predbežné rokovania o predaji a kúpe podniku, a teda že sušenie malo prebehnúť bezodplatne, takýto postup by bol nelogický, pretože keby nedošlo k predaji podniku, nemal by kto zaplatiť za toto sušenie mlieka. Čo sa týka ceny za sušenie, požaduje od žalovaného cenu obvyklú. Dohoda o sušení medzi ním a žalovaným bola, bola aj dohoda, že sušenie tohto mlieka bude zaplatené. Žalovanému bola z jeho strany poskytnutá služba, za ktorú nebolo riadne zaplatené.

Žalovaný k tomuto tvrdeniu žalobcu doplnil, že v obchodných vzťahoch je bežné, že strany si náklady transakcie znášajú každá sama. Je bežné, že pred kúpou akéhokoľvek predmetu sa vykonáva skúška, pričom v praxi vždy náklady znáša predávajúci. V tomto prípade cena skúšky predstavuje ani nie jednu tisícinu nákladov celej transakcie a preto nemožno považovať za nejakú špeciálnu položku celej transakcie toto sušenie. K bezdôvodnému obohateniu z jeho strany nemohlo dôjsť, pretože sa so žalobcom dohodli na sušení, teda dohoda o sušení mlieka existovala. Cena za sušenie nie je podstatná náležitosť zmluvy, teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže existoval právny titul a to zmluva o sušení.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou svedka Ing. I. I., bytom M. M. I. XXXX/XX, J., výpoveďou svedka B. K., bytom Q. XXXX/XX, E., listinnými dôkazmi, ďalej vykonal dokazovanie znalcom, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Faktúrou č. OD180379 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 05. 12. 2008 žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému ako odberateľovi sumu 549.660,50 Sk (18.245,39 Eur) za sušenie mlieka a za služby s tým spojené.

Podkladom pre vystavenie tejto faktúry bola výdajka - prevodka č. 524/2008 zo dňa 18. 11. 2008, na ktorej žalovaný potvrdil svojim podpisom, že k sušeniu mlieka tak ako je uvedené v tejto výdajke - prevodke došlo.

Uvedené listinné dôkazy dokladal do súdneho konania žalobca.

Dňa 15. 12. 2008 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená Kúpna zmluva (ďalej len „kúpna zmluva"). Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v tejto kúpnej zmluve. Zároveň s touto kúpnou zmluvou medzi zmluvnými stranami bola uzavretá i kúpna zmluva o nadobudnutí určitých hnuteľných vecí kupujúcim a o prevode zamestnancov predávajúceho na kupujúceho ako tzv. Zmluva o kúpe aktív a medzi zmluvnými stranami a akcionármi predávajúceho bola uzavretá i osobitná zmluva o urovnaní dlhov predávajúceho voči akcionárom ako tzv. Vedľajšia zmluva. K predmetnej kúpnej zmluve bol uzatvorený i Protokol o prevzatí majetku zo dňa 16. 01. 2009.

Uvedené listinné dôkazy dokladal do súdneho konania žalovaný.

Súd k listinnému dôkazu, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2008 dopĺňa, že táto nebola predložená v celom svojom texte.

Z výpovede svedka Ing. I. I. súd zistil, že od augusta 2002 bol generálnym riaditeľom spoločnosti Mliekoservis Slovakia, a.s., súčasne bol členom predstavenstva spoločnosti, keď asi pol roka na to, ako sa stal generálnym riaditeľom pôsobil tiež v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti. Momentálne je predsedom dozornej rady spoločnosti asi od novembra roku 2009. K predmetu sporu vypovedal, že bol poverený nájsť kupca na hnuteľný a nehnuteľný majetok spoločnosti Mliekoservis Slovakia, a.s., keď asi v septembri roku 2008 medzi inými oslovil i zástupcov spoločnosti Senoble a vyvinul iniciačné jednania, na základe ktorých sa potom postupovalo ďalej. Jednou z požiadaviek zástupcov spoločnosti Senoble bolo usušiť mlieko, ktoré sa dovezie z ich mliekarne z Rimavskej Soboty za účelom údajného preverenia kvality výstupného produktu. V tomto čase bola celá mliekarenská technológia spoločnosti Mliekoservisu zakonzervovaná, bola ukončená prevádzka, technológia bola vyčistená, ošetrená konzervačnými prostriedkami. Technológia bola samozrejme pripravená na ďalšie opätovné spustenie, avšak s ďalšími finančnými nákladmi s tým súvisiacimi. Upozornil zástupcov spoločnosti Senoble, že to bude veľmi drahé, pretože technológia bola odstavená, zakonzervovaná, a že s opätovným spustením vzniknú náklady. Títo mu povedali, že je to v poriadku. Preto súhlasil, aby mlieko bolo vysušené, teda to mlieko, ktoré si privezie Senoble z Rimavskej Soboty. Náklady na toto sušenie mal jednoznačne znášať zadávajúci, teda Senoble. Po ukončení sušenia, keď pri sušení Senoble mal svojho pracovníka, ktorý chodil sušenie kontrolovať, bolo mlieko zabalené a vyexpedované pre Senoble. Následne boli vyčíslené náklady na toto sušenie, ich rozpis bol súčasťou faktúry, ktorou bola vyúčtovaná pre Senoble cena za toto sušenie. Faktúra spolu s rozpisom nákladov bola zaslaná do spoločnosti Senoble. Asi po mesiaci došlo zo strany Mliekoservisu k urgovaniu úhrady tejto faktúry, keď zo Senoble bolo na túto urgenciu odpovedané tak, že žiadnu takúto faktúru neevidujú. Následne preto dal vystaviť kópiu faktúry aj s prílohou a osobne ju zaniesol do spoločnosti Senoble, keď ju odovzdal Ing. R., ktorá v tom čase bola ekonómka v Senoble. Táto si vyžiadala súhlas na prevzatie faktúry od „Z.", ktorý ju podpísal, teda podpísal prevzatie faktúry. O cene sušenia sa dopredu so zástupcami Senoble nehovorilo, pretože Mliekoservis dopredu nevedel vyčísliť náklady na toto sušenie. Pre neho to vyznelo tak, že za sušenie zaplatí Senoble. Senoble nikdy nespochybňoval faktúru, nikdy sa nestaval k tomu, žeby za sušenie neuhradil. Asi mesiac po sušení prišli zástupcovia Senoble z Francúzska, majiteľ, keď sa dohodla kúpnopredajná cena za podnik. On to nevnímal zo strany žalovaného tak, žeby išlo o nejakú skúšobnú prevádzku technológie zariadenia, ktorá by sa mala odraziť pri kúpnej cene podniku. Ak by to malo byť tak, bolo by to zakomponované v kúpnopredajnej zmluve ohľadne podniku, a to tam zakomponované nie je. Faktúra za sušenie mlieka nebola nikdy zo strany Senoble vrátená, nikdy nebola zo strany Senoble rozporovaná ani písomne, ani slovne. V prípravnej fáze ohľadne predmetného sušenia komunikoval so Senoble s „K.", tiež s „Z." a cez tlmočníka o veciach technologických s nejakým francúzom. S kým sa bavil o tom, že cena za sušenie bude vysoká a kto s tým súhlasil, to si nespomenul presne, ale boli to títo dvaja, teda „K. a Z.". Keby s tým neboli súhlasili, tak by mlieko neboli na sušenie zo strany Sonoble doviezli. Vo veciach tohto sušenia sa s nikým iným vyššie postaveným zo strany Mliekoservisu nebavil, bolo to plne v jeho kompetencii. Čo sa týka podmienok celej transakcie predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku za Mliekoservis, po iniciačnom stretnutí sa zúčastňovala jednaní predsedkyňa predstavenstva Ing. U., a keď sa dohodla kúpnopredajná cena vo Zvolene, ďalej sa formovala kúpnopredajná zmluva v Bratislave a s ním telefonicky alebo i písomne cez predsedníčku predstavenstva boli konzultované jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré prišli z právnej kancelárie kupujúceho, teda Senoble. Nie je možné, žeby sa nezúčastnil nejakého stretnutia predsedkyne predstavenstva Mliekoservisu so zástupcami Senoble, keď sa dojednávala kúpno-predajná cena ohľadne predaja podniku a tohto sušenia.

Po výpovedi tohto svedka žalobca dokladal do súdneho konania Vyčíslenie nákladov na uskutočnenú testovaciu výrobu pre spoločnosť Senoble Central Europe, s.r.o., zo dňa 21. 11. 2008 ako prílohu faktúry č. OD180379, z ktorého súd zistil, že na základe požiadavky spoločnosti Senoble Central Europe, s.r.o., sa v dňoch 12. - 14. 11. 2008 uskutočnila testovacia výroba, pri ktorej bolo prijatých 74.281 litrov SKM, z ktorých bolo vyrobených a odobraných zákazníkom 7.154 litrov smotany a 6.403 kg sušeného odstredeného mlieka. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Mliekoservis Slovakia, a.s., mala od septembra technologickú odstávku a technologické zariadenie bolo zakonzervované a bolo ho potrebné pred touto výrobou pripraviť a po ukončení následne zakonzervovať, celý proces od prípravy až po ukončenie trval od 09. 11. 2008 do 21. 11. 2008. Uskutočnenie testovacej výroby znamenalo pre spoločnosť Mliekoservis Slovakia, a.s., zvýšenie nákladov predovšetkým v spotrebe energií, mzdových nákladov a v spotrebe prostriedkov obalového a režijného materiálu. Čo sa týka energií, počas tohto obdobia sa naviac spotrebovalo 7.911 m3 plynu v hodnote 166.131,- Sk, 10.540 kWh elektrickej energie v hodnote 60.289,- Sk a 780 m3 vody v hodnote 39.859,- Sk. Celkové zvýšenie energetickej náročnosti predstavuje sumu 266.278,- Sk. Čo sa týka mzdových nákladov, celého procesu sa zúčastnilo 29 zamestnancov, z toho 24 výrobných a obslužných pracovníkov. Celkovo bolo odpracovaných 969 hodín a boli vynaložené celkové mzdové náklady vrátane odvodov vo výške 169.836,- Sk (navýšenie mzdových nákladov predstavuje sumu 60.993,- Sk). Testovacia výroba si vyžiadala i zvýšenú spotrebu čistiacich prostriedkov v hodnote 19.220,70 Sk, obalového materiálu v hodnote 5.805,20 Sk a režijného materiálu v hodnote 759,50 Sk. Celkové navýšenie nákladov na uskutočnenie testovacej výroby bolo nasledovné: energie 266.278,- Sk, mzdové náklady 169.836,- Sk (vrátane navýšenia 60.993,- Sk), čistiace prostriedky 19.220,70 Sk, obalový materiál 5.805,20 Sk a režijný materiál 759,50 Sk, spolu v sume 461.899,40 Sk. Vyčíslenie nákladov na uskutočnenú testovaciu výrobu pre spoločnosť Senoble Central Europe, s.r.o., bolo vyhotovené Mliekoservis Slovakia, a.s.

Z výpovede svedka B. K. súd zistil, že je zamestnancom Senoble od roku 2005, najskôr pracoval v pozícii prevádzkového riaditeľa, neskôr vo funkcii generálneho riaditeľa. Funkciu generálneho riaditeľa vykonáva tak dva a pol roka dozadu. V roku 2008 Senoble mal dve fabriky na Slovensku, jednu v Rimavskej Sobote a jednu vo Zvolene. Mliekoservis mal v tomto období finančné problémy. Senoble vstúpil do jednania s Mliekoservisom, jednania prebiehali s majiteľmi s tým, že sa dohodla kúpa závodu Mliekoservis. Nekupovala sa firma ako taká, ale len jej aktíva. Senoble chcel vyskúšať Mliekoservis ako závod, ktorý v tom čase nefungoval. Za týmto účelom s tým, aby sa vyskúšala jedna prevádzka, teda ako funguje sušiareň, bol dohodnutý termín s Mliekoservisom, aby sa takáto skúšobná prevádzka vykonala. Mlieskoservis so skúšobnou prevádzkou súhlasil. V tomto ohľade sa jednalo s majiteľmi, ale čo sa týka konkrétnych vecí, ako v tom ohľade kedy to bude nachystané, teda kedy sa bude môcť uskutočniť skúšobná prevádzka, v tomto ohľade sa jednalo s Ing. I.. S ním sa jednalo predovšetkým ohľadne termínu. Na túto skúšobnú prevádzku Senoble dodával vlastné mlieko na sušenie. Senoble kupoval fabriku, chcel ju vyskúšať, keď na sušenie mlieka mal on už v tomto čase vlastnú sušiareň v Rimavskej Sobote. V tomto čase prevádzka Mliekoservisu už nešla, požadovali od Mliekoservisu, aby tento oznámil termín, kedy bude možné skúšobnú prevádzku spustiť. S Ing. I. sa nerozprávali o tom, kto bude znášať náklady na túto skúšobnú prevádzku. Z ich pohľadu bola kupovaná fabrika ako taká, bola dohodnutá cena za fabriku a vrámci tejto ceny bolo dohodnuté, že nejaká časť sa zaplatí vopred, a to dosť značná suma, aby sa predišlo vyhláseniu konkurzu na Mliekoservis. Dohoda o kúpe fabriky v čase skúšobnej prevádzky už bola spravená. Určite však nebolo hovorené o cene za túto skúšobnú prevádzku. Senoble malo vedomosť o tom, že Mliekoservis za sušenie mlieka vystavil faktúru. Faktúru prevzala za Senoble zamestnankyňa R.. Ak faktúry súhlasia s tým, čo bolo dojednané, dáva sa súhlas na ich likvidáciu, teda na ich úhradu. Prečo Senoble nevrátil Mliekoservisu predmetnú faktúru za sušenie mlieka, k tomu sa nevedel vyjadriť. Ing. I. v tomto čase bol riaditeľom Mliekoservisu, ale úplne na všetkých jednaniach za Mliekoservis nebol. Rozhodovanie a vyjednávanie ohľade predaja Mliekoservisu mali na starosti iné osoby zo strany Mliekoservisu. Podľa skúseností z praxe, keď sa kupuje podnik, alebo nejaká akákoľvek iná vec, a to bez ohľadu, či sa transakcia uskutoční alebo nie, tak náklady na skúšku danej veci väčšinou znáša predávajúci.

Žalovaný k vyúčtovanej cene za sušenie mlieka spornou faktúrou doplnil, že spoločnosť Senoble Central Europe, s.r.o., si v roku 2008 objednávala sušenie mlieka v závode spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s. a vrámci skupiny v závode spoločnosti Gemerská mliekareň, s.r.o. Dokladal tiež v rámci súdneho konania faktúry, ktoré boli za toto sušenie vystavené. Z faktúr vyplynulo, že v predmetnom čase bola trhová cena za 1 kg sušeného mlieka v oboch závodoch 19,- Sk (0,57 Eur pri orientačnom kurze 33,30 Sk/Eur). Trhová cena za 1 tonu sušeného mlieka v tomto čase tak bola 19.000,- Sk (570,- Eur). Táto cena však nezodpovedala priamo výrobnej cene, ktorá sa pohybovala okolo 370,- Eur/tona.

Za účelom zistenia správnosti vyúčtovania ceny za sušenie mlieka podľa spornej faktúry súd vyžiadal správu od Levických mliekarní, a.s., Jurská cesta 2, Levice. Tieto v správe, resp. vo vyjadrení zo dňa 03. 08. 2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. 08. 2011 uviedli, že po dlhšej odstávke výrobného závodu vznikajú výrobcovi zvýšené náklady na obnovenie výrobného procesu. Je nutné realizovať nasledovné kroky: pripraviť nové čistiace roztoky na časť surového kravského mlieka, na časť pasterizovaného mlieka a na sušiareň mlieka, spustiť všetky zariadenia a vyskúšať ich činnosť na vodu, chemicky vyčistiť všetky výrobné zariadenia minimálne 2-krát a vyčistiť baličky sušeného mlieka, vyčistiť všetky podlahy a povrchy strojov, po skončení skúšobnej výroby je pred znovu zakonzervovaním výrobného závodu nutné tieto čistenia znovu opakovať 1-krát. Čo sa týka časovej náročnosti tohto procesu prípravy zariadenia na prevádzku, malo by sa začať minimálne 2 až 3 dni pred spustením výroby a 2 až 3 dni by malo trvať zakonzervovanie závodu po skončení výroby. Výrobcovi pred znovu spustením výroby vznikajú zvýšené náklady. K výške nákladov sa však nevedeli záväzne odborne vyjadriť. Výška týchto nákladov je individuálna a to nielen u toho ktorého prevádzkovateľa takýchto zariadení, ale aj pri tom ktorom konkrétnom skúšobnom procesne. Výška nákladov sa odvíja tak od typu výrobných a technologických zariadení a nadväzujúcich obslužných systémov, ako aj od zmluvných a iných podmienok v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Vzhľadom na tieto skutočnosti boli názoru, že v danom konkrétnom prípade môže len sám žalobca preukázateľným spôsobom obhájiť ním požadované náhrady zvýšených nákladov.

Na to žalobca na preukázanie opodstatnenosti výšky ceny vyúčtovanej za sušenie mlieka predmetnou faktúrou navrhol vykonať dôkaz znalcom. Uznesením č.k. -196 zo dňa 24. 01. 2012, v spojení s opravným uznesením č.k. -226 zo dňa 01. 08. 2012 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

Na základe tohto uznesenia bol Ing. Vojtechom Szemesom, CSc, bytom Huščavova 1, Bratislava, znalcom pre odbor potravinárstvo a strojárstvo, evidenčné číslo znalca: 913301 podaný vo veci písomný znalecký posudok č. 3/2012 zo dňa 19. 09.2012, ktorý znalec doplnil svojim výsluchom, pri ktorom zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku. Zo záverov tohto znaleckého dokazovania vyplýva, že znalec fakturovanú čiastku žalobcom vo výške 18.245,39 Eur za usušenie 74281 litrov mlieka na 6403 kg sušeného mlieka považuje za neúmerne vysokú. Bral pri tom do úvahy, že pri realizácii muselo byť vykonané odkonzervovanie a následné zakonzervovanie sušiarne. Nakoľko v archíve Zvolenskej mliekarne sa nenachádzali obvyklé energetické záznamy o dennej spotrebe energií za november 2008, nemal možnosť overiť reálnosť vykázaných objemov energií z dní, keď sa vykonala testovacia výroba. Obdržal o 11 mesiacov starší denný záznam z decembra 2007, ktorý použil pri výpočtoch. Podľa znalca je dôležité objasniť, ako boli dohodnuté podmienky na realizáciu testovacej výroby. Znalec v znaleckom posudku ďalej uviedol, že nepozná cenu predaja celého podniku a možno skutočne fakturovaná čiastka za testovaciu výrobu je v porovnaní s cenou podniku zanedbateľná čiastka. Súčasne však vie, že inak sa pristupuje v podobných prípadoch, ak predpokladané náklady predstavujú pár desiatok Eur a inak by sa malo pristupovať, ak očakávané náklady môžu byť desiatky tisíc Eur bez ohľadu na to, s akou čiastkou sú porovnávané. Ak obojstranný prístup nebol taký, potom dôsledky by mali znášať obe strany. Celá testovacia výroba pri spracovaní 74281 litrov mlieka včítane odkonzervovania a znovu zakonzervovania sa mohla vykonať za 5 až 6 pracovných dní. Doba vykázaná žalobcom je preto neprimerane dlhá. Vykázané spotreby plynu, elektrickej energie a vody sú tiež vysoké a znalec vyslovil pochybnosť o ich reálnosti, aj keď vzal do úvahy spotreby na odkonzerovovanie a nové zakonzervovanie sušiarne. Podľa špecifikácie nákladov na fakturovanú testovaciu výrobu celková spotreba energií bola 266.278,- Sk bez DPH, t.j. 8.838,81 Eur. Nejedná sa teda o zvýšenie energetickej náročnosti oproti nejakému štandardu alebo úrovni, ale o absolútnu spotrebu na sušenie mlieka v objeme 74281 litrov. Nakoľko spätným prepočtom zistil, že jednotkové ceny energií v roku 2008 možno považovať za obvyklé, celková suma na vykázané technické jednotky je potom správna. Vykonanú testovaciu výrobu, pri ktorej sa spracovalo 74281 litrov mlieka považoval za neúmerne dlhú dobu pri zapojení vysokého počtu pracovníkov a odpracovaní neúmerného počtu pracovných hodín. Celá testovacia výroba aj s odkonzervovaním a novým zakonzervovaním sušiarne by sa mala zvládnuť za 5 až 6 dní s 12 až 15 pracovníkmi za 550 až 700 hodín, ale pri dobrej organizácii práce a využívaním pracovníkov aj za 500 pracovných hodín. Určiť presne množstvá použitého materiálu je problematické. Celkovú čiastku vo finančnom vyjadrení považoval pre dané podmienky za primeranú. V technických jednotkách u spotreby kyseliny dusičnej a hydroxidu sodného bol názoru, že spotreba mohla byť nižšia o 20 až 25 %. V doterajšej znaleckej praxi hodnotil desiatky strojov, zariadení alebo súborov strojov najmä z oblasti pekárenskej a cukrárenskej výroby, ale aj mlynskej, mäsiarskej, vinárskej, škrobárenskej výroby, kuchynských a reštauračných zariadení, ktoré boli predmetom predaja. Mliekarenské stroje alebo súbory strojov v doterajšej znaleckej praxi nehodnotil. Pomerne častou požiadavkou kupujúcich u pekárenských a cukrárskych miešacích strojov bolo, že aké najmenšie množstvo múky alebo inej suroviny dokáže príslušný miešací stroj zamiešať na cesto alebo inú homogénnu hmotu. Nakoľko sa jednalo o niekoľko kg múky alebo iného materiálu, vždy to znášal predávajúci. S takýmto prípadom ako je predmet právnej veci sa v doterajšej znaleckej praxi nestretol. Mliekarní na Slovensku po roku 2000 bolo a je v prevádzke len niekoľko, navzájom sa viac menej poznajú a poznajú aj funkčnosť zariadení partnerov. Je skoro nepredstaviteľné, aby pôvodný majiteľ pri zakonzervovaní celého zariadenie niečo znefunkčnil, keď zrejme mal zámer celú prevádzku predať. Bolo by to nelogické. Je nesporné, že určitá dohoda medzi predávajúcim a kupujúcim musela byť, keď kupujúci dodal surovinu na testovaciu výrobu. Je málo pravdepodobné, žeby testovaciu výrobu inicioval predávajúci. Ak obchodní partneri nedali do kúpnopredajnej zmluvy podmienky zníženia ceny celého súboru, keď nebudú dosiahnuté výkonnostné parametre alebo sa zistí nefunkčnosť niektorého zariadenia a nedá sa dokázať, že testovaciu výrobu si objednal kupujúci, vzniknuté náklady by mali podľa jeho názoru znášať spoločne obidvaja účastníci, teda v rovnakom pomere. Pokiaľ žalovaný v súdnom konaní argumentuje, že podobnú službu mu už v minulosti robili iné mliekarne, pričom za výrobu 1 tony sušeného mlieka fakturovali 19.000,- Sk, v týchto prípadoch sa zrejme na takejto cene vopred dohodli. Fakturovanú cenu 19.000,- Sk však znalec považoval za nízku, ale zrejme s ňou súviseli ešte ďalšie podmienky, ktoré umožnili realizovať sušenie za túto cenu. Tieto mu však neboli známe. Fakturovaná cena 18.245,39 Eur za usušenie 6,4 tony sušeného mlieka, t.j. 2.850,84 Eur za 1 tonu je podľa jeho záverov veľmi vysoká. Vypočítať dnes reálnu cenu sa dá len pomocou odborných odhadov. Za reálne považoval znalec minimálne nasledovné náklady na sušenie, odkonzerovovanie a zakonzervovanie (zaokrúhlené na celé Eurá): spotreba plynu cca 6000 m3 po 0,70 Eur = 4.200,- Eur, spotreba elektrickej energie cca 8000 kWh po 0,19 Eur = 1.520,- Eur, spotreba vody 600 m3 po 1,70 Eur = 1.020,- Eur, mzdové náklady (včítane odvodov) za 550 pracovných hodín 3.201,- Eur, spotreba materiálu = 856,- Eur, spolu náklady vo výške 10.797,- Eur.

Žalobca k znaleckému posudku znalca v podaní zo dňa 10. 10. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 10. 2012 uviedol, že uznáva závery znalca v tomto znaleckom posudku, ďalej že súhlasí s ustálením výšky nákladov za sušenie mlieka v sume 10.797,- Eur, keď následne týmto podaním vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.448,39 Eur z titulu vyúčtovanej ceny za sušenie mlieka voči žalovanému späť, a ďalej požadoval, aby mu žalovaný zaplatil za sušenie mlieka sumu 10.797,- Eur s 10,50 % ročným úrokom z omeškania od 06. 12. 2008 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 08. 01. 2013 upresnil, že okrem sumy 7.448,39 Eur berie žalobu späť i v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 10,50 % ročne od 06. 12. 2008 do zaplatenia.

Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.448,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne z tejto sumy za obdobie od 06. 12. 2008 do zaplatenia späť, a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie zastavil v tejto časti podľa , v spojení s , keď žalobca v rámci prejednania veci upresnil, že v podaní zo dňa 28. 06. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 06. 2010 ako chybu v písaní uviedol, že zo sumy 18.245,39 Eur sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne od „06. 12. 2009 do zaplatenia", správne tam malo byť uvedené, že sa domáha zaplatenia týchto úrokov z omeškania zo sumy 18.245,39 Eur od 06. 12. 2008 do zaplatenia vo výške 10,50 % ročne.

Po čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 7.448,39 Eur s príslušenstvom zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.797,Eur s 10,50 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 06. 12. 2008 do zaplatenia z titulu vyúčtovanej ceny za sušenie mlieka.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. 10. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 22. 10. 2012 k znaleckému posudku znalca uviedol, že znalec v posudku potvrdzuje tvrdenia ním prezentované, keď uvádza, že náklady na vyskúšanie strojov vždy znáša predávajúci. Znalec tak potvrdzuje, že je obchodnou zvyklosťou, že náklady na skúšky platí predávajúci, teda strana, ktorá sa v obchodnom styku usiluje preukázať, že stroj má ním deklarované, alebo obvyklé vlastnosti, resp. že vôbec funguje. Preto zotrval na svojej doterajšej argumentácii, že dohoda o sušení predmetného množstva mlieka medzi stranami sporu existovala, a sušenie bolo vykonané vrámci rokovaní o predaji súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí predávajúcim na preukázanie funkčnosti sušiarne. Sušenie bolo pri tom vykonané bezodplatne, tak ako je to obvyklé pri obchodných transakciách, t.j. cena za audity a testy vykonávané v rámci transakcie je zahrnutá v kúpnej cene. Názor vyjadrený znalcom, že keďže medzi stranami neexistovala dohoda o cene, tak by náklady mali znášať obe strany v rovnakom pomere nemôže byť vykladaný inak, ako len osobný názor znalca. Právna kvalifikácia prípadu nespadá do pôsobnosti znalca a závisí výlučne od rozhodnutia súdu. Znalec v znaleckom posudku uvádza tiež viaceré nezrovnalosti. Napríklad v znaleckom posudku je uvedené, že odkonzervovanie sušiarne sa malo začať už 09. 11. 2008, pričom tento dátum pripadal na nedeľu. Rovnako nové zakonzervovanie sa malo začínať v sobotu, pričom nasledovné dva dni sa tiež nepracovalo. K samotnej dĺžke sušenia znalec uviedol, že požadované množstvo mlieka je sušiareň schopná vysušiť aj za 1 deň, teda nie za 3, ako to tvrdí žalobca. Tieto nezrovnalosti pokračujú aj pri hodnotení počtu odpracovaných hodín, počtu zamestnancov, ako aj pri vyčíslení nákladov na mzdy. V prípade počtu hodín, rovnako ako počtu zamestnancov sú údaje prezentované žalobcom nadhodnotené až dvojnásobne oproti odhadu znalca. Tiež znalec uvádza, že spotreba energií uvádzaná žalobcom je prehnaná, niekedy až nevysvetliteľná. Porovnaním prezentovaných nákladov s kalkuláciou znalca potom má za to, že údaje uvádzané žalobcom sa nezakladajú na reálnej spotrebe sušiarne, sú vykonštruované a žalobca ich uviedol s úmyslom týmto súdnym sporom zlepšiť svoju zlú finančnú situáciu.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu.

Podľa , v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca voči žalovanému podal dôvodne žalobu o zaplatenie 10.797,- Eur. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia tejto sumy z titulu vyúčtovania ceny za sušenie mlieka a za služby s tým spojené. Žalobca faktúrou OD180379 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 05. 12. 2008 vyúčtoval pre žalovaného cenu za sušenie mlieka a služieb s tým spojených, keď vykonanie sušenia mlieka a služieb s tým spojených dokladal výdajkou - prevodkou č. 524/2008 zo dňa 18. 11. 2008, na ktorej žalovaný potvrdil, že vysušené mlieko od žalobcu prevzal. Žalobca v žalobe nekonkretizoval na základe akého konkrétneho obchodno-záväzkového vzťahu sušenie mlieka pre žalovaného vykonal. Žalovaný v súdnom konaní spochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy, poukazoval na to, že spornú faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, keď tiež neexistuje medzi žalobcom a ním žiadna dohoda, na základe ktorej by bol povinný žalobcovi za toto sušenie mlieka zaplatiť. Tiež spochybnil samotný doklad výdajku - prevodku č. 524/2008 zo dňa 18. 11. 2008 v tom, že z tejto nie je zrejmé, aké množstvo mlieka po vysušení bolo žalobcom jemu dodané, i keď nespochybňoval, že žalobca sušenie mlieka pre neho v mesiaci november 2008 vykonal.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pre žalovaného v mesiaci november 2008 sušenie mlieka vykonal, napokon žalovaný túto skutkovú okolnosť v súdnom konaní potvrdil. Sám si dodal na sušenie mlieko, ktoré žalobca pre neho vysušil. Odmietol však zaplatiť cenu za sušenie tohto mlieka a to preto, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2008 kupoval od žalobcu nehnuteľnosti špecifikované v tejto kúpnej zmluve, pričom v rámci tejto kúpy, resp. popri tejto kúpe kupoval od žalobcu aj určité hnuteľné veci, medzi iným i predmetné strojové zariadenie na sušenie mlieka, ktoré slúžilo na spracovanie a sušenie mlieka. Nehnuteľné veci a hnuteľné veci, ktoré kupoval od žalobcu tvorili pôvodný závod Mliekoservisu. Ako je to v praxi bežné, predmetné zariadenie na spracovanie a sušenie mlieka bolo potrebné pred samotnou kúpou otestovať, aby sa overil výkon tohto zariadenia a jeho technické parametre. Preto v rámci rokovaní, ktoré prebehli pred uzavretím samotných kúpnych zmlúv, ako aj samotnej kúpnej zmluvy ohľadne okrem iného aj predmetného zariadenia sa podľa jeho tvrdení so žalobcom dohodli na vykonaní testovacej prevádzky, vrámci ktorej prebehla aj skúška sušenia mlieka, keď v rámci tejto skúšky žalobca pre neho vysušil mlieko, ktoré si sám na toto sušenie dodal a za sušenie ktorého teraz v súdnom konaní od neho požaduje zaplatiť cenu tohto sušenia a služieb s tým spojených. So žalobcom však neuzavreli žiadnu dohodu o výške odmeny za sušenie mlieka, sušenie mlieka malo byť vykonané v rámci testovacej prevádzky, čo potvrdzuje vôľu strán vykonať testovaciu prevádzku bezodplatne. Testovacia prevádzka, ktorá v rámci obdobných transakcií býva obvyklou, je vykonávaná tiež obvykle predávajúcim bezplatne, resp. cena za testy je zahrnutá v rámci transakcie do kúpnej ceny kupovanej veci. Teda v danom prípade nešlo o komerčné sušenie mlieka, ale iba o testovaciu prevádzku, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že množstvo spracovaného mlieka predstavuje z pohľadu objemu testovacieho zariadenia minimálne množstvo nevyhnutné na riadne overenie výkonnostných parametrov testovacieho zariadenia. Teda sušenie mlieka zo strany žalobcu nemalo v žiadnom prípade charakter dodania komerčnej služby, ale išlo výlučne o súčasť transakcie prevodu majetku a vybavenia bývalého podniku Mliekoservisu.

V súdnom konaní na základe vykonaného dokazovania sa preukázali tvrdenia žalovaného, že žalobca sušenie mlieka a služby s tým spojené vykonal pre žalovaného v rámci testovacej prevádzky a to pred uzavretím kúpnej zmluvy ohľadne okrem iného aj predmetného strojového zariadenia, keď následnými kúpnymi zmluvami žalovaný od žalobcu kúpil nehnuteľnosti a hnuteľné veci tvoriace pôvodný závod Mliekoservisu, medzi iným i predmetné strojové zariadenie. Nešlo teda o komerčnú službu ohľadne sušenia mlieka pre žalovaného, keď uvedené vyplýva z výpovede svedka Ing. I. I., a napokon i z výpovede svedka B. K., a napokon i z listinného dôkazu, ktorý dokladoval sám žalobca k predmetnej faktúre a to z Vyčíslenia nákladov na uskutočnenú testovaciu výrobu pre spoločnosť Senoble Central Europe, s.r.o., ktoré bolo vyhotovené samotným žalobcom dňa 21. 11. 2008 a z ktorého vyplýva, že na základe požiadavky spoločnosti Senoble Central Europe, s.r.o. sa v dňoch 12. až 14. 11. 2008 uskutočnila testovacia výroba, pri ktorej bolo prijatých 74281 litrov SKM, z ktorých bolo vyrobených a odobraných zákazníkom (žalovaným) 7154 litrov smotany a 6403 kg sušeného odstredeného mlieka. Z týchto dôkazov pre súd vyplynula jednoznačná skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy o kúpe technologického zariadenia na sušenie mlieka bola uzatvorená ústna zmluva ohľadne testovacej prevádzky tohto technologického zariadenia, a to za účelom rozhodnutia sa žalovaného, či okrem iného predmetné technologické zariadenie kúpy alebo nekúpi od žalobcu. Za účelom vykonania tejto testovacej prevádzky žalovaný si dodal na sušenie svoj produkt, svoje mlieko na sušenie. Medzi stranami sporu bola sporná v súdnom konaní skutočnosť, či medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané, či táto testovacia, teda skúšobná prevádzka sa vykoná bezodplatne, alebo odplatne, teda či za sušenie mlieka žalovaný bude povinný zaplatiť, a ak áno, akú cenu, alebo nebude povinný zaplatiť, prípadne či existovala medzi účastníkmi konania dohoda o cene za sušenie mlieka a služby s tým spojené, alebo či toto sušenie mlieka prebehne bezodplatne, ako súčasť zmluvy o vykonaní testovacej prevádzky. Obidve strany sporu potvrdili, že v kúpnej zmluve ohľadne kúpy predmetného technologického zariadenia na sušenie mlieka, keď predmetom tejto kúpnej zmluvy bol aj ďalší majetok žalobcu, nebolo dojednané o testovacej prevádzke nič, teda neboli tu dojednané konkrétne podmienky. Je logické, že ani nemohli byť, keďže ku kúpe došlo až neskôr. Za účelom zistenia, či skúšobná prevádzka testovaného zariadenia bola dojednaná medzi účastníkmi konania odplatne, alebo bezodplatne, prípadne aké boli dojednané konkrétne podmienky tejto testovacej prevádzky súd vypočul dvoch svedkov a to Ing. I. I. a B. K.. Z výpovede svedka Ing. I. I. pre súd vyplynulo, že testovacia prevádzka daného technologického zariadenia bola dojednaná medzi stranami sporu, keďže tu bola požiadavka pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného preveriť kvalitu výstupného produktu, teda vysušeného mlieka a teda tu bola požiadavka zo strany žalovaného vysušiť na danom technologickom zariadení mlieko. J. s tým súhlasil, avšak v tomto čase už bola celá mliekarenská technológia zakonzervovaná, bola odstávka prevádzky a to od mesiaca september 2008. Z jeho výpovede ďalej pre súd vyplynulo, že tento upozornil zástupcov spoločnosti žalovaného, že testovacia prevádzka vzhľadom k tomu, že technologické zariadenie v tomto čase bolo zakonzervované bude veľmi drahá. Žalovaný na to reagoval, resp. zástupcovia spoločnosti žalovaného, že je to v poriadku, keď podľa jeho výpovede náklady na toto sušenie mal jednoznačne znášať žalovaný. Po vysušení mlieka žalovanému bola vystavená faktúra, ktorá mu bola, teda žalovanému zo strany žalobcu riadne doručená, keď potvrdil vo svojej výpovedi, že túto faktúru sám doručil pracovníkovi žalovaného, ktorý ju prijal, pričom žalovaný túto faktúru nikdy nevrátil. Oproti tomu z výpovede svedka B. K. pre súd vyplynulo, že testovacia prevádzka daného zariadenia bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná, žalovaný si sám dodal na sušenie svoje mlieko, avšak s Ing. I. I., s ktorým boli dojednávané bližšie podmienky tejto testovacej prevádzky nebolo dojednané, kto bude znášať náklady na túto skúšobnú prevádzku. Z pohľadu žalovaného bola kupovaná fabrika ako taká, cena bola dohodnutá za fabriku a vrámci tejto ceny bolo dohodnuté, že nejaká časť sa zaplatí vopred, a to dosť značná suma, aby sa predišlo vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. Určite nebolo hovorené o cene za túto skúšobnú prevádzku. Tiež potvrdil, že faktúry žalovanému za sušenie mlieka, ktorú vystavil žalobca, bola doručená. Tento svedok sa vyjadril aj k obvyklej praxi, k obvyklým zvyklostiam pri takejto kúpe a to v tom ohľade, že keď sa kupuje podnik alebo nejaká akákoľvek iná vec, a to bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční alebo nie, tak náklady na skúšku danej veci väčšinou znáša predávajúci.

Z týchto dôkazov, z výpovede svedka Ing. I. I. a z výpovede svedka B. K. nebolo možné uzavrieť, či testovacia prevádzka technologického zariadenia bola dojednaná medzi stranami a pred rozhodnutím sa žalovaného o tom, či kúpi predmetné zariadenie, alebo nie odplatne, alebo bezodplatne. Je však nepochybné, že cena za skúšobnú prevádzku v podobe sušenia mlieka nemohla byť v čase uzavretia zmluvy o testovacej prevádzke určená, pretože sám svedok Ing. I. I. uviedol, že túto cenu nebolo možné v tom čase určiť, vyjadril sa, že sa dali predpokladať len vysoké náklady na túto testovaciu prevádzku a to z toho dôvodu, že zariadenie bolo zakonzervované a odstavené z prevádzky. Uvedené korešponduje výpovedi svedka B. K., ktorý vypovedal, že o cene za skúšobnú prevádzku nebolo hovorené. Z vykonaného dokazovania tiež nebolo možné uzavrieť, či sa prevádzka mala uskutočniť odplatne, alebo bezodplatne.

Nepochybne na základe dôkazov možno vyhodnotiť, že tu bola snaha strán kúpnej zmluvy uzavrieť i pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy zmluvu o vykonaní testovacej prevádzky technologického zariadenia, ktoré žalovaný zamýšľal od žalobcu popri inom kúpiť. Nepochybne boli dojednané požiadavky na technické parametre zo strany budúceho kupujúceho, pričom zhľadiska hmotného práva možno uvedené považovať za snahu strán uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v podľa , ktorá mala predchádzať prípadnej budúcej kúpnej zmluve. Na takúto zmluvu zákon však požaduje, aby účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. Žalobca poukazoval na to, že náklady na skúšobnú prevádzku mali byť vysoké, napokon to vyplynulo i z výpovede Ing. I. I., keď žalobca ďalej poukazoval na to, žeby odporovalo logike veci, aby bolo dojednané, že tieto náklady znáša predávajúci, alebo aby to v danom prípade bolo obvyklou zvyklosťou, pretože keby ku kúpe nedošlo, žalobca by finančne bol neúmerne zaťažený takouto skúšobnou prevádzkou, resp. vykonaním takejto skúšobnej prevádzky. V posudzovanom prípade jednoznačne nešlo o kúpu na skúšku podľa a nasl. , ale o dojednanie skúšobnej prevádzky pred samotným rozhodnutím sa žalovaného o kúpe, či nekúpe daného technologického zariadenia. Nakoľko nešlo o obvyklú skúšku technologického zariadenia, a to čo sa týka nákladov na túto skúšku, keďže boli predpokladané vysoké náklady na túto skúšku a nakoľko v súdnom konaní nebola preukázaná vôľa strán vykonať túto skúšobnú prevádzku bezodplatne, pričom neboli žalovaným do súdneho konania predložené dôkazy, že aj pri takýchto predpokladaných vysokých nákladoch na testovaciu prevádzku je obvyklou zvyklosťou, aby tieto náklady znášal predávajúci, súd má za to, aby náklady tejto testovacej prevádzky, vzhľadom k tomu, že o ňu požiadal žalovaný a vzhľadom k tomu, že testovacou prevádzkou sušenie mlieka pre žalovaného bolo vykonané, čím žalovaný mal prospech, aby tieto náklady znášal žalovaný. V posudzovanom prípade účastníci zmluvy dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, takže predmetná zmluva nie je uzavretá. Pokiaľ žalovaný prijal plnenie od žalobcu na základe takejto neuzavretej zmluvy, prijal plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu, a podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa a nasl. , keďže osobitne neupravuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Použitie ustanovení a nasl. na daný nárok odôvodňuje ustanovenie druhá veta , podľa ktorého ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa prvá veta , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Na zistenie opodstatnenosti vyúčtovania nákladov na skúšobnú prevádzku, ktoré boli fakturované faktúrou žalobcu č. OD180379 zo dňa 28. 11. 2008, súd vo veci nariadil znalecké dokazovania. Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok znalcom Ing. Vojtechom Szemesom, č. 3/2012 zo dňa 19. 09. 2012, ktorý znalec doplnil svojim výsluchom, keď zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva oprávnenosť nákladov na skúšobnú prevádzku vo výške 10.797,- Eur, žalobca nemal žiadne výhrady k tomuto znaleckému posudku znalca, keď po znaleckom dokazovaní i upravil žalobu a obmedzil svoj nárok podľa vyčíslenia znalcom, žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. 10. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 22. 10. 2012 k vyčísleniu nákladov tiež nevzniesol žiadne opodstatnené námietky, poukazoval len na to, že i znalec v znaleckom posudku potvrdzuje, že je obchodnou zvyklosťou, že náklady na skúšku platí predávajúci, keď ale uvedené patrí do hodnotenia súdu ako otázky právnej, nie otázky odbornej, znalec sa odborne vyjadril k výške vyúčtovaných nákladov za sušenie mlieka, v tomto ohľade súd nemal žiadne pochybnosti o záveroch znalca, znalec sa jednoznačne vyjadril k jednotlivým zložkám týchto nákladov, neodôvodnené náklady vyúčtované žalobcom riadne zdôvodnil, znalecký posudok je riadne v tomto ohľade preskúmateľný, súd o jeho záveroch nemal žiadne pochybnosti a preto ustálil výšku oprávnených nákladov na testovaciu prevádzku v sume 10.797,- Eur, čo je výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

Z uvedených skutkových právnych dôvodov súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 10.797,- Eur vyhovel.

Žalobca v súdnom konaní okrem nároku na zaplatenie sumy 10.797,- Eur ďalej požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 10,50 % ročne z tejto sumy od 06. 12. 2008 do zaplatenia, tiež úroky z omeškania zo sumy 4.649,28 Eur vo výške 9,25 % ročne od 15. 04. 2009 do zaplatenia sumy 4.649,28 Eur, t.j. do 21. 10. 2010.

Podľa prvá veta , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa prvá a druhá veta , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď podľa tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čo sa týka úrokov z omeškania zo sumy 10.797,- Eur, v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne, keď priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 10.797,- Eur vo výške 9 % ročne od 13. 05. 2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania z tejto sumy súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a preto, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je osobitne upravený čas splnenia. Analogicky tu treba potom vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V posudzovanom prípade žalobca nepreukázal, kedy faktúru, ktorou vyúčtoval cenu za sušenie mlieka, konkrétne faktúru č. OD180379 doručil žalovanému, i keď preukázal, že táto faktúra žalovanému bola doručená. Preto za riadne kvalifikovanú výzvu na plnenie ceny za sušenie mlieka treba považovať samotnú žalobu, ktorá žalovanému bola doručená dňa 12. 05. 2010. Odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 13. 05. 2010 je preto žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 10.797,- Eur, preto až od 13. 05. 2010 do zaplatenia má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 10.797,- Eur. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, ku dňu 13. 05. 2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne, preto vo výške 9 % ročne zo sumy 10.797,- Eur má žalobca nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy. Potom na základe týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.797,- Eur od 06. 12. 2008 do 12. 05. 2010 a na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,50 % ročne zo sumy 10.797,- Eur od 13. 05. 2010 do zaplatenia zamietol.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.649,28 Eur, ktorú sumu žalovaný počas súdneho konania zaplatil, keď z tejto uplatnil žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 15. 04. 2009 do zaplatenia vo výške 9,25 % ročne, v tejto časti súd žalobu žalobcu posúdil tiež za dôvodnú len v časti a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.649,28 Eur od 15. 10. 2010 do 21. 10. 2010 a to preto, lebo žalobca podklady k vyúčtovaniu tejto sumy žalovanému predložil až v rámci súdneho konania, konkrétne na pojednávaní dňa 14. 10. 2010, preto žalovaný je v omeškaní so zaplatením tejto sumy odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 15. 10. 2010, ale len do 21. 10. 2010, kedy predmetnú sumu žalobcovi uhradil. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania z tejto sumy, ku dňu 15. 10. 2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne, preto z tejto sumy má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne. V prevyšujúcej časti žalovaného príslušenstva z tejto sumy, teda úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.649,28 Eur za obdobie od 15. 04. 2009 do 14. 10. 2010 a vo výške 0,25 % ročne z tejto sumy za obdobie od 15. 10. 2010 do 21. 10. 2010 súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s , ďalej podľa prvá veta, v spojení s , tiež podľa druhá veta , v spojení s

Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 10.797,- Eur, ktorú sumu mu súd priznal, v časti o zaplatenie 4.649,28 Eur vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, ktorý počas súdneho konania žalobcovi túto sumu zaplatil, spolu možno vyhodnotiť, že žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 15.446,28 Eur (žalobu uplatnil o zaplatenie sumy 29.093,86 Eur). Žalobu v ďalšej časti o zaplatenie 6.199,19 Eur a v časti o zaplatenie 7.448,39 Eur, spolu o zaplatenie 13.647,58 Eur vzal voči žalovanému žalobca späť, keď v tejto časti procesne zavinil, že v tejto časti sa konanie muselo zastaviť pre späťvzatie žaloby v tejto časti (žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 29.093,86 Eur). V tejto časti o zaplatenie sumy 13.647,58 Eur, kde procesne zavinil späťvzatím žaloby, že konanie sa muselo zastaviť, možno vyhodnotiť ako jeho neúspech. Potom pomer úspechu a neúspechu žalobcu v súdnom konaní predstavuje: 15.446,28 Eur : 29.093,86 Eur = 0,53, t.j. 53 %, 13.647,58 Eur : 29.093,86 Eur = 0,47, t.j. 47 %, 53 % - 47 % = 6 %. Potom vo výške 6 % z celkovej výšky účelných a preukázaných trov konania má žalobca nárok voči žalovanému na náhradu trov konania. Účelné a preukázané trovy konania žalobcu predstavujú v súdenej veci sumu 5.109,47 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.630,13 Eur na súdnom poplatku a zálohy na znalecké dokazovanie (1.380,13 Eur súdny poplatok, 250,- Eur záloha na znalecké dokazovanie) a z trov právneho zastúpenia v sume 3.479,34 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 3.479,34 Eur pozostávajú z odmeny advokáta za 8 úkonov právnej pomoci, ktorými boli príprava a prevzatie zastúpenia v sume 320,40 Eur, k tomu režijný paušál 7,21 Eur, žaloba v sume 320,40 Eur, k tomu režijný paušál 7,21 Eur, vyjadrenie k odporu a súčasne čiastočné späťvzatie žaloby v sume 320,40 Eur, k tomu režijný paušál 7,21 Eur, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 14. 10. 2010 v sume 270,54 Eur, k tomu režijný paušál 7,21 Eur, keď ide o úkony v roku 2010, ďalej účasť na meritórnom pojednávaní dňa 22. 02. 2011 v sume 270,54 Eur, k tomu režijný paušál 7,41 Eur, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 14. 06. 2011 v sume 270,54 Eur, k tomu režijný paušál 7,41 Eur, keď ide o úkony vykonané v roku 2011, vyjadrenie k znaleckému posudku a súčasne čiastočné späťvzatie žaloby v sume 270,54 Eur, k tomu režijný paušál 7,63 Eur, keď ide o úkon vykonaný v roku 2012 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 08. 01. 2013 v sume 270,54 Eur, k tomu režijný paušál 7,81 Eur, spolu to predstavuje na odmene a režijných paušáloch sumu 2.373,- Eur, k tomu patrí náhrada cestovného pri účasti na 4 pojednávaniach a to dňa 14. 10. 2010, dňa 22. 02. 2011, dňa 14. 06. 2011 a dňa 08. 01. 2013 pri ceste motorovým vozidlom z Humenného do Zvolena a späť právneho zástupcu žalobcu v dĺžke 2368 km (8 x 296 km) pri spotrebe 6,8 litra/100 km a cene benzínu 1,40 Eur/1 liter, t.j. 0,068 x 2368 x 1,40 = 225,43 Eur, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy - 2368 km x 0,183 = 433,34 Eur, keď potom spolu náhrada cestovného predstavuje sumu 658,77 Eur, k tomu náhrada za stratu času pri ceste z Humenného do Zvolena a späť pri účasti na uvedených pojednávaniach, t.j. 36 polhodín, z toho 9 polhodín x 12,02 Eur, spolu 108,18 Eur (rok 2010), 18 polhodín x 12,35 Eur, čo spolu činí 222,30 Eur (rok 2011) a 9 polhodín x 13,01 Eur, čo činí 117,09 Eur (rok 2013), keď spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 447,57 Eur a spolu celkovo trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené a preukázané predstavujú sumu 3.479,34 Eur (2.373,- Eur + 658,77 Eur + 447,57 Eur). Trovy právneho zastúpenia spolu so súdnym poplatkom a zálohou na znalecké dokazovanie činia spolu sumu 5.109,47 Eur (3.479,34 Eur + 1.630,13 Eur). Zo sumy 5.109,47 Eur má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 6 %, čo predstavuje sumu 306,57 Eur (5.109,47 Eur : 100 x 6). Žalobca navrhol priznať trovy konania, tieto vyčíslil v zákonnej lehote 3 pracovných dní odo dňa rozhodnutia vo veci samej podaním zo dňa 10. 01. 2013. Žalobca navrhol priznať aj náhradu ďalších trov právneho zastúpenia a to za podanie zo dňa 21. 10. 2010, keď týmto podaním oznámil meno svedka, ďalej za podanie zo dňa 23. 02. 2011, ktorým do súdneho konania doložil doklad, ďalej za podanie zo dňa 04. 07. 2011, ktorým oznámil, že navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ďalej za podanie zo dňa 15. 12. 2011, kde upresnil otázky znalca, ďalej za podanie zo dňa 09. 11. 2012, a to 2-krát, avšak išlo len o jedno podanie, v ktorom reagoval na vyjadrenie znalca, ďalej za účasť na pojednávaní dňa 30. 11. 2010, keď za tieto úkony súd nepriznal odmenu, ani režijný paušál, ani náhradu cestovného a náhradu za stratu času pri tvrdenej účasti na pojednávaní dňa 30. 11. 2010, pretože toto pojednávanie neprebehlo a právny zástupca žalobcu sa na tomto pojednávaní dňa 30. 11. 2010 nezúčastnil, pokiaľ ide o ostatné podania, nejde o podania vo veci samej, ani o účelné podania, preto za tieto náhrada trov právneho zastúpenia nepatrí. Čo sa týka tarifnej odmeny, súd vychádzal z tarifnej odmeny za úkony v roku 2010 z výpočtového základu 15.446,28 Eur, keď tarifná odmena potom predstavovala sumu 320,34 Eur, v roku 2011, v roku 2012 a v roku 2013 z výpočtového základu 10.797,- Eur, keď potom tarifná odmena pri takomto základe činila 270,54 Eur, keď súd pre účely rozhodovania o trovách právneho zastúpenia, konkrétne odmeny vychádzal z tarifnej odmeny tak, ako ju navrhol priznať právny zástupca žalobcu, keď aj o trovách konania, teda trovách právneho zastúpenia súd rozhoduje na návrh. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, keď celkové trovy konania v sume 306,57 Eur je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi podľa na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v UniCredit Bank, a.s., pobočka Humenné, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Ešte čo sa týka zaplatenia súdneho poplatku, žalobca zaplatil vo veci súdny poplatok v sume 1.745,50 Eur, nakoľko vzal žalobu čiastočne späť pred začatím prvého pojednávania, hoci po podaní odporu, keď zobral žalobu späť pred začatím prvého pojednávania v sume 6.199,19 Eur, vznikol mu nárok na vrátenie krátenej pomernej časti zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, o čom súd dodatočne rozhodne, keď potom na súdnom poplatku je povinný znášať sumu 1.380,13 Eur (1.373,50 Eur + 6,63 Eur), keď potom bolo dôvodné len v takejto výške súdny poplatok zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade týchto trov konania.

V súdnom konaní vznikli aj trovy konania štátu, pretože vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde trovy znaleckého dokazovania predstavujú sumu 870,11 Eur, zaplatená záloha na tieto trovy bola zo strany žalobcu v sume 250,- Eur, keď potom trovy znaleckého dokazovania v sume 620,11 Eur predbežne v súdnom konaní znášal štát, keď o náhrade týchto trov konania podľa súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )