Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/38/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpený: Advokátska kancelária Syrový s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 00212008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 1. apríla 2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 20.01.2022 bolo schválené služobné hodnotenie žalobcu, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Služobné hodnotenie bolo uskutočnené podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ Z.z“). V bode I. služobného hodnotenia (v hodnotiacej časti) je uvedené, že D. A. B. (žalobca) nastúpil do Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako „zbor“) dňa 01.06.2015 a bol zaradený do prípravnej štátnej služby. Dňa 01.02.2016 bol ustanovený do funkcie referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu. Dňa 18.05.2017 bolo schválené jeho služobné hodnotenie pred skončením prípravnej štátnej služby so záverom, že je spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby. Po zaradení žalobcu do stálej štátnej služby sa začali v jeho prístupe k plneniu služobných povinností prejavovať nedostatky v plnení povinností príslušníka zboru a vedomé porušenia služobnej disciplíny, ktoré vyústili do stavu nezlučiteľného so zákonnými požiadavkami na výkon služby. Aj napriek znalosti právnych predpisov a interných služobných predpisov žalobca pri výkone služby opakovane tieto normy porušoval. Dňa 21.07.2020 vyhotovil do informačného systému zboru záznam o odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody v znení, že tento: „vydáva pazvuky a napodobňuje zvieratá, akoby sa nachádzal vo svojom prirodzenom prostredí, že bol upozornený, že sa nenachádza v ZOO a že je otázkou, ako dlho tento odsúdený vydrží nebyť zviera“. Podľa hodnotenia žalobca takouto dehumanizáciou iného človeka porušil povinnosť uvedenú v o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), a teda povinnosť dbať pri výkone služby na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú. Ďalej žalobca opakovane odmietal rešpektovať nariadenia o prekrytí horných dýchacích ciest v čase pandémie COVID-19, čím nielen porušoval povinnosť podľa (policajt

je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený), ale zároveň ako verejný činiteľ týmto konaním mohol narušiť vážnosť zboru a dôveru v neho, čím porušil povinnosť uvedenú v ust. cit. zákona, pretože ako verejný činiteľ vykonávajúci štátnu službu v mene zboru najmä tým, že zabezpečuje zákonnosť konania väznených osôb v priamom kontakte s nimi, sa sám vedome dopustil porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Opakovane sa tiež dopustil porušenia pravidiel služobnej zdvorilosti, teda povinnosti uvedenej v ust. a ust. Rozkazu generálneho riaditeľa č. 13/2007 o výcviku poradovej prípravy, zdravení a vzdávaní pocty v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „RGR č. 13/2007“). Porušenie pravidiel služobnej zdvorilosti mu bolo dňa 08.08.2018 vyčítané za jeho konanie pri vstupe riaditeľa ústavu na stanovište režimovej činnosti, ktorému predpísaným spôsobom nepodal hlásenie a na upozornenie riaditeľa ústavu, že sa tu bude musieť naučiť, sarkasticky reagoval vyjadrením: „Musím iba jedno“. Za rovnaké konanie (nepodanie hlásenia predpísaným spôsobom zástupcovi riaditeľa ústavu) a za ukončenie služby mimo stanovišťa určeného rozkazom riaditeľa ústavu bolo žalobcovi dňa 31.12.2018 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa . Porušenie služobnej disciplíny žalobcom bolo zaznamenané aj mimo štátnej služby, keď bol dňa 02.05.2021 potrestaný v priestupkovom konaní za spáchanie priestupku podľa tým, že porušil nariadené opatrenia (nemal prekryté horné dýchacie cesty) a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur, ktorú zaplatil na mieste. Ďalšie disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa mu bolo uložené dňa 25.05.2021 z dôvodu, že nevykonal vysielačkou skúšku spojenia tak, ako to ukladá platná smernica na výkon režimovej činnosti, nevykonal technickú prehliadku pracoviska a taktiež nevykonal kontrolu pracoviska, na ktorom bol velený denným rozkazom riaditeľa ústavu, pričom s danou smernicou bol riadne oboznámený. Nedostatok v plnení služobných povinností bol zistený tiež dňa 15.07.2021 kontrolou zameranou na čistotu zbraní, kedy bolo zistené, že zbraň, ktorú má žalobca pridelenú, nemá riadne vyčistenú. Dňa 12.08.2021 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa - zníženie služobného platu o 15% na 3 mesiace z dôvodu opakovaného a pretrvávajúceho odmietania plnenia nariadení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Z dôvodu opakovaného neplnenia služobných povinností a porušovania služobnej disciplíny boli vykonané v dňoch 21.08.2019, 11.08.2021 a 26.10.2021 podľa priebežné hodnotenia žalobcu formu pohovoru s nadriadeným, v ktorých mu boli podrobne vysvetlené požiadavky na výkon jeho služby a určené ďalšie úlohy a opatrenia. Bolo konštatované, že žalobca často neplní služobné úlohy, porušuje služobnú disciplínu, jeho vplyv na väznené osoby je v rozpore s pôsobnosťou služobného úradu, pretože ako verejný činiteľ osobným príkladom podnecuje porušovanie právnych predpisov. Rovnako pôsobí jeho konanie aj na kolektív príslušníkov zboru ústavu. Na základe zistených nedostatkov, poznatkov zo služby žalobcu s ohľadom na jeho sebapresadzujúce sa sociálne problematické správanie vo vzťahu k rešpektovaniu pokynov, nariadení a nadriadených bolo žalobcovi nariadené absolvovanie kontrolného psychologického vyšetrenia. V závere odborného psychologického vyšetrenia bolo odporučené zaradiť žalobcu na služobnú pozíciu, kde nebude nutná bližšia komunikácia s odsúdenými a zároveň mu bolo odporučené absolvovanie psychoterapeutickej starostlivosti. Aj napriek opakovanému porušovaniu služobných povinností bol žalobca od roku 2016 aj 8 x disciplinárne odmenený, 1 x v roku 2016 za kvalitné plnenie služobných úloh, 2 x v roku 2017 za výkon služby v špecializovaných oddieloch a za ochotu vykonávať služby nad rozsah fondu služby pri neobsadení funkčných miest, 4 x v roku 2020 za výkon služby v sťažených podmienkach spôsobených pandémiou COVID-19 a 1x v roku 2021 za poskytnutie prvej pomoci väznenej osobe pri ohrození života. Kvalifikačné predpoklady žalobca spĺňa. Od posledného služobného hodnotenia dňa 18.05.2017 však nastala u hodnoteného podstatná zmena, ktorá má vplyv na úroveň výkonu jeho služby prejavujúca sa vo výkone štátnej služby, najmä jeho sebapresadzujúcim sa správaním, problematickým správaním vo vzťahu k autoritám alebo oficiálne stanoveným spôsobom správania, nerešpektovaním platných noriem a pokynov. Na základe uvedených skutočností bolo konštatované, že žalobca je nespôsobilý naďalej vykonávať funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu a aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

2. O odvolaní žalobcu proti služobnému hodnoteniu rozhodol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 01.04.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a služobné hodnotenie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že služobné hodnotenie odvolateľa bolo z hľadiska obsahovej stránky spracované dôsledne a prehľadne, odvolacie námietky žalobcu nemajú vzhľadom na

zistený stav veci právnu relevanciu. V zmysle ustálenej praxe možno služobné hodnotenie považovať za inštitút, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť policajta na výkon služby. Zákon vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadzované a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené takými policajtmi, ktorí majú najvhodnejšie predpoklady. Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré znalosti a zručnosti sa u policajta posudzujú, pričom určuje aj časový úsek, v ktorom sa má hodnotenie vykonať, pričom s ohľadom na pravidelnosť služobného hodnotenia a povinnosť nadriadeného vykonať služobné hodnotenie vždy, keď dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, možno predpokladať, že sám zákon vychádza z predpokladu, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom. Dôležitosť vykonania seriózneho rozboru zákonom vymedzených skutočností je zdôraznená v ust. . Služobné hodnotenie je zhrnutím sledovaných kritérií, ktoré policajt pri výkone štátnej služby vykazoval v konkrétnom služobnom zaradení. Záver služobného hodnotenia nemôže byť len mechanickým sčítaním kladov a záporov výsledkov služobnej činnosti policajta v posudzovanom období, ale práve logickým súhrnom jeho dosiahnutých výsledkov od posledného služobného hodnotenia. Takýto sumár výsledkov spolu s posúdením znalostí právnych predpisov má vytvoriť objektívny obraz o tom, či policajt môže naďalej zastávať doterajšiu funkciu, prípadne, či sú u neho splnené predpoklady na výkon vyššej alebo naopak nižšej funkcie. Žalovaný poukázal na to, že štátna služba príslušníka zboru je službou špecifickou, a to s ohľadom na činnosť, ktorú zbor vykonáva a vzhľadom na nároky kladené na príslušníkov a zamestnancov túto činnosť vykonávajúcich. Od zloženia služobnej prísahy pri nástupe do štátnej služby bol žalobca povinný dodržiavať služobnú disciplínu. Táto nezahŕňa len dodržiavanie povinností ustanovených , ústavnými zákonmi či zákonmi, ale aj dodržiavanie iných všeobecne záväzných právnych noriem, rozkazov, pokynov a iných príkazov nadriadených. Zbor ako inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti najmä na úseku správy väzenstva a starostlivosti o osoby obvinené či odsúdené, by mala ísť príkladom pri dodržiavaní zákonnosti, zodpovednosti a transparentnosti svojej činnosti. K tomuto určite patrí aj ochrana verejného zdravia osôb vo výkone väzby a trestu odňatia slobody, svojej zamestnaneckej zložky alebo aj všetkých občanov pred ochorením COVID-19. Vzhľadom na obsah spisu, priebeh žalobcovej štátnej služby opísaný v služobnom hodnotení, ale aj vzhľadom na naratív jeho odvolania možno badať, že žalobca demonštratívne a opakovane odmietal rešpektovať povinnosti týkajúce sa nosenie rúška alebo inej vhodnej alternatívy prekrytia horných dýchacích ciest, a to či už v služobnom úrade alebo mimo neho. Takýto presah jeho osobného presvedčenia do profesionálneho správania nie je v súlade s disciplinovaným výkonom štátnej služby, dodržiavaním príkazov nadriadených, dodržiavaním služobnej prísahy a v konečnom dôsledku môže ohroziť zdravie kolegov a iných osôb, či vážnosť a dobré meno zboru ako takého. Podľa názoru odvolacieho orgánu má nadriadený pri schvaľovaní služobného hodnotenia okrem povinných náležitostí uvedených v prihliadať aj na morálny kredit hodnoteného a jeho postoj k doterajšiemu konaniu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný. Z tohto hľadiska nemožno konštatovať, že žalobca svoj postoj k noseniu ochranných prostriedkov na zamedzenie prenosu ochorenia COVID-19 prehodnotil, prípadne, že svoje konanie ľutuje. Taktiež je z odvolania a zo spisového materiálu zrejmé, že od posledného schváleného služobného hodnotenia v roku 2017 bolo konanie žalobcu predmetom viacerých disciplinárnych konaní, v ktorých závere mu boli uložené disciplinárne opatrenia. Jednalo sa o porušenia služobnej disciplíny pri hodnotiacom zápise odsúdenému, opustení služobného stanovišťa skôr ako bolo dovolené, nedostatočnom vyčistení služobnej zbrane a nedostatočne vykonanej prehliadke na pracovisku odsúdených, pričom žalobca existenciu týchto porušení nepopieral. Žalovaný konštatoval neopodstatnenosť odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že v služobnom hodnotení nebol zohľadnený ústavný princíp zákazu retroaktivity, keď pri vyčítanom konaní pre nedodržanie služobnej zdvorilosti mal byť žalobca potrestaný podľa v tom čase neexistujúceho ustanovenia RGR č. 13/2007. Bolo zistené, že v spornom čase platné a účinné znenie interného predpisu obsahovalo tie ustanovenia (konkrétne pozdrav a vstup do miestnosti nadriadeného), ktorých porušenie zakladá zodpovednosť za disciplinárne previnenie (previnenia) žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že disciplinárne konanie v tejto veci prebehlo v súlade so zákonom a v rámci jeho priebehu žalobca jeho nezákonnosť nenamietal. Žalobca v priebehu výkonu štátnej služby počnúc rokom 2017 neosvedčil svojím správaním, že by bol spôsobilý dodržiavať podmienky výkonu štátnej služby. Nedokázal dodržiavať disciplínu podľa nárokov kladených štandardom príslušníka zboru a pre tieto skutočnosti mal nadriadený právo vyvodiť závery služobného hodnotenia a hodnotiť odvolateľa podľa . Žalovaný nezistil vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu alebo zmene služobného hodnotenia, preto ho potvrdil.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj služobné hodnotenie žalobcu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V bode I. správnej žaloby žalobca označil napadnuté rozhodnutie, v bode II. opísal skutočnosti uvedené v služobnom hodnotení. Dôvody správnej žaloby uviedol v bode III. správnej žaloby, vyjadril nesúhlas s obsahom služobného hodnotenia, dôvodmi v ňom uvedenými, ako aj s rozhodnutím o zamietnutí odvolania a potvrdení služobného hodnotenia. Žalobca vyslovil, že zo strany žalovaného ide o účelovo prezentované skutočnosti s cieľom poškodiť jeho osobu. K vytýkanému záznamu o odsúdenom v informačnom systéme zboru uviedol, že nemal v úmysle akokoľvek dehumanizovať osobu odsúdeného a išlo iba o opis reálneho skutkového stavu. Pokiaľ ide o to, že žalobca nemal pri výkone služby v prítomnosti väznených osôb počas obdobia pandémie prekryté horné dýchacie cesty rúškom, respirátorom alebo šatkou, v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že je osobou, ktorá má priznanú lekársku výnimku z nosenia rúška, resp. respirátora (výnimku zo zdravotných dôvodov). Uvedené potvrdzuje lekárska správa F. B. G. zo dňa 22.09.2021, ktorú priložil k správnej žalobe, rovnako aj lekárska správa F. H. I. zo dňa 22.09.2021, ktorá potvrdila žalobcove zdravotné problémy spočívajúce v opakovanom kašli pri nosení rúška, v kožnom ekzéme. K porušeniu služobnej zdvorilosti žalobca uviedol, že k nadriadeným sa správal vždy slušne, rovnako aj ku kolegom a odsúdeným.

4. Žalobca ďalej poukázal na pozitívne hodnotenia, ktoré sú taktiež súčasťou služobného hodnotenia. Napriek spomenutým pozitívam sa v závere služobného hodnotenia konštatuje, že žalobca je nespôsobilý vykonávať nielen doposiaľ zastávanú funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu, ale aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Dané hodnotenie absolútne nezohľadňuje všetky prezentované skutočnosti, vlastnosti a schopnosti žalobcu a vychádza z nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci. Žalobca nijakým spôsobom neporušil služobnú povinnosť a ani prísahu, rovnako neohrozil zdravie osôb, bezpečnosť alebo činnosť ústavu. Uvedené hodnotenie je voči žalobcovi neodôvodnene a neprimerane prísne, neobjektívne. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.12.2016, v ktorom správny súd konštatoval: „Úlohou nadriadeného služobného orgánu bude vydať nové služobné hodnotenie, kde sa vyjadrí k celému posudzovanému obdobiu piatich rokov, vyhodnotí všetky okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech a najmä sa povznesie nad prípadne osobné animozity voči hodnotenej osobe, ktoré nemôžu do hodnotenia nijako vstupovať.“ Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018 (konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku č.k. -75): „V služobnom hodnotení príslušníka Policajného zboru musí byť zohľadnené jeho celkové pôsobenie v zbore za hodnotené obdobie.“ Žalobca v závere správnej žaloby uviedol, že z hľadiska kritérií uvedených v ust. až g) je plne spôsobilý na zastávanie a vykonávanie svojej funkcie. Rovnako aj z hľadiska uvedeného v ust. cit. zákona je možné hodnotiť žalobcu ako spoľahlivého, spôsobilého výkonu funkcie v zbore. Žalobca uviedol, že nie je závislý od omamných alebo psychotropných látok, nepoužíva nadmerne alkoholické nápoje a neporušil služobnú prísahu alebo povinnosť. Jeho ponechanie v služobnom pomere nie je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, práve naopak, žalobcovo pôsobenie v zbore je vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti pre zbor prínosom. Z formálneho, ako aj faktického hľadiska žalobca spĺňa všetky požiadavky kladené na vykonávanú funkciu.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) ako neprípustnú odmietol (z dôvodu nedostatku právomoci správneho súdu na rozhodovanie vo veci služobného hodnotenia), resp. zamietol ako nedôvodnú v súlade s ust. . Konštatoval, že služobné hodnotenie možno považovať za rozhodnutie deklaratórneho charakteru, ktoré samo osebe nezakladá, nemení a ani neruší práva a právom chránené záujmy príslušníka zboru. Jeho význam spočíva predovšetkým v tom, že slúži ako podklad pre ďalšie konštitutívne rozhodnutia vo veciach služobného pomeru. Pre tieto dôvody samotné služobné hodnotenie a ani prípadné rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu nepodlieha súdnemu prieskumu. S odkazom na ust. sa žalovaný domnieva, že správny súd nemôže vo veci rozhodnúť z dôvodu nedostatku právomoci, pretože hodnotenie je z povahy veci individuálnym právnym aktom, ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby - žalobcu. Pre prípad, že správny súd nevyhodnotí námietku nedostatku právomoci ako oprávnenú, žalovaný sa v bode III. vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. Konštatoval, že ak žalobca považoval zápis o odsúdenom (citovaný v bode 1. tohto

rozsudku, pozn. správneho súdu) za opis reálneho skutkového stavu, tak uvedené len potvrdzuje, že nie je schopný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. resp. z ust. a . K tvrdeniam, podľa ktorých mohol mať žalobca oprávnene neprikryté dýchacie cesty z dôvodu zdravotnej výnimky žalovaný uviedol, že incidenty žalobcu, ktoré boli zohľadnené pri vypracovaní služobného hodnotenia sa udiali pred dátumom 22.09.2021, t.j. pred oslobodením žalobcu od tejto povinnosti F. I.. V hodnotenom časovom období tak žalobca vedome porušoval platné a účinné vyhlášky úradu verejného zdravotníctva, interné normy zboru (Rozkaz generálneho riaditeľa č. 17/2020, ktorým sa upravuje postup pri protiepidemických opatreniach v súvislosti so zvýšeným rizikom akútneho respiračného ochorenia spôsobeného novým koronavírusom 2019-n-CoV v zbore v znení neskorších predpisov alebo Rozkaz generálneho riaditeľa č. 42/2020, ktorým sa upravuje postup pri protiepidemických opatreniach v zbore v znení neskorších predpisov), pričom sám porušenie tejto povinnosti nepoprel. V súvislosti s uvedeným bol aj právoplatne disciplinárne potrestaný. Ďalej žalobca uvádzal subjektívne presvedčenie o vhodnosti svojho správania k nadriadeným, dokumenty obsiahnuté v spisovom materiáli však o tom nesvedčia. Žalobca v roku 2018 zvlášť nevhodným spôsobom reagoval na prítomnosť nadriadeného, čo je v rozpore s dodržiavaním služobnej disciplíny a tiež internými normami zboru. K tvrdeniu žalobcu o chýbajúcom komplexnom posúdení priebehu výkonu štátnej služby žalovaný uviedol, že závery služobného hodnotenia nemajú byť len mechanickým sčítaním kladov a záporov výsledkov služobnej činnosti policajta v posudzovanom období, ale logickým súhrnom jeho dosiahnutých výsledkov od posledného služobného hodnotenia. Takýto sumár výsledkov spolu s posúdením znalostí právnych predpisov má vytvoriť objektívny obraz o tom, či policajt môže i naďalej zastávať doterajšiu funkciu, prípadne, či sú u neho splnené predpoklady na výkon vyššej alebo naopak nižšej funkcie. Služobné hodnotenie je tak inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť policajta na výkon služby. Zákon vymedzuje pravidelnosť služobného hodnotenia a zároveň povinnosť nadriadeného vykonávať služobné hodnotenie vždy, keď dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, z čoho vyplýva, že sám zákon vychádza z predpokladu, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom. Dôležitosť vykonania rozboru zákonom vymedzených skutočností je zdôraznená v ustanovení . Žalovaný nezistil také vady služobného hodnotenia, ktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný nepopiera udelenie disciplinárnych odmien žalobcovi v posudzovanom období, pričom uviedol, že nemôže opomenúť skutočnosť, že viaceré z nich (najmä v roku 2020 a 2021 v súvislosti s pandémiou) boli udeľované plošne takmer všetkým príslušníkom zboru a zároveň viacero disciplinárnych odmien z dôvodu prebiehajúcich disciplinárnych konaní žalobcovi udelených byť nemohlo. Žalovaný je však toho názoru, že časté porušovanie služobnej disciplíny zo strany žalobcu v posudzovanom časovom období, v spojení s nekritickým postojom k tomuto správaniu v rámci služby a mimo nej, nemôže konvalidovať a vyvážiť ani prítomnosť kladných vlastností, či občasné udelenie disciplinárnej odmeny. Žalovaný je presvedčený, že žalobcovi bola v posudzovanom období poskytnutá veľmi rozsiahla súčinnosť zo strany služobného úradu a jeho nadriadených, keď mu boli v rámci priebežných hodnotení prezentované úlohy a odporúčania, na ktorých mal žalobca pracovať pri zlepšení dodržiavania služobnej disciplíny. Tie však preukázateľne nerešpektoval. Žalobca bol podrobený aj psychologickému vyšetreniu na zistenie jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka zboru podľa , pričom v záveroch uvedeného vyšetrenia mu bola odporučená terapeutická starostlivosť. Na základe týchto záverov bol dočasne velený na služobné miesto, v rámci ktorého nebola nutná bližšia komunikácia s odsúdenými. Pokiaľ žalobca namietal, že spĺňa všetky podmienky na výkon štátnej služby príslušníka zboru uvedené v – nie je závislý od psychotropných a omamných látok, nepožíva nadmerne alkoholické nápoje a neporušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, žalovaný je toho názoru, že odvolávanie sa na splnenie všeobecných podmienok na výkon štátnej služby v súvislosti s prepustením žalobcu zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v služobnom hodnotení nemá právnu relevanciu. Ako to konštatoval Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. , služobné hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zariadení hodnotení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník zboru na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu. V služobnom hodnotení žalobcu ani jeden z orgánov nepoprel udelenie odmien a isté kladné vlastnosti žalobcu, avšak zmeny v správaní a postojoch k plneniu služobných povinností, ako aj opakované nedôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny dostatočne preukázali skutočnosť, že žalobca nie je osobou, ktorá by mohla vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe príslušníka zboru kvalitne, zodpovedne a v zmysle stanovených požiadaviek.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby. Podľa jeho názoru sa žalovaný k žalobcom tvrdeným skutočnostiam doposiaľ relevantne nevyjadril a vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2022 len zopakoval svoju argumentáciu. Z uvedeného dôvodu žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, ani ďalšiu právnu argumentáciu, nakoľko tieto by boli duplicitné vo vzťahu ku skutočnostiam a argumentácii uvedenej v správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Bratislave Uznesením č. k. -80 zo dňa 24.07.2024 (právoplatným dňa 25.07.2024) správnu žalobu žalobcu postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici podľa v spojení s na ďalšie konanie ako miestne príslušnému správnemu súdu.

8. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce služobné hodnotenie a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 03.10.2024 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 28.08.2024 do 07.10.2024 ( ).

9. Podľa , , a v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. k 01.04.2022):

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

10. Podľa služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

11. Podľa za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

12. Podľa , , , , , k), , policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým bolo potvrdené služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 29.11.2021 (schválené nadriadeným dňa 20.01.2022) so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

14. Vo všeobecnosti možno uviesť, že služobné hodnotenie je podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov ( ), policajtom sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade (t.j. aj žalobca ako príslušník zboru). Služobné hodnotenie môže závažným spôsobom zasiahnuť do profesionálneho, ale aj súkromného života policajta (minimálne pokiaľ ide o jeho materiálne zabezpečenie), keďže v jeho dôsledku policajt môže byť zaradený na menej dôležitú a horšie finančné ohodnotenú funkciu ( cit. zákona), dokonca môže viesť k prepusteniu zo služobného pomeru ( cit. zákona). Preto ide podľa názoru správneho súdu o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve. Z týchto dôvodov správny súd nesúhlasí s postojom žalovaného (ktorý navrhol žalobu odmietnuť), že služobné hodnotenie je aktom, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby s poukazom na ust. . Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax – konkrétne napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2023, predmetom ktorého bol taktiež súdny prieskum služobného hodnotenia policajta, ako aj na Rozsudok Krajského sudu v Bratislave sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. (na ktoré odkazoval aj žalobca).

15. Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka zboru pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie nie je definitívou. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré policajt pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval. Zákon stanovuje štruktúru ako aj obsahové náležitosti služobného hodnotenia - má obsahovať hodnotiacu časť, v ktorej sa posudzujú skutočnosti vymenované v ust. § 27 ods. 2 cit. zákona a časť obsahujúcu závery hodnotenia.

16. V prejednávanej veci prišlo k hodnoteniu žalobcu (pred uplynutím doby piatich rokov od posledného hodnotenia) z dôvodu, že po zaradení žalobcu do stálej štátnej služby sa začali v jeho prístupe k

plneniu služobných povinností prejavovať nedostatky v plnení povinností príslušníka zboru a vedomé porušenia služobnej disciplíny, ktoré vyústili do stavu nezlučiteľného s požiadavkami na výkon štátnej služby. Služobné hodnotenie bolo dňa 29.11.2021 prerokované so žalobcom, na základe jeho žiadosti mu bola poskytnutá lehota na predloženie vyjadrenia (pripomienok) k obsahu služobného hodnotenia do 06.12.2021. Následne bezprostredne nadriadený žalobcu spracoval k hodnoteniu a podaným pripomienkam stanovisko, ktoré predložil poverenému riaditeľovi ústavu, ktorý služobné hodnotenie s nezmeneným záverom dňa 20.01.2022 schválil.

17. Z obsahu služobného hodnotenia vyplýva viacero porušení služobnej disciplíny, ktoré možno zhrnúť nasledovne: 1/ zápis v informačnom systéme dehonestujúci odsúdeného, 2/ opakované odmietanie plnenia nariadení súvisiacich s pandémiou (odmietanie nosenia rúška, resp. respirátora), v súvislosti s čím bolo žalobcovi uložené aj disciplinárne opatrenie podľa , 3/ opakované porušovanie pravidiel služobnej zdvorilosti, v súvislosti s čím bolo žalobcovi dňa 31.12.2018 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa , 4/ písomné pokarhanie podľa uložené dňa 25.05.2021 z dôvodu, že žalobca nevykonal vysielačkou skúšku spojenia tak, ako mu to ukladá platná smernica na výkon režimovej činnosti, nevykonal technickú prehliadku pracoviska a taktiež nevykonal kontrolu pracoviska, 5/ nedostatok plnenia služobných povinností zistený dňa 15.07.2021 kontrolou zameranou na čistotu zbraní, kedy bolo zistené, že zbraň, ktorú má žalobca pridelenú, nemá riadne vyčistenú. Okrem toho služobné hodnotenie poukazuje aj na priestupkové konanie žalobcu, keď bol žalobca dňa 02.05.2021 pokutovaný za spáchanie priestupku tým, že porušil nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Zo služobného hodnotenia ďalej vyplýva, že v roku 2017 bol žalobca 2 x disciplinárne odmenený za výkon služby v špecializovaných oddieloch a za ochotu vykonávať služby nad rozsah fondu služby pri neobsadení funkčných miest, v roku 2020 bol 4 x disciplinárne odmenený za výkon služby v sťažených podmienkach spôsobených pandémiou (v súvislosti s čím však žalovaný zdôraznil, že disciplinárne odmeny za uvedené boli udeľované paušálne takmer všetkým príslušníkom zboru) a napokon bol disciplinárne odmenený 1 x v roku 2021 za poskytnutie prvej pomoci väznenej osobe pri ohrození jej života.

18. Žalobca v podanej správnej žalobe vyslovil nesúhlas so záverom služobného hodnotenia a rozhodnutím žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a služobné hodnotenie potvrdil. Žalobca konštatoval, že zo strany žalovaného ide o účelovo prezentované skutočnosti s cieľom poškodiť jeho osobu.

19. V súvislosti so záznamom o odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý žalobca vytvoril v informačnom systéme dňa 21.07.2020, žalobca namietal, že rozhodne nemal v úmysle akokoľvek dehumanizovať osobu odsúdeného, išlo iba o opis reálneho skutkového stavu. Pretože pri výkone služby je príslušník zboru povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s výkonom služby vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného výkonom služby ( ), žalobcu neospravedlňuje konštatovanie, že do informačného systému len opísal, čo vnímal u odsúdeného (vydáva pazvuky a napodobňuje zvieratá, akoby sa nachádzal vo svojom prirodzenom prostredí, bol upozornený, že sa nenachádza v ZOO a že je otázkou, ako dlho tento odsúdený vydrží nebyť zviera), pretože jeho subjektívne vnímanie skutkového deja bol povinný v písomnom zázname prispôsobiť citovanej zákonnej povinnosti dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť tretej osoby. Určite bol možný aj iný opis situácie, ktorý by neutrálnejšie opísal správanie odsúdeného bez hodnotenia, ktorým žalobca prekročil uvedený rámec ust. . Bezprostredne nadriadený tak dôvodne vyhodnotil tento skutok žalobcu ako porušenie služobnej disciplíny, s čím sa žalovaný stotožnil.

20. Pokiaľ bolo žalobcovi ako porušenie služobných povinností opakovane vytýkané nerešpektovanie celoštátne nariadených opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19, nie je dôvodná žalobná námietka, že žalobca je osobou, ktorá v danom čase mala priznanú lekársku výnimku spočívajúcu v oslobodení od nosení rúška a respirátora zo zdravotných dôvodov. Žalobca uvedené oslobodenie odvodzuje z lekárskej správy F. B. G. zo dňa 22.09.2021, pričom zo služobného hodnotenia vyplýva, že disciplinárne opatrenie (zníženie služobného platu o 15 % na 3 mesiace) z dôvodu opakovaného a pretrvávajúceho odmietania plnenia nariadení súvisiacich s pandémiou mu bolo uložené dňa 12.08.2021, t.j. pred tým ako predložil uvedenú lekársku správu, teda preukázateľne dokladoval výnimku z plnenia nariadení. Súčasne z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.02.2021 na otázku, prečo

nenosí rúško, neargumentoval svojim zdravotným stavom, ale viacerými inými dôvodmi (odvolaním sa na to, že ochranné rúška majú nosiť pacienti, ktorí sú chorí, ako aj na porušenie zákona súvisiace s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení).

21. Žalobca v správnej žalobe dôvodne nespochybnil ani služobným hodnotením vytýkané porušovanie pravidiel služobnej zdvorilosti, keď len konštatoval, že k nadriadeným, kolegom, ako aj k odsúdeným osobám sa vždy správal slušne a odcitoval ustanovenie interného predpisu o zdravení príslušníkov zboru. Žalobca teda nijako nespochybnil vytýkané porušenia služobnej disciplíny. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podľa je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu.

22. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.12.2016, v danom prípade bolo zrušené služobné hodnotenie z dôvodu, že služobné orgány hodnotili činnosť žalobkyne iba za obdobie dvoch rokov a nie za obdobie piatich rokov, ako ustanovuje , navyše, v služobnom hodnotení bolo poukazované len na nedostatky, bez zohľadnenia celkového pôsobenia policajta v zbore za celé hodnotené obdobie. V tomto prípade bolo služobné hodnotenie žalobcu vykonané pred uplynutím piatich rokov od posledného hodnotenia s poukazom na ust. s odôvodnením, že došlo k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Predtým bolo dňa 18.05.2017 schválené služobné hodnotenie žalobcu vykonané podľa cit. zákona pred skončením prípravnej štátnej služby. Hodnotenie tak bolo v súlade so zákonom vykonané pred uplynutím piatich rokov od posledného hodnotenia, pričom žalobca bol podľa názoru správneho súdu hodnotený komplexne, t.j. boli zhodnotené nielen nedostatky, ale aj skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Predmetný rozsudok tak neprilieha skutkovej situácii preskúmavanej veci.

23. Kvalifikačné predpoklady žalobcu pre vykonávanie zastávanej funkcie služobným hodnotením spochybnené neboli. Pokiaľ žalobca namietal, že disponuje pozitívnymi osobnostnými charakteristikami medzi ktoré patria fyzická zdatnosť, časová flexibilita, ochota pracovať nadčasy, spoľahlivosť v služobných úlohách, udržiavanie poriadku medzi odsúdenými, ochota pomôcť hociktorému príslušníkovi z ktoréhokoľvek oddelenia, ochota sa vzdelávať, tieto pozitíva nedokážu negovať zistené porušenia služobnej disciplíny, ktoré žalobca nijako nevysvetľuje. Predmetom hodnotenia je aj spoľahlivosť policajta vymedzená v ust. a , ktorá zahŕňa nielen to, že policajt nepožíva nadmerne alkoholického nápoje alebo iné návykové látky, ale za spoľahlivého sa nepovažuje občan, ktorý aj podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Poukazovanie na pozitívne charakteristiky a schopnosti žalobcu (ktoré sú napokon podmienkou pre vznik služobného pomeru) nepostačuje na to, aby správny súd prijal záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a služobného hodnotenia založeného na viacerých porušeniach služobnej disciplíny, ktoré, ako už bolo zdôraznené, žalobca relevantne nespochybnil, keď len konštatoval, že nijakým spôsobom neporušil služobnú povinnosť, hoci toto konštatovanie nemá oporu v obsahu spisu. Poukaz na základné náležitosti služobného hodnotenia so záverom, že z hľadiska uvedených kritérií je žalobca plne spôsobilý na zastávanie a vykonávanie jeho funkcie, je vyjadrením presvedčenia žalobcu, ktoré však bez náležitej argumentácie v čom služobný orgán pochybil pri služobnom hodnotení - v čom je toto hodnotenie v rozpore so zákonom, neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.

24. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca viackrát (v niektorých oblastiach opakovane) porušil služobnú disciplínu. Služobné hodnotenie zohľadnilo aj uložené disciplinárne odmeny a kvalifikačné predpoklady žalobcu, v súvislosti s čím však žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že záver služobného hodnotenia nemôže byť len mechanickým sčítaním kladov a záporov výsledkov služobnej činnosti policajta, ale logickým súhrnom jeho dosiahnutých výsledkov, kde služobné hodnotenie uvádzalo problematické správanie žalobcu vo vzťahu k autoritám alebo oficiálnym spôsobom správania, nerešpektovanie platných noriem a pokynov, teda žalobca bol hodnotený nie ako spoľahlivý pre výkon štátnej služby podľa .

25. Správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že štátna služba príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže je štátnou službou špecifickou, a to s ohľadom na činnosť, ktorú príslušníci zboru vykonávajú a nároky, ktoré sú na nich kladené. Vo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako ustanovení iných zákonov, čoho si

bol žalobca vedomý (absolvoval prípravnú štátnu službu). Dodržiavanie služobnej disciplíny zahŕňa dôsledné plnenie povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených ( ), t.j. príkladné dodržiavanie uvedených predpisov, čo žalobca vo viacerých prípadoch, ktoré boli uvedené v služobnom hodnotení nesplnil, porušenie povinností ani nepoprel, z jeho vyjadrení k jednotlivým skutkom (ktoré sú obsahom administratívneho spisu) je zrejmé, že odmietal plnenie niektorých povinností -najmä povinností plynúcich z nariadení týkajúcich sa ochrany verejného zdravia počas pandémie, ale aj povinností týkajúcich sa zdravenia nadriadených v zmysle platných predpisov. Služobné hodnotenie ako aj jeho podklady poskytovali komplexný pohľad na žalobcu vo väzbe na zákonom stanovené kritériá ( ). Služobné hodnotenie a jeho podklady teda zohľadnili nielen skutočnosti zápornej hodnoty, ale aj pozitíva, vo výsledku (záveroch) však zo súhrnu sledovaných kritérií vyplynula nespôsobilosť žalobcu pre ďalší výkon štátnej služby.

26. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru je aj zloženie služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti, ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy policajta sa bezprostredne odvíjajú jeho služobné povinnosti uvedené v ustanovení a služobná disciplína. Požiadavku dôsledného plnenia služobných povinností a dodržiavania služobnej disciplíny „kompenzuje“ osobitnou starostlivosťou o policajtov (právami a výhodami vyplývajúcimi zo služobného pomeru), ktoré sú nadštandardné oproti ostatným pracovníkom štátnej a verejnej služby. Možno teda konštatovať, že nadštandardnosť týchto výhod je vyvážená nadštandardnosťou povinností policajtov, čo vzhľadom na ich postavenie a zodpovednosť je nevyhnutné, ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom publikovanom stanovisku zo dňa 09.05.2002 (R 60/2002) vo vzťahu k colníkom, ktorých možno prirovnať k policajtom čo do služobných povinností a výhod.

27. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky (za všeobecne uplatnené námietky sa považujú aj námietky uplatnené formou vyjadrenia nesúhlasu s rozhodnutím) v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, teda k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) vo svojej podstate sú len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

28. Uvedomujúc si závažnosť dôsledkov služobného hodnotenia na žalobcu (keď podľa sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe), správny súd upriamuje pozornosť na to, že nie je ďalšou inštanciou, ktorá má posudzovať prísnosť služobného hodnotenia, úlohou správneho súdu je preskúmať jeho zákonnosť, a to z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorej rozsahom je viazaný. V rámci uplatnených žalobných námietok správny súd nenašiel argumentáciu v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ani iné dôvody, pre ktoré by služobné hodnotenie a rozhodnutie žalovaného (ktorým toto hodnotenie potvrdil) bolo v rozpore so zákonom. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so služobným hodnotením, neuviedol však skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho nezákonnosti (a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia). Evidované porušenia služobnej disciplíny (vrátane právoplatných disciplinárnych opatrení) a reakcia žalobcu na uvedený stav boli pre žalovaného obrazom o subjektívnom chápaní zmyslu

a obsahu predpisov, ktoré bol žalobca povinný dodržiavať. Opakované porušovanie služobnej disciplíny v hodnotenom období len osvedčuje, že nešlo o náhodný (výnimočný) stav. Navyše, podľa obsahu administratívneho spisu bol žalobca hodnotený aj priebežne, kedy bol upozorňovaný na kvalitné a zodpovedné plnenie povinností, teda bol mu poskytnutý priestor, aby reflektoval na vytýkané nedostatky, stav porušovania služobnej disciplíny však pretrval.

29. Správny súd v zhode s názorom žalovaného zdôrazňuje, že požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka zboru k rešpektovaniu právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených vyplýva z jeho postavenia a úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, preto sa vyžaduje ich striktné dodržiavanie. Správny súd taktiež zdôrazňuje, že je úlohou orgánu verejnej správy (v tomto prípade bezprostredne nadriadeného, ktorý vykonáva služobné hodnotenie a nadriadeného, ktorý policajta ustanovuje do funkcie) posúdiť jednotlivé kritériá hodnotiacej časti služobného hodnotenia a prijať záver tohto hodnotenia, pričom uvedené posúdenie je predmetom správneho uváženia. Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie orgánu verejnej správy v otázke záveru služobného hodnotenia, v tomto konkrétnom prípade v otázke spoľahlivosti žalobcu, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu verejnej správy, ktorá mu neprináleží. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ( ). Správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že „hodnotiaci“ orgán aplikujúc správnu úvahu interpretoval pojem služobnej disciplíny a spoľahlivosti v intenciách , pričom u žalobcu konštatoval (po vyhodnotení kritérií cit. zákona) sebapresadzujúce sa správanie, problematické spracovávanie vzťahu k autoritám alebo oficiálne stanoveným spôsobom správania a nerešpektovanie platných noriem a pokynov, čo nedáva u žalobcu záruku riadneho výkonu štátnej služby ( cit. zákona), teda má za následok jeho nespôsobilosť naďalej vykonávať funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

30. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal aj na skutočnosť, že na základe služobného hodnotenia bol žalobca personálnym rozkazom č. 135 zo dňa 06.04.2022 prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe, správny súd uvádza, že predmetný personálny rozkaz je predmetom prieskumu v samostatnom správnom súdnom konaní (konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. ).

31. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

32. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle .

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa a : (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.