Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 27.04.2023, takto

rozhodol:

Podľa , , , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

obžalovaný A. B. C. B. D. E. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G., B. XX/X, okr. Prešov,

j e v i n n ý , že

- dňa 05.12.2021 v čase približne o 10.35 hod. v meste Prešov, na križovatke ul. Arm. gen. Svobodu s ul. Zemplínskou (križovatka v tom čase riadená svetelnými signálmi na svetelných signalizačných zariadeniach), ako vodič motorového vozidla s právom prednostnej jazdy, počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. Volkswagen Transportér, ev. č. E., v smere jazdy sídlisko Sekčov - sídlisko Šváby, po ceste v ľavom jazdnom pruhu, kde sú dva jazdné pruhy v jednom smere jazdy, vošiel do križovatky na červený svetelný signál, pričom nedbal na potrebnú opatrnosť a s vozidlom narazil do motorového vozidla zn. Citroen Jumper, ev. č. E., ktoré do križovatky vchádzalo z účelovej komunikácie od obchodného centra na zelený signál, a ktoré v tom čase viedol H. B., trvale bytom I. J. K. L. XXX, ktorý následkom toho utrpel poranenia, a to zlomeninu 12. hrudníkového stavca a zlomeninu 1. driekového stavca, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní od 10 do 12 týždňov, čím obvinený ako vodič týmto konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností, ani priťažujúcich okolností podľa § 36, § 37 Tr. zákona a podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa poškodených I., M. F., a. s., so sídlom N. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, a B. F., F. E., A. J. X, XXX XX E., s ich nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 05.12.2021 v čase približne o 10.35 hod. v meste Prešov, na križovatke ul. Arm. gen. Svobodu s ul. Zemplínskou (križovatka v tom čase riadená svetelnými signálmi na svetelných signalizačných zariadeniach), ako vodič motorového vozidla s právom prednostnej jazdy, počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. Volkswagen Transportér, ev. č. E., v smere jazdy sídlisko Sekčov - sídlisko Šváby, po ceste v ľavom jazdnom pruhu, kde sú dva jazdné pruhy v jednom smere jazdy, vošiel do križovatky na červený svetelný signál, pričom nedbal na potrebnú opatrnosť a s vozidlom narazil do motorového vozidla zn. Citroen Jumper, ev. č. E., ktoré do križovatky vchádzalo z účelovej komunikácie od obchodného centra na zelený signál, a ktoré v tom čase viedol H. B., trvale bytom I. J. K. L. XXX, ktorý následkom toho utrpel poranenia, a to zlomeninu 12. hrudníkového stavca a zlomeninu 1. driekového stavca, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní od 10 do 12 týždňov, čím obvinený ako vodič týmto konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, za nezistenia poľahčujúcich okolností, ani priťažujúcich okolností v § 36, § 37 Tr. zákona a podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest 500,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Ďalej uložil podľa , Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 1 rok. Podľa uložil obžalovanému povinnosť poškodeným : I. M. F., a. s., so sídlom N. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v sume 2.133,34 Eur a B. F., pobočka Košice, A. J. X, XXX XX E., zaplatiť spôsobenú škodu v sume 462,60 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine aj treste, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania namietal to, že súd prvého stupňa aplikoval zásadu in dubio pro reo a v hodnotení dôkazov vychádzal zo skutočnosti, že výstražné zvukovo-reflektorové zariadenie bolo zapnuté, no na druhej strane boli do súdneho spisu zabezpečené listiny, ktoré preukazovali, že vozidlo RZP malo zapnuté okrem majákov aj zvukové výstražné znamenie. Obžalovaný považuje záver súdu o jeho vine za nesprávny. Následne v dôvodoch odvolania obžalovaný poukazuje na vyhotovený znalecký posudok a jeho konkrétne časti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú, že je možné konštatovať, že v prípade ak by mal obžalovaný v čase 3,3 sekundy pred zrážkou zapnutú sirénu, tak by pri rovnakej technike

jazdy ako v čase vzniku dopravnej nehody boli pre vodiča Citroen Jumper vytvorené podmienky pre včasné zareagovanie, čím by sa predišlo nehodovému deju. Uviedol, že znalec vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, nakoľko z vykreslenia screen mapy vyplynulo, že v čase od 10:31:30 hod. do 13:31:40 hod. boli na vozidle s právom prednostnej jazdy zapnuté aj výstražné zvukové znamenia, na základe čoho vypracoval znalec doplnok č. 1 k posudku č. 7/2022. Obžalovaný ďalej poukázal na konkrétne časti tohto dodatku, z ktorých podľa neho vyplýva, že nie je možné klásť za vinu obžalovanému skutočnosť, že vodič vozidla Citroen Jumper nepočul sirénu, aj keď ju počuť mohol a mal, pričom táto otázka, prečo sirénu nepočul zostala nezodpovedaná. Obžalovaný poukázal na rozpor kedy znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že „je možné konštatovať, že v prípade ak by mal obžalovaný v čase 3,3 sekundy pred zrážkou zapnutú sirénu, tak by pri rovnakej technike jazdy ako v čase vzniku dopravnej nehody boli pre vodiča Citroen Jumper vytvorené podmienky pre včasné zareagovanie, čím by sa predišlo nehodovému deju“, avšak v doplnku k znaleckému posudku už znalec otázku času, kedy bola zapnutá siréna nepovažuje za podstatnú, pričom tento rozpor nebol v priebehu súdneho konania odstránený a ani náležitým spôsobom vyjadrený. Obžalovaný uviedol, že výklad, ktorý zvolil súd prvého stupňa zavádza neudržateľný precedens, na základe ktorého by sa na vodiča RZP preniesla úplná zodpovednosť za prípadnú zrážku, a to aj v prípade ak by sa ostatní účastníci riadne nevenovali riadeniu motorových vozidiel. S poukazom na zásadu in dubio pro reo obhajoba má za to, že bolo potrebné vychádzať z toho, že vodič vozidla Citroen Jumper mal vytvorené podmienky na to, aby sirénu počul a za danej situácie by bolo možné identifikovať prvok nesprávnej techniky jazdy na strane poškodeného. Taktiež poukázal na konštatovanie znalca, že postupným približovaním vozidiel k miestu zrážky sa vozidlo, ktoré viedol obžalovaný dostávalo do zorného uhla pohľadu poškodeného a tento ho mohol periférne spozorovať a na jeho pohyb zareagovať. Za týchto okolností je podľa obhajoby nepochybné, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre rozhodnutie o vine obžalovaného a na základe toho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia , ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených , preto o zistenia plynúce zo zákonne vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia. Odôvodnenie rozsudku spĺňa kritéria uvádzané v ustanovení a krajský súd v podrobnostiach na tieto dôvody poukazuje.

Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa z. Z, , sa krajský súd zaoberal aj tým či nový nie je pre obžalovaného priaznivejší, avšak takúto skutočnosť nezistil, preto skutok posudzoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, súd vykonané dôkazy aj vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a v podstate aj právnym záverom, keď súd prvého stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona no nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania, teda porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, teda jeho konanie kvalifikoval aj podľa odseku 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie Tr. zákona. Vzhľadom k tomuto záveru krajského súdu, ale aj odvolacím námietkam prezentovaným v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, krajský súd považoval za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku v dôvodoch svojho uznesenia doplniť, podrobnejšie citovať a rozviesť vo veci vykonané dôkazy

konštatujúc, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov, je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného i tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť ku skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný. Krajský súd tak nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný A. B., pričom krajský súd si úvahy a závery súdu prvého stupňa prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku aj v prevažnej miere osvojil, v podrobnostiach na nich odkazuje, konštatujúc podstatný obsah z vykonaného dokazovania, nad rámec záverov súdu prvého stupňa udáva nasledovné.

Obžalovaný uviedol, že bol v deň nehody vyslaný aj s kolegami zo záchrannej služby na výjazd k náhlej cievnej príhode na sídlisku Šváby. Po celý čas jazdy cez Lesík delostrelcov, Rusínsku cestu a až za križovatku s ul. Armáda Generála Svobodu mal zapnutý maják a sirénu. Na ulici A.G. Svobodu nebola veľká premávka, preto sirénu vypol a zapol ju až pri križovatke prvej v poradí v jeho smere jazdy k obchodnému domu Kaufland. Priblížil sa k svetelnej križovatke, kde na semafore v smere jeho jazdy svietila červená. Spomaľoval a videl, ako z pravej strany prichádza do križovatky sivá dodávka, ale tiež videl, ako z jej smeru jazdy stálo iné vozidlo, ktoré malo zelenú. Taktiež vypovedal, že všetky ostatné vozidlá, ktoré v tom čase evidoval stáli. Predpokladal, že zastaví aj vodič tej dodávky, on však vošiel do križovatky, keď už obžalovaný bol s celým autom v križovatke. Uvedený vodič sa celý čas pozeral vpravo a na neho sa pozrel, až keď vošiel do križovatky a vtedy zastavil. Snažil sa dodávke vyhnúť no nepodarilo sa mu to a narazil do nej. Následne poskytli vodičovi dodávky ošetrenie.

Svedok poškodený H. B. vypovedal, že jazdil na služobnej dodávke značky Citroen. Keď sa blížil ku križovatke, zasvietil mu zelený signál, ktorý evidoval z približne 50 m, a preto s vozidlom jazdil plynule do križovatky rýchlosťou 20 až 30 km/hod. V jeho smere jazdy boli dva pruhy, on išiel v pravom a v ľavom stálo vozidlo, ktoré sa ešte nepohýnalo, pričom si nevšimol, aby sa to vozidlo neskôr pohlo, taktiež evidoval aj ostatné vozidlá, ktoré stáli, no tie mali červenú. Svedok taktiež uviedol, že sa pozrel aj smerom doľava. Sledoval najmä protiidúce vozidlá, ktoré by mohli odbočovať smerom na Šváby. Z toho dôvodu v križovatke spomalil a v tom nasledoval náraz od sanitky, ktorú spozoroval až v tom momente. Sirénu sanitky predtým nepočul. Svedok tiež uviedol, že počas jeho práceneschopnosti bol sebaobslužný a v súčasnosti pociťuje mierne bolesti chrbta v čase, keď sa mení počasie, ale nie je to neznesiteľná bolesť.

Svedok C. H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Záchrannej službe Košice, ktorá je prevádzkovateľom sanitného vozidla zn. VW Transporter vznikla škoda, ktorú si budú uplatňovať proti poisťovni. Ďalej uviedol, že vozidlo doposiaľ nebolo opravené, pretože na ňom bola spôsobená tzv. totálna škoda a je odstavené. Škoda im doposiaľ nebola uhradená žiadna. Vozidlo malo PZP. Vo vozidle sa nachádza tzv. čierna skrinka, ktorá je poskytovaná ako služba externou firmou E. B. B., tá je napojená na zbernicu a zaznamenáva údaje o rýchlosti vozidla, polohy vozidla, spotrebe PHM, zapnutie majákov a sirény a obsahuje aj senzor nárazu, ktoré informácie prostredníctvom GSM siete zasiela na externý server spoločnosti E. B. Čo sa týka času, s ktorým pracuje čierna skrinka, ide o tzv. systémový čas, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom si tento čas zariadenie nastavuje. Vozidlo bolo vybavené aj palubnou kamerou umiestnenou na vnútornej strane čelného skla, avšak v tomto prípade bola poškodená pamäťová karta a nebolo možné stiahnuť záznam z tejto kamery. Túto informáciu má od kolegov z kontrolingu, ktorí majú tieto kamery na starosti. Poopravil svoju prechádzajúcu výpoveď v prípravnom konaní po nahliadnutí do dokumentácie k čiernej skrinke s tým, že k zapnutiu sirény došlo o 10:31:30 hod. a k nárazu o 10:31:35 hod. Uviedol, že vo vzťahu k zapnutiu a vypnutiu VRZ je presnejšie vykreslenie trasy, kde je táto skutočnosť zaznamenaná v grafickej podobe, kdežto popis trasy je tabuľkovým výstupom. Podľa jeho odhadu k zapnutiu sirény došlo vo vzdialenosti 200-300 metrov pred nárazom. Siréna bola zapnutá 5 sekúnd pred nárazom.

Poškodený H. O. uviedol, že ich spoločnosti C. B., ktorá je prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Citroen Jumper, vznikla v dôsledku nehody škoda na motorovom vozidle v sume 4.800,- Eur.

Svedok H. H. P., lekár záchrannej služby uviedol, že boli vyslaní na výjazd s náhlym ohrozením života, pričom vodičom sanitného vozidla bol obžalovaný. On sedel vpredu na sedadle spolujazdca. Počas jazdy do svetelnej križovatky svietil na semafore červený signál. Vtedy zrazu zbadal, len tesne pred zrážkou, keďže je tam zlý výhľad, ako z pravej strany išla dodávka. Obžalovaný začal intenzívne brzdiť, ale zrážke nedokázal zabrániť. Počas jazdy mali zapnuté svetelné aj zvukové výstražné zariadenie, ktoré obsluhoval obžalovaný. Uviedol, že išli tak ako inokedy pri výjazde, pri ktorom ide o život, keďže mali výjazd k cievnej mozgovej príhode. Na rovinke išli rýchlejšie, na iných úsekoch pomalšie, jeho odhad nárazovej rýchlosti je cca 30-40 km/hod. Taktiež uviedol, že pred križovatkou vždy znižujú výrazne rýchlosť a tak to bolo aj v tomto prípade. Uviedol, že vozidlo poškodeného zbadal veľmi neskoro, kedy sa už nedal ovplyvniť nehodový dej, pričom jeho rýchlosť odhadoval cca na 50-60 km/hod.

Svedkyňa Q. P., členka vozidla záchrannej služby vypovedala, že boli vyslaní na výjazd, pričom vozidlo riadil obžalovaný a ona sedela vzadu, chrbtom v smere jazdy. Siréna na vozidle bola podľa jej názoru zapnutá od Kauflandu až po miesto zrážky. Uviedla, že čas má vplyv na to, kedy prídu k prípadu a určite aj v tomto prípade, keďže išlo o výjazd k cievnej mozgovej príhode. Ďalej vypovedala, že už v minulosti išla s obžalovaným ako vodičom záchrannej služby a ten išiel štandardne ako predtým.

Svedok H. H. uviedol, že bol očitým svedkom predmetnej dopravnej nehody. Videl ako sa dodávka pohla do križovatky a vtedy uvidel aj protiidúcu sanitku, ktorá nešla nejako rýchlo a snažila sa dodávke vyhnúť, no napriek tomu došlo k nárazu. Majáky na sanitke videl zapnuté, sirénu nepočul.

Svedok H. R. B. vo výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že bol očitým svedkom predmetnej dopravnej nehody, pretože sedel ako spolujazdec vo vozidle, ktoré riadila jeho priateľka E. K.. Boli prvým vozidlom stojacim v odbočovacom pruhu. Videl, ako v smere od ulice Rusínskej prichádza sanitka, ktorá išla dosť rýchlo, mala zapnuté majáky a keď sa blížila ku križovatke zapla aj sirénu. Ako sa blížila, videl ako z ľavej strany stoja vozidlá a tá dodávka akoby mala naponáhlo a pokračovala do križovatky, kde došlo k nárazu. Vo výpovedi na hlavom pojednávaní vypovedal, že si pamätá to, že stáli s vozidlom prví v rade na svetelnej križovatke. Stáli na červený signál, pričom z protismeru prichádzala sanitka, ktorá mala zapnuté majáky. Čo sa týka sirény, k tomu sa už v tom čase nevedel vyjadriť, či mala zapnutý aj zvukový signál alebo nie. Autá z ľavej strany stáli, keď v tom vyšlo nákladné vozidlo, ktorého vodič sa díval smerom k prichádzajúcej sanitke, ale zrejme ju nevidel, pretože vošiel s vozidlom do križovatky a sanitka narazila do časti vozidla za kabínou vodiča. K rýchlosti sanitky uviedol, že táto nešla nejako extrémne rýchlo. Išla ako sanitka, ktorá vezie pacienta. Pri odstraňovaní rozporov sa svedok vyjadril, že sa pridŕža svojej výpovede pred vyšetrovateľom, kedy mal tieto udalosti ešte v čerstvej pamäti.

Svedkyňa E. K. vo výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 25.05.2022 vypovedala, že v deň, kedy sa nehoda stala, bola vodičom motorového vozidla zn. VW Golf a s vozidlom zastavila na križovatke pri Kauflande na Sídlisku Sekčov. Vo vozidle bol s ňou aj jej parter R. B.. Ona išla zo smeru od Sídliska Šváby a na tej križovatke chcela odbočiť vľavo. Keďže jej svietil červený signál a tú križovatku pozná, vedela, že keď prejdú autá z jej ľavej strany, tak už bude mať zelenú ona. Sledovala teda tie vozidlá vľavo a pred križovatkou tam stáli tri až štyri autá v ich ľavom pruhu a jedna dodávka v ich pravom pruhu. Potom sa tieto vozidlá pohli, pričom tie v ľavom pruhu následne ostali stáť, avšak dodávka pokračovala rovno. Niekedy vtedy aj ona videla a počula pre ňu protiidúcu sanitku, pozrela na vozidlá z ľavej strany, tie v ľavom pruhu už stáli a dodávka pokračovala a následne došlo k zrážke dodávky so sanitkou. Vystúpila z auta a išla pozrieť vodiča dodávky, či je v poriadku, on sa sťažoval na bolesti chrbta a medzitým mu už prišla pomáhať posádka sanitky. Na otázky vyšetrovateľa odpovedala, že z ľavej strany boli autá v dvoch jazdných pruhoch, v ľavom asi tri osobné a v pravom tá dodávka, z pravej strany nepozerala oproti, myslí, že bola len tá sanitka a za ňou aj vedľa nej stáli autá. Z jej smeru na svetelnej signalizácii svietila červená a to už v čase, kedy ku križovatke prichádzala, preto aj stála s vozidlom. Uviedla, že ona počula sirénu. Vodič v poškodenej dodávke mal zapnutý bezpečnostný pás, keď išla k nemu, bol v šoku a pás si odopínal. Myslela si, že vodič dodávky nepočul sanitku pretože mohol mať hlasno rádio, ale keď k nemu prišla, tak rádio mal veľmi potichu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy C. Q. B., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 7/2022 a doplnok k nemu, pričom uviedol, že na jeho záveroch v celom rozsahu

trvá, pričom poukázal na skutočnosť, že svedok B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepočul zvukové znamenie prichádzajúceho sanitného vozidla, ani ho nevidel, pričom vo výpovedi z ktorej vychádzal on, vypovedal, že videl prichádzať vozidlo so zapnutými majákmi, ale nepočul sirénu, resp. si na to nepamätal. Taktiež k výpovedi obžalovaného uviedol, že ten vypovedal, že videl prichádzajúce vozidlo poškodeného, avšak z výpovede nevyplynulo, či toto vozidlo videl prichádzať do križovatky alebo ho videl na hranici križovatky, pretože to je rozdiel cca 9 metrov. Uviedol, že podľa predložených máp k vypnutiu sirény došlo v čase o 10.31.20, k jej zapnutiu o 10.31.30 a k opätovnému vypnutiu o 10.31.40. Podľa knihy jázd k vypnutiu sirény došlo o 10.31.29, k jej zapnutiu o 10.31.35, avšak záznamové zariadenie, ktorého výstup je uvedený v knihe jázd on nepozná, teda nevedel sa vyjadriť na základe čoho je týmto zariadením vykonaný záznam. Na otázku, či mohol poškodený počuť signál sirény, ak bola zapnutá v čase o 10.31.30, teda 119 metrov pred križovatkou, odpovedal, že budova, ktorá stojí v rohu križovatky vytvára lom zvuku, čo mal možnosť overiť si na vlastnej skúsenosti, keď vozidlom vchádzal do tejto križovatky, pričom už predtým začul sanitku prichádzajúcu zľava do križovatky, tak keď sa dostal na úroveň budovy, nebolo zrejmé, z ktorej strany prichádza zvuk sirény, keďže došlo k lomu tohto zvuku a jeho odrazu.

Znalec z odboru zdravotníctva H. H. E. v podanom znaleckom posudku uviedol, že poranenia, ktoré utrpel poškodený H. B. vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze menovaného ako cestujúceho v osobnom motorovom vozidle pri zrážke s druhým motorovým vozidlom. V prípade zlomeniny 12. hrudníkového stavca a zlomeniny 1. driekového stavca ide o poranenia ťažké, vyžadujúce si špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, naložením fixačného korzetu na trup a telesným šetrením a k ich vyhojeniu dochádza spravidla za 10-12 týždňov, čo je aj čas priemernej dĺžky liečenia spojenej s práceneschopnosťou.

V znaleckom posudku č. 7/2022 znalec z odboru doprava cestná C. Q. B. vyvodil záver, že príčinou zrážky vozidiel bola technika jazdy vodiča vozidla záchrannej zdravotnej služby, jeho vjazd do križovatky s vypnutou sirénou v čase, keď pre jeho smer jazdy svietil signál s červeným svetlom.

V dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 7/2022 znalec v odbore doprava cestná C. Q. B. uviedol, že na pohyb vozidiel do miesta zrážky nemala vplyv skutočnosť, či bola zapnutá siréna v čase 10:31:30 hod alebo 10:35:35 hod. Vodič s vozidlom VW Transporter do križovatky prichádzal pri rozsvietenom signáli s červeným svetlom a jeho koridor jazdy križoval koridor jazdnej dráhy vozidla Citroen Jumper, ktoré do križovatky vchádzalo na signál so svietiacim zeleným svetlom. Ak vodič Citroen Jumper nezareaguje na zvuk sirény znížením rýchlosti vozidla, prípadne zastavením vozidla, hrozí nebezpečenstvo kolízie medzi týmito vozidlami. Dané nebezpečenstvo mohol odvrátiť aj vodič VW Transporter zmenou svojej techniky jazdy a to znížením rýchlosti na takú hodnotu, ktorá zabezpečí bezpečné minutie vozidiel alebo zastavením vozidla pred koridorom jazdnej dráhy vozidla Citroen Jumper. Vzhľadom na budovu postavenú za okrajom cesty ul. Arm. gen. Svobodu v rohu križovatky s ulicou Zemplínskou boli vozidlá pri vchádzaní do križovatky v takej polohe, že obrys budovy im neumožňoval výhľad na seba navzájom. Vodič VW Transporter mal vytvorené podmienky pre spozorovanie vozidla Citroen Jumper najskôr v čase 3,2 sekundy pred zrážkou a vodič Citroen Jumper pre spozorovanie vozidla VW Transporter v čase 3,1 sekundy pred zrážkou. Pre spozorovanie vozidla VW Transporter vodičom Citroen Jumper bola potrebná zmena pohľadu vľavo, vrátane natočenia hlavy. Pre spozorovanie vozidla Citroen Jumper vodičom VW Transporter bola potrebná zmena pohľadu vpravo, vrátane natočenia hlavy. Vodič VW Transporter mal z technického hľadiska vytvorené podmienky pre zabránenie nárazu do ľavého boku Citroen Jumper za predpokladu reakcie s následným havarijným brzdením na jeho rozpoznateľný vjazd do križovatky z rýchlosti maximálne 58 km/hod. Vychádzajúc z tvrdenia obžalovaného, že zareagoval na pohyb Citroen Jumper intenzívnym brzdením, teda v čase, kedy sa už obžalovaný s vozidlom nachádzal v križovatke, je možné technicky potvrdiť, že vozidlo Citroen Jumper už bolo v danom čase celým obrysom v križovatke predným čelom v blízkosti pravého okraja cesty ul. Arm. gen. Svobodu. Zrážke tak obžalovaný mohol zabrániť z rýchlosti jazdy maximálne 42 km/hod. Z čoho vyplýva, že do križovatky vchádzal rýchlosťou vyššou, než uviedol a zároveň aj vyššou, ako je rýchlosť jazdy, z ktorej je možné vozidlo zastaviť v prípade, že vodič Citroen Jumper nereaguje na výstražné zvukové a svetelné znamenia vozidla VW Transporter.

Zo záznamu o dopravnej nehode a zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že dňa 05.12.2021 v čase o 10.35 hod. došlo k nehode na križovatke ulíc Armádneho generála Svobodu s

ulicou Zemplínskou v Prešove a jej účastníkmi boli A. B. ako vodič vozidla RZP VW Transporter a H. B. s vozidlom Citroen Jumper.

Vychádzajúc z celkového obsahu vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel aj krajský súd k názoru, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe a vo výroku rozsudku sa stal a že tento spáchal práve obžalovaný A. B..

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku na základe zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, pochybnosť či vozidlo obžalovaného malo v čase vstupu do križovatky zapnuté výstražné zvukovo reflektorové zariadenie teda maják aj sirénu, s poukázaním na výpovede svedkov vyhodnotil tak, že vozidlo malo zapnuté výstražné zvukovo-reflektorové zariadenie, s čím sa krajský súd síce stotožnil, no tento záver súdu prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov upresnil, že obžalovaný sirénu zapol 5 sekúnd pred zrážkou s poškodeným. Tento záver okrem výpovedí obžalovaného a očitých svedkov objektívne plynie aj z výpovede svedka C. H. F., ktorý nebol na mieste dopravnej nehody, ale vychádzal zo sprístupnených dát z GPS umiestneného vo vozidle ambulancie rýchlej lekárskej pomoci vyplynula informácia, že vo vzťahu k zapnutiu a vypnutiu VRZ je presnejšie vykreslenie trasy, podľa ktorého došlo k zapnutiu sirény o 10:31:30 hod. a k nárazu o 10:31:35 hod. Dáta z GPS, ktoré sa nachádzajú na č. l. 258 až 261 spisu potvrdzujú to, že obžalovaný ako vodič sanitného motorového vozidla zvukovú signalizáciu zapol 5 sekúnd pred nárazom evidentne už v čase spomaľovania vozidla pred vstupom do križovatky, kedy mal jazdiť podľa uvedených záznamov v tom čase rýchlosťou 36 km/ hod. Na základe týchto skutočností, potom nemožno súhlasiť s tvrdením svedka C. H. F., na ktoré poukazuje aj obhajoba v dôvodoch odvolania, že v čase zapnutia sirény mal byť obžalovaný s vozidlom vo vzdialenosti 200 až 300 metrov do bodu nárazu. Určite táto vzdialenosť, ktorú sanitným vozidlom za 5 sekúnd pri zistenej rýchlosti cca a 40 km/hod mohol prejsť, musela byť kratšia. Podľa názoru odvolacieho súdu, však podstatnejšia je otázka, či obžalovaný práve tým, že počas jazdy vypínal a zapínal sirénu, nespôsobil to, že poškodený na sanitné vozidlo ako na vozidlo s právom prednostnej jazdy nereagoval. Z výpovede poškodeného, ale aj z jeho spôsobu jazdy a z jeho reakcií možno dedukovať, že na sirénu a sanitné vozidlo vôbec nereagoval až do nárazu. Toto potvrdil aj obžalovaný vo svojej výpovedi, keď uvádzal, že „vodič dodávky sa po celý čas pozeral vpravo teda opačným smerom, z ktorého prichádzala sanitka a na neho sa pozrel, až keď bol v križovatke a vtedy zastavil“. Znalec C. Q. B., k tomu uviedol, že budova, ktorá stojí v rohu križovatky vytvára lom zvuku a keďže došlo k lomu tohto zvuku a jeho odrazu, nemohlo byť zrejmé z ktorej strany zvuk sirény prichádza. Na základe uvedeného podľa názoru krajského súdu možno uveriť obrane poškodeného, že sirénu pred nárazom nepočul.

Zásadnou otázkou pre vyhodnotenie skutkového stavu podľa názoru krajského súdu je ďalej vyhodnotenie spôsobu jazdy oboch účastníkov kolízie. V znaleckom posudku z odboru dopravy a jeho dodatku znalec zotrval na závere, že obžalovaný vošiel do križovatky rýchlosťou vyššou, než je rýchlosť, z ktorej mohol vozidlo zastaviť v prípade, že vodič Citroen Jumper nereagoval na výstražné zvukové a svetelné znamenia vozidla VW Transporter. Tiež konštatoval, že obžalovaný a poškodený mali výhľad jeden na druhého až 3,2 sekundy (obžalovaný) a 3,1 sekundy (poškodený) pred zrážkou a obžalovaný mohol stihnúť zastaviť vozidlo pred zrážkou, ak by išiel rýchlosťou 42 km/h.

V súvislosti s týmto taktiež krajský súd súhlasí s argumentáciou okresného súdu, ktorý s poukazom na závery znaleckého posudku a jeho dodatku prijal záver, že ak obžalovaný vošiel do križovatky rýchlosťou vyššou, než je rýchlosť, z ktorej mohol ním riadené vozidlo zastaviť v prípade, že poškodený nereagoval na výstražné zvukové a svetelné znamenia, ohrozil iného účastníka cestnej premávky a porušil tak ustanovenie o cestnej premávke. V príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo ku kolízii s iným vozidlom, k vzniku poranení poškodeného H. B., majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, ako aj ku vzniku škody na majetku.

Prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku cituje ustanovenie z o cestnej premávke, zdôrazňujúc, že oprávnenia vozidiel s právom prednostnej jazdy nie sú bezhraničné, resp. neobmedzené. Krajský súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil, nad rámec dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie o prečítanie listinného dôkazu "interného pokynu číslo 02/2020 M. B. E.", ktorý bol v platnosti v čase dopravnej nehody. Okrem iného v bode 2. 3 je uvedené, "že pri jazde s vozidlom ambulancie ZZS so zapnutými výstražnými znameniami pri prejazde križovatkou je vodič povinný spomaliť, v prípade

nutnosti zastaviť vozidlo na hranici križovatky, zhodnotiť dopravnú situáciu a následne bezpečne vojsť a opustiť križovatku tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky".

Tu chce krajský súd rovnako ako to uvádzal aj okresný súd v dôvodoch rozsudku poukázať na výpoveď obžalovaného, ktorý sám uviedol, že videl, ako do križovatky prichádza sivá dodávka, avšak spoliehal sa na to, že zastaví. Súdom oboch stupňov nie je zrejmé, na základe akých skutočností obžalovaný usudzoval, že poškodený s vozidlom zastane, keď evidentne poškodený plynule vchádzal do križovatky, na ktorej mal zelenú, bez reakcie na sanitné vozidlo, naviac pozeral sa na opačnú stranu, nie tam, odkiaľ prichádzalo sanitné vozidlo. Len tá okolnosť, že jedno vozidlo z uvedeného smeru ako prichádzal poškodený pred križovatkou vo vedľajšom pruhu stálo, neumožňovala obžalovanému spoliehať sa na to, že aj poškodený s vozidlom pred križovatkou zastaví. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že obžalovaný, aj keď s vozidlom s právom prednostnej jazdy prechádzal križovatkou pri červenom výstražnom svetle, z čoho vyplýva, že on mal dbať opätovne poukazujúc na ustanovenie z o cestnej premávke, ale aj na citovaný "interný pokyn číslo 02/2020 Záchrannej služby Košice" na zvýšenú opatrnosť a svoju jazdu prispôsobiť týmto okolnostiam. Pri nehode podľa názoru krajského súdu spolupôsobil možno aj nedostatočný výhľad oboch vozidiel na križovatku a pohyb vozidiel na križovatke a v blízkosti nej, čo potvrdil tiež znalec z odboru cestnej dopravy, keď poukázal okrem iného aj na budovu stojacu na rohu križovatky, ktorá bránila výhľadu.

Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, bolo nutné konštatovať, že obžalovaný v čase skutku, ako vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku porušil predpisy o cestnej premávke a to konkrétne ust. o cestnej premávke, ktorý ustanovuje, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nie je povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom, je ale povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil. Má si počínať tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. Z jeho strany došlo aj k porušeniu interného pokynu č. 02/2020 M. B. E..

Okresný súd tento trestný čin kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že po objektívnej stránke naplnil znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu tým, že ako vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nedbal na potrebnú opatrnosť a ohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Subjektívnu stránku mal tiež za naplnenú zavinením z nedbanlivosti, pričom hodnotil že ide v jeho konaní o vedomú nedbanlivosť v zmysle ustanovenia § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože ako vodič s vodičským oprávnením, dlhoročný vodič rýchlej zdravotnej pomoci a ako častý účastník cestnej premávky musel vedieť, že ako vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nedbaním na potrebnú opatrnosť môže inému účastníkovi cestnej premávky spôsobiť ublíženie na zdraví tým, že spôsobí dopravnú nehodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí. Uvedené nerešpektovanie dopravných predpisov z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky okresný súd vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom, pretože má spravidla za následok vznik závažných dopravných nehôd.

S týmito závermi, že obžalovaný konal formou vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona, a že svojím konaním naplnil aj zákonné znaky ustanovenia § 138 písm. h) a odseku 2 § 157 Tr. zákona, teda že v skutku popísaným konaním porušil aj dôležitú povinnosť uloženú mu ako vodičovi sanitného vozidla sa odvolací súd nestotožnil. Ako otázku zásadného významu, ktorá je úzko spätá s otázkou zavinenia hodnotil krajský súd, či medzi konaním obžalovaného ako vodičom sanitného vozidla a vzniknutým následkom, nehodou a zraneniami poškodeného , je príčinná súvislosť. K tomuto je nutné dodať, že v prípadoch nehôd je otázka príčinnej súvislosti jednou z najdôležitejších otázok z hľadiska posúdenia zavinenia, pretože je jedným zo základných predpokladov trestnej zodpovednosti. Príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, z uvedeného dôvodu je kauzálny nexus objektívnou kategóriou. Samotný kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním páchateľa a spôsobeným trestnoprávne relevantným následkom k jeho trestnej zodpovednosti nestačí, pretože vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch. Požiadavka kauzálneho nexusu teda znamená, že určitá osoba môže byť trestne zodpovedná len vtedy, ak svojím konaním následok skutočne spôsobila.

Krajský súd hodnotiac otázku zavinenia vychádzal aj z ustálenej judikatúry, rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozhodujúcich o podobných prípadoch, no vzhľadom na výraznú podobnosť dokazovanej

situácie chce bližšie poukázať na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky vychádzajúci z uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.03.2018, ktorý riešil podobnú situáciu (nie totožnú) a v danom prípade na základe právneho názoru vysloveného v tomto rozhodnutí NS ČR, bol obžalovaný v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.

Aj keď podobnosť nášho prípadu a judikovaného rozhodnutia NS ČR je dosť výrazná, zásadné rozdiely krajský súd videl v tom, že na rozdiel od judikovaného prípadu, z vykonaného dokazovania v tejto trestnej veci plynie, že obžalovaný vozidlo poškodeného videl, vo svojej výpovedi uvádzal, že „vodič dodávky sa po celý čas pozeral vpravo, teda opačným smerom, z ktorého prichádzala sanitka a na neho sa pozrel, až keď bol v križovatke a vtedy zastavil“, teda musel predpokladať, že mu môže vozidlo poškodeného vytvoriť prekážku pri prejazde križovatkou, kde mal červené svetelné znamenie. Rýchlosť svojej jazdy bol povinný prispôsobiť aj ostatným okolnostiam, o ktorých vedel, teda videl prichádzať vozidlo poškodeného do križovatky na zelený signál spôsobom ako je vyššie popísaný tak, že poškodený plynule bez reakcie vchádzal do križovatky na zelený svetelný signál, evidentne nereagujúc na prichádzajúce sanitné vozidlo.

V zmysle uvádzaného judikátu, za okolnosť, ktorú páchateľ nemohol podľa o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke) predvídať, možno u vodiča s právom prednostnej jazdy, ktorý dodržal všetky povinnosti podľa zákona o cestnej premávke a vošiel do križovatky na červený signál považovať za situáciu, kedy iný účastník cestnej premávky, ktorého v daných súvislostiach tento vodič nemohol vidieť nesplní povinnosti stanovené v zákona o cestnej premávke. Od takého vodiča nemožno požadovať istotu, že prejde konkrétny úsek bez nebezpečenstva, ale len to, aby jeho jazda neprekročila mieru nebezpečia primeranú konkrétnej situácii. Vodič idúci s vozidlom s právom prednostnej jazdy môže preto dôvodne predpokladať, že aj tí účastníci cestnej premávky, ktorí ho nevidia pri počutí zvukového signálu, ktoré užíva vozidlo s právom prednostnej jazdy, prispôsobia svoje správanie zákonom stanovenej povinnosti. Na to sa môže tento vodič spoliehať len podľa situácie, ktorú je schopný sledovať. Rýchlosť svojej jazdy je povinný prispôsobiť aj ostatným okolnostiam, hlavne vtedy, keď o nich môže vedieť.

V tomto prípade vzhľadom k vyššie rozpísaným skutkovým okolnostiam, pri akceptácii právneho názoru vysloveného v citovanom judikáte Najvyššieho súdu Českej republiky, možno hodnotiť, že obžalovaný mohol vedieť, že poškodený na jeho vozidlo môže nereagovať, nemohol sa spoliehať vzhľadom na nim vnímané reakcie poškodeného ako vodiča na to, že poškodený počuje zvukový signál, ktorý užíva vozidlo s právom prednostnej jazdy a prispôsobiť svoje správanie zákonom stanovenej povinnosti.

Hodnotenie vykonaného dokazovania podľa názoru krajského súdu opodstatňuje vyslovenie záveru, že obžalovaný svojím konaním nedbal na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil a konaním rozpísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona teda, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Obžalovaný sa trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Prvostupňový súd konštatoval, že sa obžalovaný trestného činu mal dopustiť vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, teda, že vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí.

Krajský súd však otázku zavinenia v danom prípade posúdil v zmysle § 16 písm. b) Tr. zákona, teda mal za to, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil formou nevedomej nedbanlivosti. Možno dodať, vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku, z vyššie konštatovaného hodnotenia obsahu vykonaného dokazovania, pri akceptácii právneho názoru vysloveného v citovanom judikáte, že obžalovaný nevedel, že svojím konaním popísaným v skutkovej vete môže spôsobiť iným osobám ťažkú ujmu na zdraví, avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol.

Ako to vyplýva z právnej teórie pri zavinení z nedbanlivosti zložka vôle vo vzťahu k následku absentuje, pri nevedomej nedbanlivosti páchateľ nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného , hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, pričom kritériom je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľa, ktorá je daná spojením jej objektívneho a subjektívneho vymedzenia a ich vzájomných vzťahom. Čo sa týka objektívneho

vymedzenia miery opatrnosti to si žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti, avšak od niektorých skupín osôb (v konkrétnom prípade obžalovaného ako vodiča sanitky) vyššiu mieru povinnej opatrnosti, ktorá je stanovená aj osobitnými predpismi. K otázke subjektívneho vymedzenia miery opatrnosti je potrebné uviesť, že ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každej osoby dané znalosťami, životnými skúsenosťami, duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami.

Krajský súd mal za to, že obžalovaný svojím konaním neporušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom, jeho pochybenia pri prejazde kritickej križovatky vyššie popísané boli príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody, sú v príčinnej súvislosti s následkom, teda v danom prípade zraneniami poškodeného, ktoré znalec hodnotil ako ťažkú ujmu na zdraví, no vzhľadom k okolnostiam prípadu tak ako sú vyššie vyhodnotené, spoluzavineniu poškodeného (§ 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke), ktoré podľa názoru krajského súdu nebolo hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody, ale aj konanie poškodeného zjavne spolupôsobilo pri vzniku a následku tejto dopravnej nehody, dospel k záveru, že zistené nerešpektovanie dopravných predpisov obžalovaným z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, aj vzhľadom na osobitné okolnosti tejto dopravnej nehody, nedosahuje takú intenzitu, aby to bolo potrebné hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné opäť poukázať na ustálenú súdnu prax obsahujúcu výklad slovného spojenia hrubé porušenie predpisov o bezpečnosti dopravy, pričom ide spravidla o vedomé porušenie niekoľkých povinností, resp. dôležitých povinností ustanovených v týchto predpisoch, z ktorých každé samé o sebe vyvoláva vážne a konkrétne nebezpečenstvo ohrozenia iných osôb. alebo takéto nebezpečenstvo vyvoláva až vo svojom súhrne (primerané rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 13/1973, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Predovšetkým sa jedná o prípady, pri ktorých je porušených viacero rôznych ustanovení príslušného predpisu o bezpečnosti v doprave predstavujúce súbeh viacerých porušení povinností vodiča, z ktorých každé samostatne vykazuje znaky porušenia dôležitej povinnosti uloženej vodičovi s tým, že každé takéto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Ako hrubé porušenie predpisov o bezpečnosti dopravy považovala ustálená súdna prax (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 13/1972) napríklad komplex porušení predpisov o bezpečnosti v doprave vodičom motocykla, ktorý vedel, že motocykel bol technicky nedostatočne vybavený, najmä že mal slabé svetlá a neúčinné brzdy, páchateľ bol v dobe riadenia motocykla pod silným vplyvom alkoholu a riadil motocykel rýchlosťou neprimeranou viditeľnosti a technickému stavu motocykla, pričom všetky tieto porušenia predpisov o bezpečnosti dopravy boli v príčinnej súvislosti so spôsobenou dopravnou nehodou (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde cituje primerané rozhodnutia publikované v Zbierke pod číslami R 13/1972, R 13/1973).

Tieto závery krajský súd premietol do zmeny právnej kvalifikácie skutku, na podklade skutkových záverov ustálených súdom prvého stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného len podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, vypustil kvalifikáciu odseku 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona, teda nemal za preukázané, aby obžalovaný predmetný skutok spáchal závažnejším spôsobom konania.

Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného preskúmal aj výrok o treste v napadnutom rozsudku a dospel k záveru, najmä vzhľadom k zmene právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného, je potrebné aj v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a obžalovanému uložiť miernejší trest.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, odvolací súd prihliadal rovnako ako súd prvého stupňa na spôsob spáchania činu, jeho následok, spoluzavinenie poškodeného, pohnútku a taktiež na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy. Hodnotil aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktorých rovnako ako súd prvého stupňa existenciu nezistil.

Zo správy o povesti Obce G. vyplýva, že obžalovaný má v obci veľmi dobrú povesť, zapojuje sa do obecných brigád a činností v obci, nezaznamenali u neho negatívnu udalosť, v okolí bydliska má veľmi dobré medziľudské vzťahy pre svoju kamarátsku a bezkonfliktnú povahu, je ochotný a ústretový. Žije v domácnosti spolu s mamou, jej partnerom a starým otcom, s ktorými vychádza bezkonfliktne.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol raz súdne trestaný, avšak keďže sa v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Práve toto nedávne odsúdenie, ktoré nebolo možné pri hodnotení osoby obžalovaného prehliadnuť spôsobilo nezistení poľahčujúcej okolnosti v

zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný evidovaných 5 sankcií za dopravné priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z toho sú 2 prípady za prekročenie povolenej rýchlosti (za obe bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur). Novšie odsúdenie ani priestupkové postihnutie zistené nebolo.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je na mieste aj uloženie trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaný ako profesionálny vodič záchrannej služby hrubým spôsobom porušil dopravné predpisy. S týmto záverom súdu prvého stupňa, ako to plynie už z vyššie uvádzaných hodnotení, sa krajský súd nestotožnil, vzhľadom k zmene právnej kvalifikácie konanie obžalovaného aj vyhodnotenie formy zavinenia v konaní obžalovaného v zmysle § 16 písm. b) Tr. zákona formou nevedomej nedbanlivosti upustil u obžalovaného od uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pri nezistení priťažujúcich okolností, ani poľahčujúcich okolností, by bol trest odňatia slobody na prevýchovu obžalovaného neprimerane prísnou sankciou. Pri prihliadnutí na osobu obžalovaného, ako aj na okolnosti tohto prípadu, dospel krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa k názoru, že účel trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj alternatívnym druhom trestu, konkrétne peňažným trestom, pre uloženie ktorého boli podľa názoru krajského súdu splnené podmienky uvádzané v § 56 a § 57 Tr. zákona. Krajský súd sa rozhodol peňažný trest uložený obžalovanému okresným súdom mierne znížiť a to ako z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku (s tým spojenú aj nižšiu trestnú sadzbu), kedy má krajský súd za to, že obžalovaný trestný čin nespáchal závažnejším spôsobom konania, teda neporušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom a taktiež s prihliadnutím na spoluzavinenie poškodeného. Vyššie uvedené skutočnosti viedli potom krajský súd k záveru, že účel trestu v danom prípade tak ako ho má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona možno dosiahnuť aj samostatným peňažným trestom v sume 400,- eur, a že takto uložený trest bude na prevýchovu a nápravu obžalovaného pri zohľadnení všetkých vyššie uvádzaných skutočností vhodný a spravodlivý.

Zároveň krajský súd konštatuje, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac.

Poškodené strany zdravotná poisťovňa I. a B. F. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Nakoľko škoda obom poškodeným vznikla v súvislosti s trestným činom, ktorý spáchal obžalovaný, zaviazal okresný súd v adhéznom konaní obžalovaného v zmysle k náhrade tejto škody v uplatnenom rozsahu, pričom zdravotná poisťovňa I. si uplatnila náhradu škody v sume 2.133,34 Eur (vynaložené náklady za zdravotnú starostlivosť na liečbu poškodeného H. B.) a B. F. si uplatnila náhradu škody v sume 462,60 Eur (vyplatenie sociálnych dávok poškodenému H. B.).

Pri rozhodovaní o otázke náhrady škody je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že obžalovaný spôsobil škodu v súvislosti s výkonom svojho zamestnania. Evidentne teda náhradu škody uplatní aj zamestnávateľ z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla ktorým bola nehoda spôsobená. Aplikujúc ustanovenie , krajský súd dospel k záveru, že výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal obžalovaného podľa uhradiť vyššie uvedeným poškodeným nimi uplatnenú škodu, je nesprávne. Za túto škodu prioritne zodpovedá zamestnávateľ obžalovaného, ktorý je súčasne prevádzkovateľom motorového vozidla, pričom následne si môže uplatňovať voči obžalovanému ako svojmu zamestnancovi zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Z uvedeného dôvodu preto zrušil aj výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, následne podľa poškodených - M. F. I. a B. F. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a postupom podľa , , , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.