Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: C.. C. M., L.. XX.XX.XXXX, J. L. Q. XXX/XX, XXX XX X. - L., proti žalovanej: S. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ.. V. XXXX/ XX, XXX XX X. - C., o ochranu mena a povesti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.03.2023 domáhal voči žalovanej písomného ospravedlnenia v znení uvedenom v žalobe a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že vzhľadom na opakujúce sa invektívy zo strany žalovanej, vyjadrenia o osobe žalobcu pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi považuje žalobca za jediné pragmatické riešenie, ako zjednať nápravu a očistiť povesť žalobcu, domôcť sa ospravedlnenia a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prostredníctvom žaloby. Na pojednávaní vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou (sp. zn.) dňa 12.01.2023 zo strany žalovanej na otázku súdu zaznelo: „Ja som odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla urovnať a vyplatiť.“ Vyjadrenie žalovanej vykresľuje žalobcu ako nezodpovednú osobu, ktorá v minulosti mala zneužiť jej občiansky preukaz a privodiť jej nepríjemnosti s povinnosťou niečo platiť. Skutočnosť je taká, že žalovaná žalobcovi nikdy neposkytla občiansky preukaz. Žalobca žalovanú nikdy za nejakým nelegálnym účelom nežiadal jej občiansky preukaz, nemá vedomosť o tom, že by žalovaná mala niečo platiť na podklade zneužitia občianskeho preukazu, a teda ide o výmysel, ktorým sa žalobca cíti byť poškodený aj do budúcna, keďže toto vyjadrenie si môže ktokoľvek, kto nahliadne do spisu, prečítať, čím si môže o žalobcovi vytvoriť nepravdivý negatívny obraz. Skutočný dôvod odmietania poskytnúť údaje o osobe, ako aj dôvod, prečo sa k osobe žalobcu žalovaná vyjadruje, pramení s veľkou pravdepodobnosťou z jej poruchy osobnosti, možno duševného ochorenia. Vzhľadom na skutočnosť, že takto konotovaných vyjadrení sú desiatky opísané aj v iných spisoch, žalobca žiadal, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet žalobcu nemajetkovú ujmu 1000 Eur a ospravedlniť sa žalobcovi písomne na adresu jeho trvalého pobytu v znení: „Ospravedlňujem sa žalobcovi za svoje výroky na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen vo veci úpravy výživného na nášho syna. Vyjadrenie o neochote poskytnúť fotokópiu občianskeho preukazu, potrebnú pre vybavenie rodinných prídavkov v zahraničí je prejavom mojej nevôle. Zároveň priznávam, že nie je pravdou, že ma niekedy vyzýval zaplatiť niečo a ani som nič neplatila v súvislosti s jeho osobou poisťovni Kooperativa.“

2. Súd doručil žalobu, poučenie strany sporu spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanú vyzval, aby sa v stanovenej lehote k žalobe vyjadrila, žalovanej dňa 11.05.2023. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

3. Súd ručil termín pojednávania na deň 07.09.2023. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 08.07.2023 a žalovanej dňa 06.07.2023.

4. Žalovaná dňa 18.08.2023 súdu doručila vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedla, že si nie je vedomá urážania, osočovania, ohovárania žalobcu.

5. Dňa 06.09.2023 žalovaná mailovým podaním ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z pracovných dôvodov, nežiadala pojednávanie odročiť.

6. Žalobca mailovým podaním dňa 07.09.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodov, ktoré uvedie v písomnom ospravedlnení, ktoré súdu zašle, zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania na termín po 01.01.2024.

7. Žalobca v mailovej žiadosti o odročenie pojednávania neoznámil dôvod, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana sporu, ktorá žiada o odročenie termínu pojednávania má povinnosť dôvod, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť, súdu oznámiť. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné zároveň aj preukázať ich dôvodnosť. Pretože žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť, súd jeho žiadosť vyhodnotil ako bezdôvodnú a vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

8. Na pojednávaní vo veci súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zápisnice z pojednávania sp. zn. zo dňa 12.01.2023. Z obsahu zápisnice súd zistil, že na pojednávaní boli prítomní: zákonná sudkyňa, žalovaná ako matka maloletého dieťaťa a žalobca ako otec maloletého dieťaťa. Pojednávania sa nezúčastnil kolízny opatrovník, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. V priebehu pojednávania sa žalovaná vyjadrila nasledovne: Na otázku zo strany súdu matke maloletého, táto k veci uvádza:„ V prvom rade ani ja nie som majetná a som na tom rovnako ako pán M.. Nemám žiaden majetok, nemám auto, nemám bývanie, rovnako ako pán M.. K tej situácii ohľadom rodinných prídavkov z Rakúska poukazujem na to, že ja som kontaktovala pani Hrčkovú na úrade s tým, že súhlasím a budem súhlasiť aj s tým, že ak sa podarí vybaviť tento rodinný prídavok na maloletého nemusí otec doplácať tú sumu tak ako požadujem od návrhu. Je pravda, že otec poslal doklady a žiadal odo mňa občiansky preukaz. Už v minulosti podľa pani Hrčkovej dostal takéto doklady, nepotreboval k tomu vôbec žiadne údaje týkajúce sa mňa a vybavil si rodičovský príspevok, alebo rodinný prídavok, ktorý mu bol vyplácaný bez môjho vedomia. Ja som odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla urovnať a vyplatiť. Ja nie som ochotná vydať mu žiaden môj osobný doklad. Moje výdavky v súčasnosti sú stále vyššie a vyššie. Dneska mám ísť so Samom kupovať nohavice. Koncom mesiaca ide na lyžiarsky čo budú ďalšie výdavky. V podstate bývame v podnájme, máme 30 kg psa. Samko má riadne svoju izbu zariadenú. Všetky doklady a výdavky som deklarovala. Ja som si brala úver, aby malo dieťa počítač, televízor a aby mal všetko čo potrebuje. Aj teraz pred súdom som ochotná dať na nahliadnutie výpis z môjho internetbankingu koľko úverov alebo teda koľko na úvere splácam.“ Žalovaná na pojednávaní ďalej uviedla : „Tieto som doložila.“ „Pridržiavam sa doterajších prednesov a podaní.“ Z obsahu zápisnice súd ďalej zistil, že konajúca sudkyňa umožnila žalobcovi vyjadriť sa ku každému prednesu žalovanej.

9. Podľa - , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa - , strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov.

14. Podľa , inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté.

15. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v . Zásah do práv musí byť spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených záujmov fyzickej osoby. Ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby, napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a podobne. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov a tým značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie, a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde. Meno fyzickej osoby je dôležitým individualizačným znakom, pod ktorým je fyzická osoba známa medzi spoluobčanmi a uplatňuje sa v spoločnosti. Ochrana mena je preto neoddeliteľnou súčasťou práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

16. a uvádza prostriedky, ktorými sa fyzická osoba môže domáhať ochrany svojej osobnosti. Ide o výpočet exemplárny, tzn. že prichádzajú do úvahy aj iné spôsoby ochrany, pokiaľ spĺňajú zákonom požadovaný účel. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v , ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá. Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale aj v ohrození osobnosti fyzickej osoby. Bez ohľadu na to, či ide o porušenie alebo ohrozenie osobnosti fyzickej osoby, v oboch prípadoch musí vždy ísť o nemajetkovú ujmu, t. j. ujmu, ktorá sa nepremieta bezprostredne do majetkovej sféry postihnutej osoby. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ustanovenia zákona však neurčujú intenzitu zásahu. Možno vyvodiť, že ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré spôsobia nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, napr. zníženie vážnosti fyzickej osoby v očiach spoluobčanov. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu len proti takým zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity fyzickej osoby tým, že znižujú jej vážnosť u spoluobčanov a ohrozujú tak jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou vzniku občianskoprávnej sankcie podľa je ďalej príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v ohrození alebo aj porušení osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

17. V podanej žalobca tvrdil, že žalovaná na pojednávaní dňa 12.01.2023 v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. porušila jeho práva tým, že uviedla: „Ja som odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla urovnať a vyplatiť.“ Podľa názoru žalobcu ho tvrdenia žalovanej vykresľujú ako nezodpovednú osobu, ktorá v minulosti mala zneužiť občiansky preukaz žalovanej a privodiť jej nepríjemnosti s povinnosťou niečo platiť. Žalobca sa cíti byť poškodený takýmto výrokom aj do budúcna, keďže toto vyjadrenie si môže ktokoľvek, kto nahliadne do spisu, prečítať, čím si o žalobcovi môže vytvoriť nepravdivý negatívny obraz.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pojednávaní vo veci dňa 12.01.2023 vedenej Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. nebola prítomná verejnosť. Pojednávanie viedla zákonná sudkyňa za účasti žalobcu ako otca maloletého dieťaťa a žalovanej ako matky maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil. Žalovaná vo svojich prednesoch uviedla skutkové tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný mohol vyjadril. Žalovaná vo svojich vyjadreniach nepoužila žiadne vulgarizmy, urážlivé komentáre či vyjadrenia, prípadne osočovania žalobcu. Jej ústne prednesy svojim obsahom nie sú spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv na ochranu osobnosti žalobcu. Rovnako obava žalobcu, že ktokoľvek môže nahliadnuť do súdneho spisu a prečítať si obsah zápisnice nie je dôvodná. Právo nahliadať do súdneho spisu majú iba strany sporu a ich zástupcovia ( ). Inej osobe môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté. Vážnym dôvodom na nahliadnutie tretej osoby do súdneho spisu je určitý právny záujem na informáciách, ktoré súdny spis obsahuje. Žalobca v konaní netvrdil a z vykonaného dokazovania ani nebolo preukázané, že by akákoľvek iná osoba okrem účastníkov konania nahliadala do súdneho spisu, resp. žiadala súd o povolenie nahliadnuť do spisu. Rovnako z vykonaného dokazovania nie je preukázaná pravdivosť, ale ani nepravdivosť tvrdení žalovanej uvádzaných na pojednávaní vo veci sp. zn. . Každopádne možno konštatovať, že žalovaná žalobcu na pojednávaní neoznačila „ nezodpovednou osobou“, ani výslovne neuviedla, že by zneužil jej občiansky preukaz. Uvedené nevyplýva ani z vyjadrenia žalovanej: „Ja som odmietla vydať otcovi môj občiansky preukaz k tomuto účelu, pretože už z minulosti mám zlé skúsenosti s tým, že mal nejakú haváriu, boli na mňa hlásené poistky v Kooperative a potom ma vyzýval, aby som to tam išla urovnať a vyplatiť“. Zo skutkových tvrdení žalobcu v spojení s vykonaným dokazovaním nemožno konštatovať, že žalovaná svojimi vyjadreniami na pojednávaní konanom dňa 12.01.2023 v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. porušila práva na ochranu osobnosti žalobcu, pretože jej prejavy, konanie a správanie nebolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti žalobcu. Obsah prednesov žalovanej nevybočuje z noriem spoločensky prijateľného správania, nebola preukázaná ani nepravdivosť jej tvrdení. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Žalobcovi ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, - ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).