Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Er-474-2011.pdf
PDF · 76.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/474/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému: N. S., J.. XX.XX.XXXX, O. Q.Š. XXX, XXX XX O. Q., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Viedenská cesta 5, P.O.Box 226, 851 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 2 435,57 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 49,79 EUR a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciovi Baďurovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,68 EUR, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, podal na Okresný súd Trnava dňa 16.08.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 21Er/474/2011-11 zo dňa 15.03.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu nebol podaný opravný prostriedok. V zmysle stanoviska Krajského súdu Trnava, uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je potrebné doručovať povinnému, nakoľko v prípade, ak by uznesenie bolo odvolacím súdom zrušené, mohlo by dôjsť k zmareniu exekúcie. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 28.04.2012, preto súd v zmysle uvedených ustanovení Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Dňa 25.04.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 41,68 EUR. Táto suma pozostáva z odmeny 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,54 EUR a 20 % DPH.
Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je vykonateľný, t.j. ide o nespôsobilý exekučný titul. Oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Okrem skutočností uvedených v odôvodnení výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, už len fakt, že Slovenská republika ešte v roku 2004 vstúpila do Európskej únie mohol oprávneného vo veľkej miere ovplyvniť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, nakoľko ako podnikateľskému subjektu, ktorý má ako jeden z hlavných predmetov činnosti poskytovanie úverov, mohlo byť známe, že trend ochrany spotrebiteľa je čoraz výraznejší a čoraz viac zaväzuje poskytovateľov úverov k opatrnosti. Vzhľadom k tomu, že exekúcia sa začala s vedomím oprávneného bez toho, aby bol exekučný titul vykonateľný, súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.
V zmysle vyššie uvedeného tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie jej zastavenie zavinil, a preto ho súd v súlade s citovaným ustanovením zaviazal na náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 768/2011 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.08.2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu vo výške 33,19 EUR, ktorá je minimálnou odmenou, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,54 EUR (poštovné za žiadosť o udelenie poverenia 0,24 EUR, poštovné za zaslanie vyúčtovania trov 1,30 EUR), nakoľko súd má zo súdneho spisu za preukázané, že hotové výdavky skutočne vznikli a vzhľadom na súdnu prax, súd má za to, že ich výška je primeraná.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 34,73 EUR v celkovej sume 6,95 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 41,68 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Odvolanie je prípustné len proti výroku o trovách exekúcie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).