Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/365/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30807484, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, proti povinnému: SVOS Stavebná, výrobná a obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Kukučínova 209/24, Považská Bystrica, IČO: 31630260, o vymoženie 585,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -11 zo dňa 18. júla 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex.por. Z výpisu z obchodného registra zistil, že dňa 15.05.2012 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. -22 zo dňa 06.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012, zrušil predmetnú spoločnosť bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekúcie (14.06.1999) dňa 15.05.2012 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle a Ex.por. Na základe uvedeného, je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná a z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s Ex.por. vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného tak, ako navrhovala súdna exekútorka vo svojom podnete na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa Ex.por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného. Súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal s tým, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorke dňa 14.06.1999, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu EX 273/99 upovedomenie o začatí exekúcie si povinný riadne prevzal na adrese svojho sídla a z obchodného registra bol vymazaný ku dňu 15.05.2012, t.j. cca 13 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra. Z tohto dôvodu dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Poukázal i na dikciu ustanovenia Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorke trovy zastavenej exekúcie. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou. Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútorky ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútorka vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor EÚ vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútorka nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútorka svojím návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútorky, a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov. Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, a ani oprávneného, súd prvého stupňa súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka, podľa ktorej súd prvého stupňa pri odôvodnení uznesenia, ktorým jej nepriznal trovy exekúcie, vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, keď konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o žiadny dôvod stanovený v § 203 ods. 1 Ex.por. V prípade, že povinný subjekt zanikol, v zmysle § 203 Ex.por. možno oprávneného zaviazať k úhrade trov exekúcie len v tom prípade, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, ak bol na povinného vyhlásený konkurz, alebo ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom toho stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie, a teda ani na trovy exekúcie, preto mal súd prvého stupňa exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por. a mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Takýto výklad by bol v súlade aj s názorom Najvyššieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení zo dňa 24.11.2011. Súdna exekútorka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol, že súdnej exekútorke neprináležia trovy exekúcie zrušil a rozhodol tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie v sume 21,60 eur tak, ako si ich vyčíslila v návrhu na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa

Výrok súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 odsek 1 písm. g/ Ex.por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 14.06.1999, keď bol exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5306 006033 zo dňa 14.07.1999 poveril súdnu exekútorku Mgr. Ing. Oľgu Hlucháňovú vykonaním exekúcie na vymoženie 585,87 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia NÚP, OÚP v Považskej Bystrici č. OÚP-311/1998-OKaS/ FO zo dňa 08.07.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.07.1998.

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. -22 zo dňa 06.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012, zrušil povinného bez likvidácie. Súd následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) podľa o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 15.05.2012.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 SR v spojení s SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex.por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex.por. dospel k záveru, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia bol ods. 2 zavedený s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť.

Z ustanovenia § 203 Ex. por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia.

V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.1999, ktorý bol doručený súdnej exekútorke dňa 14.06.1999 domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 15.05.2012, to znamená takmer 13 rokov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdil podľa , ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.