Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-159-2012.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. U., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - T. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX a otec - I.Á. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. U., F. XX/XX, zastúpený JUDr. Sylviou Barciovou, advokátkou, Dunajská Streda, Komenského 6331/1F, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej T. U., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk na sumu 90 eur mesačne, počnúc dňom 16.10.2012.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8C/95/2004-53 zo dňa 15.06.2004.
Dlh na výživnom otcovi nevznikol.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.10.2012 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2004 sa náklady na starostlivosť o dieťa zvýšili. Matka je bez príjmu. Otec platí dobrovoľne na dieťa výživné vo výške 90 eur.
Otec navrhol zvýšiť výživné na 90 eur mesačne, ktorú sumu aj fakticky platí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/95/2004-53 zo dňa 15.06.2004 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej, mal. T. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal platiť na maloletú výživné 2.000 Sk (66,39 eur) mesačne. V čase úpravy výživného mala maloletá 4 roky, matka zvýšené výdavky na dieťa neuviedla, mala príjem zo sociálnej dávky a prídavkov na dve deti, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k mal. H., nar. 1997. Otec uviedol príjem 9 až 9,5 tisíc Sk mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti nemá príjem, pracovný pomer u posledného zamestnávateľa s príjmom asi 330 eur mesačne skončila vo februári 2012 dohodou na vlastnú žiadosť, od novembra má zriadenú živnosť na podnikanie v oblasti reklamy a marketingu, plánovaná práca v Rakúsku však nevyšla a inú činnosť nevyvíja. Medzitým poberala po dobu 6 mesiacov dávku v nezamestnanosti v sume 252,08 eur mesačne. Príjem má z výživného na deti a prídavkov na dve deti - 45,08 eur mesačne. Jej vyživovacia povinnosť k mal. H. naďalej trvá, od štátu poberá preňho náhradné výživné. S deťmi býva v byte, nájomné neplatí, znáša len výdavky na služby spojené s bývaním - 115 eur mesačne. Je nemajetná.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že výživné v súčasnosti platí v sume 90 eur mesačne (ktorú skutočnosť potvrdila aj matka maloletej). Príjem má zo zamestnania, v pracovnom pomere tam je od 19.05.2008, vykázaný zamestnávateľom vo výške 283,38 eur mesačne. Býva u svojich rodičov v rodinnom dome, na kúpu bytového zariadenia si vzal v roku 2008 úver 90.000 Sk (2.987,45 eur), ktorý spláca v splátkach po 1.939,38 Sk (64,38 eur) mesačne. Spláca aj ďalší úver po 2.281 Sk (75,72 eur) mesačne, z roku 2006, ktorý spotreboval na bytové zariadenie do bytu svojej vtedajšej partnerky. Platí si životné poistenie 16,55 eur mesačne.
Maloletá má v súčasnosti 13 rokov, chodí do 7. triedy ZŠ, do školy platí 5 eur mesačne do triedneho fondu. Matka zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa neuviedla, má len bežné výdavky. U alergiológa už nemajú určené kontroly, nebýva tak chorľavá ako v minulosti. Pre väčšiu kazivosť zubov však navštevuje častejšie stomatológa.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletej.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej (súdnej) úpravy výživného (pred 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane oprávnenej osoby - dieťaťa aj povinných osôb - rodičov, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výživného. Maloletá má v súčasnosti 13 rokov. Odôvodnené potreby vtedy 4-ročného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 13-ročnej T.. Fyzicky a duševne dospieva, má zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len všeobecne na bežný vývoj dieťaťa v tomto veku. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť sa bude fyzickým a duševným vývojom dieťaťa a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách mimo bežných aj súvisiacich s nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho príjmu). Otec, rovnako ako matka (tiež viazaná zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom v súčasnosti už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa, než tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy a musí sa na výžive dieťaťa podieľať aj finančne vo vyššej miere) musia svoje schopnosti pri naberaní záväzkov zvážiť vzhľadom na svoje výdavky spojené s plnením vyživovacej povinnosti. Rodičia sa pred dvoma rokmi dohodli na zvýšení výživného na 90 eur mesačne, túto dohodu otec aj riadne dodržal. Je riadne zamestnaný, má stály a pravidelný príjem, ktorý však nepostačuje na platenie výživného v rozsahu podľa návrhu matky. S prihliadnutím na základné odôvodnené potreby dieťaťa súd k ich uspokojeniu posúdil, že síce návrh matky je dôvodný a zvýšil otcovi výživné, vzhľadom na jeho zárobkové pomery (keďže rodič by sa mal podieľať na výžive dieťaťa/detí všeobecne primerane v rozsahu 25 až 30% zo svojho príjmu, samozrejme, v závislosti od majetkových pomerov, alebo schopností a možností druhého rodiča a odôvodnených potrieb a zdravotného stavu dieťaťa/detí, pričom v danom prípade si zdravotný stav dieťaťa nežiada vyššie náklady na starostlivosť, ani nebolo zistené, že by matka nebola schopná príjem si zabezpečiť), na 90 eur mesačne, ako už trvá dohoda rodičov. Na určenie vyššieho rozsahu tu nebol preukázaný priestor. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne od podania návrhu, otec už na výživnom za spätné obdobie platí zvýšenú čiastku a preto mu žiadny dlh na zročnom výživnom nevznikol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)