Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-115-2012.pdf
PDF · 72.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/115/2012
Uznesenie
Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. januára 2013 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného
M. M. ,
nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom S. č. XXX, t.č. nezamestnaného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/75/2009 zo dňa 04.07.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. M. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 74/08 zo dňa 26.03.2009, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18.01.2008 v čase približne o 14.56 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. Q., evidenčné číslo W., červenej farby, na ceste I. triedy č. 50 v smere z Dolných Vesteníc na Nováky, na 158,1 km v ľavotočivej zákrute v smere jeho jazdy sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu § 4 ods. 2, písm. c/ Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, následkom čoho vošiel do protismernej časti vozovky, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom zn. H. H., evidenčné číslo A., ktoré viedol vodič Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. N. XXX/XX, ktorý v dôsledku zranení, ktoré utrpel, zomrel na mieste dopravnej nehody, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. boli poškodení Q. V. a V. V. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Prokurátor sa nestotožnil s názorom samosudkyne, že nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol v obžalobe kladený za vinu. Poukázal hlavne na to, že zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline jednoznačne vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo v protismernom jazdnom pruhu jazde obžalovaného. K stretu vozidiel by nebolo došlo, keby obžalovaný zostal vo svojom jazdnom pruhu a na vzniknutú situáciu by reagoval brzdením. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Ústavu
súdneho inžinierstva, z hľadiska postavenia, pohybu a vzájomnej viditeľnosti vozidiel poškodeného a obžalovaného.
Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, prostredníctvom svojho obhajcu najmä uviedol, že sa nedá vyvrátiť tvrdenie obžalovaného a nedá sa mu preukázať, že by sa nevenoval riadeniu vozidla ani situácii na vozovke. Reakcia obžalovaného na vytvárajúcu prekážku v jeho jazdnom pruhu mala a mohla zabrániť nehode za predpokladu, že blížiace vozidlo bude udržiavať začatý smer jazdy a bude pokračovať v jazde v protismernom jazdnom pruhu. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry vyhovieť odvolaniu podriadeného prokurátora, pričom uviedla, že aj pokiaľ by verzia obžalovaného o jeho vyhýbacom manévri bola pravdivá, mohol zrážke zabrániť tým, že by zostal vo svojom jazdnom pruhu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že obžalovaný svoju verziu uviedol bezprostredne po nehode. Jeho vyhýbací manéver bol správny, lebo sa nachádzal v takom mieste zákruty, kde videl dobre do protismeru, pričom v tom čase ľavá strana bola voľná. Obžalovaný uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, avšak necíti sa byť v tejto veci vinným. Navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval aj pokiaľ za situácie, keď proti sebe „stáli“ dva znalecké posudku z odboru dopravy (znalecký posudok zadovážený orgánmi činnými v trestnom konaní a znalecký posudok predložený obžalovaným), pribral do konania znalecký ústav v súlade s ustanovením § 147 Tr.por. V tomto smere vychádzal súd prvého stupňa aj z odôvodnenia prechádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, sp.zn. 23To/23/2010 zo dňa 09.06.2010, ktorým bol pôvodný odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné vady, týkajúce sa znaleckého dokazovania, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Z podrobného odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa venoval najmä hodnoteniu znaleckých posudkov z hľadiska zistenia skutkového stavu náležitú pozornosť. Vo veci boli vypočutí traja znalci z odboru cestnej dopravy, ktorí k predmetnej nehode podali svoje odborné znalecké stanoviská. Z posudku podaného ústavom, pritom vyplynulo, že ako usvedčujúci posudok znalca Ing. Gondžára, tak aj ospravedlňujúci posudok znalca Ing. Luca trpia určitými vadami. Posudok ústavu sa však s posudkom znalca Ing. Gondžára zhodol v tom, že k zrážke došlo v protismernom pruhu jazdy obžalovaného. Súčasne však ústav pripustil z technického hľadiska ako možnú, verziu obžalovaného v tom, že poškodený s vozidlom H. sa dostal do jeho jazdného pruhu, pričom on sa vyhýbal vľavo, pričom aj poškodený sa so svojím vozidlom vrátil do svojho jazdného pruhu.
Za účelom ďalšieho preverenia vieryhodnosti obrany obžalovaného o vojdení poškodeného do jeho jazdného pruhu, vypočul na verejnom zasadnutí odvolací súd svedka V. A., ktorý ako príslušník PZ vykonával bezprostredne po nehode na mieste činu ohliadku miesta a stôp dopravnej nehody. Tento výslovne uviedol, že už v tomto čase mu obžalovaný uviedol, že poškodený mu prešiel do protismeru, pričom svedok si spomenul, že obžalovaný na adresu poškodeného použil slová, že to bol „samovrah“. Obžalovaný sa teda už od počiatku bránil rovnakým spôsobom, teda nešlo o následnú účelovú obranu, vyplývajúcu až z výsledkov dokazovania.
Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s názorom odvolateľa, ako aj nadriadenej prokurátorky v tom, že jeho trestnú zodpovednosť z nedbanlivosti za vzniknutý následok v podobe smrti poškodeného, je možné stanoviť aj z dôvodu, že tento nesprávne reagoval na spôsob jazdy poškodeného, vybočením do ľavého (protismerného) jazdného pruhu. Senát odvolacieho súdu uvádza, že obchádzanie prekážky v jazdnom pruhu vodiča prejdením do ľavého jazdného pruhu (úplne alebo čiastočne) je bežnou a správnou reakciou na vzniknutú situáciu, všade tam, kde v ľavom jazdnom protismernom pruhu nie je prekážka. Naviac podľa znaleckých posudkov mal obžalovaný prakticky len veľmi nepatrný čas na svoje
rozhodnutie (2,2 s), pričom v tejto dobe nešlo v protismere žiadne motorové vozidlo, ktoré by obžalovaný vojdením do protismeru ohrozil. Že súčasne sa „vrátilo“ do svojho jazdného pruhu vozidlo poškodeného, nemožno zahrnúť do vedomostnej zložky konania obžalovaného.
Nebola teda vyvrátená obrana obžalovaného, keď tento, zistiac nebezpečenstvo zrážky s vozidlom poškodeného, urobil okamžitý vyhýbací manéver nepochybne sledujúc aj ochranu svojho života a zdravia. Tu je potrebné uviesť, že v predmetnej veci vznikla dôkazná núdza, keď jediný priamy dôkaz k príčinám dopravnej nehody bola výpoveď obžalovaného. Verzia obžalovaného bola pritom jedným znaleckým posudkom potvrdená a následne posudkom ústavu tiež nebola vyvrátená, resp. bola vyhodnotená ako technicky možná.
Znalec z ústavu pritom aj na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom k pôvodnej výpovedi svedka T. E. uviedol, že aj z postavenia vozidla obžalovaného v momente, keď prechádzal v ľavotočivej zákrute do protismeru (miesto označené svedkom pri rekonštrukcii č.l. 70), nie je vylúčené, že príčina nehody bola taká, ako ju uvádzal obžalovaný.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.