Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-2357-2002.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/2357/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Dunajská Streda, IČO: 35 937 874, so sídlom Hlavná č. 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: U. F., O.. XX.XX.XXXX, Y. Ú.: XX.XX.XXXX, O. V. L.. G.E. Č.. XXXX/X, XXX XX Y. F., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Katarína Baňarová, zástupca súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Vámbéryho č. 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda, pod sp. zn. EX 595/2002, o vymoženie uloženej povinnosti 419,01 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 27.05.2002 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, č. 1101/2001/1, zo dňa 07.01.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2002 a vykonateľnosť dňa 11.03.2002. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 19.06.2002 pod č.k. 10Er/2357/2002-7 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 013794*.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2009 postúpil súdny exekútor svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor vo svojom podaní oznámil, že v priebehu exekučného konania zistil, že povinný zomrel a tieto skutočnosti mu boli preukázané aj zaslaním úmrtného listu. Súdny exekútor si vyžiadal od tunajšieho súdu rovnopis dedičského uznesenia, z ktorého zistil, že povinný zomrel ako nemajetný.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Tunajší súd si vyžiadal uznesenie č. XXD/XXX/XXXX, Y. XX/XXXX o zastavení dedičského konania pre nemajetnosť povinného, na základe ktorého bolo preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX.
V prípade, ak povinný zomrie po vydaní poverenia, v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa. Z uznesenia v dedičskej veci vyplýva, že dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené dňa 22.10.2007 z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok.
Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto je potrebné posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a niet procesne spôsobilého povinného, súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu dňa 16.07.2010 opravené vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 28,20 €, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. účinnou do 30.04.2008, a to nasledovne:
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky
- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenia poverenia 20 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
- výzva pre povinného 10 min.
- vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 15 min.
- vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie 15 min.
- vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie 10 min.
Spolu bez DPH 90 min. 13,28 €
podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky
- poštovné 7,54 €
- kancelárske potreby 2,88 €
Spolu bez DPH 10,42 €
DPH 19 % 4,50 €
Spolu trovy exekúcie 28,20 €
Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.
Okrem uvedeného súd preskúmaním vyúčtovania trov zistil, že súdny exekútor svoju činnosť nevykonával tak, aby to viedlo k úspešnému vykonaniu exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 27.05.2002. Okrem vypracovania žiadosti o udelenie poverenia a vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2002 bol súdny exekútor 4 roky nečinný, najbližší úkon bol realizovaný až v roku 2006. Súdu nebolo preukázané, že by súdny exekútor účelne vykonával úkony exekučné konania, nakoľko bol dlhšie obdobie nečinný. Preto je súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi náhrada týchto trov nepatrí. Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008 uvádza, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).