Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-134-2012.pdf
PDF · 62.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/134/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. januára 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného
U. T.
nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom H., N. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 1Pp/38/2012-18 zo dňa 14.06.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/67/2010 zo dňa 15.10.2010 bol U. T. odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 30 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/208/2010 zo dňa 08.10.2010 pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil ihneď do zápisnice o verejnom zasadnutí po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odsúdený podanú sťažnosť neodôvodnil.
Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o procesný postup, súd prvého stupňa správne o návrhu odsúdeného rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom sa odsúdený mal možnosť vyjadriť.
Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona skúmal splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. vyplýva jednak formálna podmienka, ktorú odsúdený splnil, avšak nebola u neho splnená podmienka materiálna (kumulácia podmienky preukázania polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností a podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život).
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí ale súd dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhodnutie o tom robí súd na základe viacerých dôkazov a nielen z hodnotenia príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Podľa posudku ústavu u odsúdeného riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako vysoké. Resocializačná prognóza sa javí ako nepriaznivá, počas výkonu trestu bol odsúdený trikrát disciplinárne potrestaný. Uvedené závery pritom súd prvého stupňa vyhodnotil aj z pohľadu predchádzajúceho viacnásobného opakovaného páchania trestnej činnosti. Podmienečné prepustenie odsúdeného v jeho prípade ústav neodporučil. Odsúdenému už bola daná možnosť, keď bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti a bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe. S prihliadnutím aj na ústav, v ktorom odsúdený trest vykonáva, s poukazom aj na horeuvedené skutočnosti, ani krajský súd nemá žiadne záruky v osobe odsúdeného, že by v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia viedol riadny život, resp., že by sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.
Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto potom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.