Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1153/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská 10, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Guniš & Partners s.r.o., IČO: 36 862 657, so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, proti žalovanej: Q. O., R.. X.X.XXXX, I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 497,03 eura s prísl.

rozhodol:

Konanie sa zastavuje.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 81,66 eura na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 16021 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 15.6.2012 domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu 497,03 eura titulom dlžoby na telekomunikačných službách, poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu, z toho zmluvná pokuta činila 344,40 eura.

Dňa 6.7.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník - Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, zastúpený právnym zástupcom. Podaním z dňa 24.7.2012, doručeným súdu 25.7.2012 vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že všetky zložky žalovanej sumy (jednotlivé mesiace neuhrádzania služieb i zmluvná pokuta) boli splatné najneskôr 11.5.2008 a teda žaloba bola podaná po zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal navrhol priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Podanie vedľajšieho účastníka bolo súdu doručené v čase, keď vec bola v štádiu rozkazného konania a v čase pred úkonom súdu, ktorým vyrubil žalobcovi súdny poplatok.

Dňa 9.10.2012 boli všetkým účastníkom expedované zákonom prepísané listiny (poučenia, výzvy, žaloba s prílohami...) a pre žalobcu tiež výzva na zaplatenie súdneho poplatku s poučením, že inak súd konanie zataví.

Dňa 18.12.2012 pred prvým pojednávaním, bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu celkom späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania z dôvodu, že boli vynaložené neúčelne a poukázal tiež na a . Samotný žalovaný bol v tomto konaní nečinný.

Podľa ) : Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený

v lehote, 5a) súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa ust. ods. l, veta prvá a druhá : navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. veta prvá : nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Vo vzťahu trovám právneho zastúpenia súd uvádza: V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či združenie na ochranu spotrebiteľa (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa ) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia , ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa ) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia , ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z ustanovenia vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností." Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu združenie na ochranu spotrebiteľa má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení . Keďže ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek

hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca jednak nezaplatil súdny poplatok a jednak preto, že pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení . Ustanovenie druhého odseku je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil bez uvedenia konkrétneho dôvodu, možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v späťvzatí žaloby síce navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nebola náhrada trov konania. priznaná, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná ( ). V danom prípade vstup vedľajšieho účastníka do konania naznačilo, že je možné očakávať jeho kvalifikované podanie (zastúpeného advokátom), v ktorom vznesie námietku premlčania uplatňovaného nároku. Aj keď to z obsahu späťvzatia žaloby priamo nevyplýva, podľa názoru súdu , bolo práve toto vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Ak by totiž žalobca nezobral žalobu späť, v riadnom procese by musela byť žaloba pre vznesenú námietku premlčania rozsudkom zamietnutá, čo by v konečnom dôsledku z hľadiska náhrady trov konania znamenalo ten istý výsledok. Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal žalobcu, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celkovej sume 81,66 eura. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 33,20 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , s použitím Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura ( vyhlášky) a ) vyjadrenie s námietkou premlčania 33, eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7, eura, spolu: 81,66 eura. Podľa je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy konania k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.