Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/255/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľky: T.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. 9, zast.: JUDr. Beáta Swanová, advokátka so sídlom Bratislava, Šoltésovej 22 proti odporcovi: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Z., Fö utca XX, zast.: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom Dunajská Streda, Malá 13 o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práve, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom,, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky T.. V. A., rod. I., nar. XX.X.XXXX a odporcu R. A., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 20.9.2008 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. zväzok 54, ročník 2008, strana 42, pod por. číslom 354, rozvádza.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k mal. A. A., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode tak, že mal. dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa písomným návrhom na začatie konania osobne podaným na Okresný súd Nitra dňa 14.08.2012 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil práva a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode, pričom návrh odôvodnila tým, že opakovane mali v manželstve nezhody a odporca ju nechal spolu s dcérou bez finančných prostriedkov. V tom čase ich živili jej rodičia. Odporca nemá záujem pracovať na Slovensku a nechce tu ani žiť, preto sa vrátil k rodičom.

Navrhovateľka a odporca na pojednávaní súhlasili, aby súd ich manželstvo rozviedol, nakoľko ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku a ani záujem o jeho obnovu.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Zákon o rodine", v skratke aj "ZoR"), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy

sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, o nezaopatrené dieťa.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "", v skratke aj "OSP"), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a hlboko rozvrátené, nie je predpoklad, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia, a preto rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj veku a odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, matka je od 01.01.2013 zamestnaná ako administratívna pracovníčka, jej hrubý príjem predstavuje výšku 630,00 eur, otec mal. dieťaťa je zamestnaný ako čašník v Rakúsku, jeho príjem predstavuje výšku 613,86 eur mesačne, pričom poberal v Rakúsku aj rodinné prídavky na mal. dieťa vo výške 170 eur mesačne. Súd mal za to, že rodičmi takto dohodnuté výživné spolu s finančným príspevkom zo strany matky bude predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb, ktoré matke vzhľadom na vek mal. dieťaťa vzniknú.

Keďže na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Nitra dňa 07.01.2013 bol prítomná navrhovateľka, jej právna zástupkyňa, odporca, jeho právny zástupca a kolízny opatrovník mal. dieťaťa, ktorí sa vzdali sa práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku, súd v zmysle ustanovenia v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením veta prvá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania

sa výslovne vzdali práva na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak si rodičia nebudú dobrovoľné plniť svoju vyživovaciu povinnosť, môže druhý z rodičov podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov]; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.