Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-73-2012.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
H. X., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov matky O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W.. N. XX a otca S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v súčasnosti bytom S., W.. S.. Z. X/X W. F. H., maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú H. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške 160,- eur mesačne počnúc dňom 02.11.2012 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie od 02.11.2012 do 21.12.2012 vo výške 184,12 eur je otec o p r á v n e n ý splácať splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 20P/245/2005 zo dňa 17.02.2006 vo výške určenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. H. X., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2012 sa matka domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči mal. H. X., nar. XX.XX.XXXX na sumu 160 až 180 eur mesačne a to od 02.11.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynula dlhšia doba, zvýšili sa výdavky v škole, náklady na ošatenie, stravné, záujmové krúžky a ukončila sa povinnosť otca platiť výživné na syna V. X.. Ako matka uviedla, naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 20P/245/2005, kedy bolo určené výživné na maloletú vo výške 2.000,- Sk (66,38 eur). Matka v návrhu prezentovala náklady, ktoré jej vznikajú na zabezpečenie starostlivosti o maloletú.
Otec sa k návrhu matky vyjadril na pojednávaní konanom dňa 07.01.2013. Uviedol, že s návrhom nesúhlasí, je ochotný prispievať vyšším výživným na potreby dcéry do výšky 120 eur mesačne. Upozornil, že má vyživovaciu povinnosť k maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX.
Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 07.01.2013 odporučil zvýšiť výživné na maloletú H. na výšku 160 eur mesačne, keďže naposledy sa určovalo výživné v roku 2006 a keďže otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi V. v novembri 2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s postojom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu v Martine č. 20P/245/2005, č. P 266/99, 22P/4/2012 ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú spolu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/280/99 zo dňa 02.03.2000, kedy deti boli zverené do výchovy a opatery matke a otcovi bolo určené výživného na mal. V. 1.000 Sk a na mal. H. 800 Sk mesačne. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená v konaní vedenom na tunajšom súde č. 20P/245/2005, kedy rozsudkom zo dňa 17.02.2006 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť voči vtedy mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.500 Sk mesačne a voči mal. H. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.000 Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 22P/4/2012 zo dňa 29.10.2012 bola vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému V. X., nar. XX.XX.XXXX zrušená. Otcovi tak trvá vyživovacia povinnosť voči mal. H. X. a tiež voči mal. J. H., nar. XX.XX.XXXX. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej H. nemá. Matka žije v spoločnej domácnosti iba s dcérou. V roku 2012 bol jej čistý priemerný mesačný príjem 348,19 eur. Od 05.11.2012 je matka práceneschopná ako onkologický pacient. Príjem zo Sociálnej poisťovne vyplácaný v súvislosti s práceneschopnosťou je 210 eur mesačne. Zatiaľ nie je možné určiť, kedy bude matka schopná vrátiť sa do práce. Matke vznikajú náklady na zabezpečenie potrieb maloletej: nájomné 136,05 eur mesačne, v byte bývajú dve osoby, takže 68,03 eur na osobu na mesiac, inkaso, elektrina + RTVS 35,96 eur mesačne, teda 17,98 eur mesačne na osobu, internet 10,62 eur mesačne, teda 5,31 eur mesačne na osobu, poistenie bytu 16,60 eur za rok, teda 0,69 eur na osobu na mesiac, odvoz komunálneho odpadu 25 eur na osobu na rok, teda 2,08 eur na osobu na mesiac, strava dieťaťa v škole 22 eur mesačne v priemere, pomôcky do školy 5 eur mesačne, krúžky: tanečný krúžok 18 eur na polroka a 15 eur ZRPŠ na rok, spolu 7,25 eur na mesiac, telefón: dobíjanie karty maloletej 4 eurá mesačne, dieťa je alergik, náklady na doplácanie na lieky matke vznikajú cca 4 eurá mesačne, poistka na dieťa 10,42 eur mesačne. Matke vznikajú náklady na prevádzku automobilu, ktorý využíva na dovoz dcéry napr. na krúžok - kone, kde nemusí platiť poplatok za krúžok, avšak je tam nutné zabezpečiť dopravu, náklady matky na auto sú cca 10 eur mesačne. Pri nákladoch na oblečenie matka uviedla, že v súčasnej dobe nevznikajú, pretože ich nemá z čoho zaplatiť a dcéra sa vybavila na zimnú sezónu z peňazí, ktoré dostala napr. od starých rodičov. Stravu v domácnosti dieťaťa matka hradí podľa toho, koľko jej ostane peňazí po zaplatení účtov.
Otec má za rok 2012 priemerný čistý mesačný príjem 640,22 eur, spolu s prémiou a odmenou uvedenou od zamestnávateľa je to 751,83 eur mesačne v priemere. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, jej dospelou dcérou a ich spoločným dieťaťom mal. J. H., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorej má otec vyživovaciu povinnosť. Vznikajú mu náklady na bývanie - 150 eur mesačne, RTVS, elektrina a plyn spolu 66,77 eur mesačne, internet 10,62 eur mesačne, poplatky za odvoz komunálneho odpadu na osobu 25,07 eur ročne, náklady na stravu mal. J. v škole 20 až 25 eur mesačne podľa počtu dní, poistka, ktorú platí priateľke a dcére spolu je 39,90 eur štvrťročne, poistka pre maloletú 10 eur štvrťročne, ZRPŠ mal. J. 20 eur na začiatku školského roka, pomôcky do školy pre maloletú 10 eur mesačne. Otcovi vznikajú náklady na dopravu do práce 20 eur mesačne, strava v práci 20 eur mesačne. Otec uviedol, že spláca pôžičku U. vo výške 35 eur mesačne, ktorú si bral na zakúpenie ľadničky a práčky. Rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 22P/4/2012 od novembra 2012 otcovi zanikla povinnosť prispievať výživným na plnoletého syna V.G., ktorú predtým plnil vo výške 82,98 eur mesačne. Otcova priateľka a jej plnoletá dcéra sú v súčasnosti evidované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných a zatiaľ im neboli priznané dávky v nezamestnanosti.
Otec sa maloletou nestretáva, nad rámec svojej vyživovacej povinnosti jej neprispieva. Matke finančne vypomáha rodina, do určitej miery vrátane rodičov otca.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa §146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania má súd za to, že prišlo ku zmene pomerov účastníkov. Zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca v roku 2006 fyzicky vyspelo, postúpilo na 2. stupeň základnej školy a primerane veku sa venuje aj mimoškolským aktivitám. Na strane matky prišlo k zmene ohľadom poklesu jej príjmov, keďže matka je dlhodobo práceneschopná. V čase posledného rozhodovania bola zamestnaná, v súčasnosti je poberateľkou dávok od Sociálnej poisťovne v práceneschopnosti vo výške 210 eur mesačne, Na strane otca sa podmienky zásadne nezmenili, je zamestnancom rovnakej spoločnosti ako v čase posledného rozhodovania, jeho priemerný mesačný príjem však stúpol, keďže v roku 2006 bol jeho priemerný príjem 13.960 Sk (463,39 eur), v súčasnosti je za rok 2012 jeho priemerný čistý mesačný príjem vrátane prémie a odmeny od zamestnávateľa 751,83 eur. Na strane otca prišlo k zmene aj ohľadom zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému V. X.. V dôsledku týchto skutočností má súd za to, že uvedené zmeny pomerov na strane účastníkov odôvodňujú potrebu rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. H. X. a že sú tým naplnené predpoklady pre rozhodovanie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 20P/245/2005 zo dňa 17.02.2006.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého, výšku príjmov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca.
Súd má za to, že náklady uplatnené matkou ohľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú veku dieťaťa, skutočnosť, že navštevuje 2. stupeň základnej školy a že sa primerane svojmu veku a schopnostiam venuje aj mimoškolskej záujmovej činnosti. Okrem nákladov uplatnených matkou súd započítal náklady na stravu dieťaťa v domácnosti, jeho oblečenie a drogériu vo výške 150 eur mesačne. Skutočnosť, že matka tieto peniaze neuplatnila, neznamená, že tieto náklady nevznikajú. Akom matka deklarovala, náklady na oblečenie si maloletá zabezpečuje z finančných príspevkov, ktoré dostáva od starých rodičov. Náklady na drogériu, ktoré v jej veku zákonite vznikajú, rovnako ako náklady na stravu, matka vykrýva podľa možností v danom mesiaci. Súd má za to, že suma 150 eur mesačne je vzhľadom na vek dieťaťa primeraná tomu, aby malo vyváženú stravu potrebnú pre alergika, ktorým dieťa je, aby malo pokryté potreby na oblečenie a drogériu, spotrebné predmety a voľnočasové aktivity.
Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že celkové náklady na zabezpečenie potrieb maloletej sú mesačne 296,76 eur. Prostredníctvom prídavkov na deti sa štát podieľa na zabezpečení potrieb maloletej sumou 22,54 eur mesačne. Celkove tak rodičia musia uhradiť 274,22 eur mesačne. Táto suma je samozrejme orientačná, sú mesiace, kedy je na zabezpečenie potrieb maloletej nutné získať väčší obnos peňazí, sú mesiace, kedy sú tie náklady nižšie. Súd každopádne vychádzal zo sumy 274,22 eur.
V tejto súvislosti súd vyhodnocoval, či návrh matky, aby bolo zvýšené výživné v rozpätí 160 až 180 eur a stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval výšiť výživné vo výške 160 eur, by bolo spravodlivé vzhľadom na pomer, ktorým sa rodičia podieľajú na zabezpečení výživy maloletej a vzhľadom na finančné a majetkové možnosti otca. Pri sume 274,22 eur pokiaľ otec bude prispievať sumou 160 eur, táto suma predstavuje 58,35 % nákladov na dieťa, suma, ktorou by navyše zabezpečovala matka, tak predstavuje 41,65 % nákladov na dieťa. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj k tomu, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorým tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečí potrieb dieťaťa finančnou sumou. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa najmä v tomto veku nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške. Celkove však súd má za to, že pomer, ktorý vznikne určením vyživovacej povinnosti otca vo výške 160 eur na maloletú, je spravodlivý. Otec má vyšší príjem ako matka, jeho zdravotný stav nie je na rozdiel od matky v súčasnej dobe zhoršený a v novembri 2012 mu zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletému V., ktorú plnil vo výške 82,98 eur mesačne. Zvýšenie vyživovacej povinnosti voči mal. H. zo sumy 66,38 eur na sumu 160 eur tak predstavuje zvýšenie o 93,62 eur mesačne. Pokiaľ otec doposiaľ bol schopný platiť 82,98 eur mesačne na syna, znamená to, že v súčasnosti bude oproti stavu, kedy prispieval výživným aj plnoletému synovi, jeho vyživovacia povinnosť vyššia o 10 eur.
Súd vyhodnotil náklady otca, ktoré si uplatnil na zabezpečenie svojich potrieb ako aj potrieb mal. J. H., ku ktorej otcovi naďalej trvá vyživovacia povinnosť. I keď otec namietol, že jeho priateľka rovnako ako dospelá dcéra priateľky sú v súčasnosti nezamestnané, evidované na úrade práce a nepoberajú žiadny príjem, súd má za to, že táto skutočnosť nijak neznižuje zákonnú povinnosť otca podieľať sa na výžive svojej staršej dcéry H.. Súd sa oboznámil so štruktúrou nákladov, ktoré otcovi vznikajú na zabezpečenie potrieb mal. J. a má za to, že otec je povinný udržiavať približne rovnakú životnú úroveň všetkých svojich detí a preto je spravodlivé, aby prispieval na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne aj u svojej staršej dcéry H.. Voči dospelej dcére svojej priateľky nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť i keď je zrejmé, že pri zabezpečovaní potrieb maloletej J. v súčasnosti supluje aj vyživovaciu povinnosť svojej priateľky, súd má za to, že táto skutočnosť sa nemôže negatívne odraziť na zabezpečení potrieb mal. H..
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že matka je onkologickým pacientom a preto objektívne nie je možné očakávať, že si bude zabezpečovať ďalší príjem, napr. zvýšenou pracovnou aktivitou. Zatiaľ nie je možné predvídať, kedy bude matka schopná vrátiť sa do pracovného procesu a aj po tomto návrate je zrejmé, že bude musieť rešpektovať špecifiká svojho ochorenia a v záujme jej vyliečenia sa nie je možné predpokladať vysokú pracovnú aktivitu.
Otec na pojednávaní uviedol, že je ochotný platiť zvýšené výživné do sumy 120 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty má súd za to, že táto suma by nebola postačujúca na zabezpečenie potrieb dieťaťa a nebola by ani spravodlivá vzhľadom na príjem a majetkové pomery otca. Z týchto
dôvodov súd na otcove námietky neprihliadol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zameškané výživné súd určoval od dňa podania návrhu 02.11.2012 do konca mesiaca predchádzajúceho rozhodovaniu o výške výživného. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti zo sumy 66,38 eur na sumu 160 eur mesačne sa tak vyživovacia povinnosť otca zvýšila o 93,62 eur mesačne. Z toho pripadá na 29 dní mesiaca november suma 90,50 eur. Celkove tak zameškané výživné za mesiace november a december 2012 je 184,12 eur. Súd vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenej sa stane splatným jednorázovo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).