Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Er-760-1997.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Subarea
7Er/760/1997
Rozhodnutie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Senica, Štefánikova 698/7, Senica proti povinnému: L. M., nar. X.XX.XXXX, bytom P. B. X, F. o vymoženie 12,18 € takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej, PhD. náhradu trov exekúcie v sume 86,80 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 16.10.1997 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č.k. Ro 2172/96-14 zo dňa 19.12.1996.
Dňa 7.11.2012 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Návrh bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.8.2010.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 86,80 € pozostávajúcu zo sumy 39,84 € podľa § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za 6 hod. á 6,64 €, podľa § 15 ods. 1 - a) - 1 úkon, b) - 1 úkon, c)
- 1 úkon, d) - 1 úkon, e) - 0 úkonov, f) - 0 úkonov, g) - 0 úkonov, h) - 3 úkony, i) - 0 úkonov, j) - 0 úkonov, t.j. 7 úkonov á 3,32 €, t.j. 23,24 €, poštovné 11,10 € + DPH 12,62 €.
S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky, vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu za 6 hodín. Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súdnemu exekútorovi patrí pri zastavení exekúcie odmena len za úkony výslovne uvedené v §15 ods. 1 a) až f). Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony taxatívne uvedené v § 15 vyhlášky. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon „doručenie exekučného príkazu“ vo výške 3,32 €, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. d/ patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to koľko exekučných príkazov alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie uvedených príkazov patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm.g/, h/, i/, j/.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti náhradu za zisťovanie účtu povinného v Sociálne poisťovni, nakoľko boli tieto úkony vykonané v ten istý deň a na jednom tlačive spolu so zisťovaním platiteľa mzdy povinného.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010. Vzhľadom k tomu priznal súd DPH iba zo sumy zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora podľa § 14 a § 15 Vyhlášky 288/1995 Z.z a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy konania vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia exekučného konania nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).