Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Sp-39-2012.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Area
Subarea
38Sp/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľky: K. F. T., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Kenskej republiky, t.č. miesto pobytu: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Fajnorovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BB7-AV-58-004/2012 zo dňa 09.12. 2012 takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7- AV-58-004/2012 zo dňa 9. decembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.12. 2012 odporca zaistil navrhovateľku podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov s poukazom na výsledok konania vo veci administratívneho vyhostenia. V súvislosti s tým, že navrhovateľka bola odovzdaná vlakovým personálom vlaku č. R 443 z ČR v meste Žilina hliadke OCP PZ a nemala pri sebe cestovný lístok bolo skonštatované, že navrhovateľka sa dopustila svojim neoprávneným pobytom na území SR priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a zároveň tým naplnila dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v súvislosti, s čím jej bol uložený zákaz vstupu na územie SR po dobu 3 rokov a bola administratívne vyhostená do domovskej krajiny, Kenskej republiky. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení správny orgán dospel k záveru, že neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, t.j. na územie Kenskej republiky a bol vylúčený odkladný účinok odvolania.
Po preskúmaní zákonných podmienok pre zaistenie v zmysle § 88 zákona o pobyte cudzincov a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES odporca dospel k záveru, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nevyhnutnosť rozhodnutia o zaistení je podložená existenciou právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
Proti rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka cestou splnomocnenej zástupkyne a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c)d) O.s.p..
Zistenie skutkového stavu považuje za nedostatočné pre posúdenie veci, nakoľko nie je pravda, že počas prebiehajúceho konania navrhovateľka nespolupracovala a odmietla vypovedať. Vzhľadom na situáciu, v akej bola predvedená (vyčerpaná, špinavá, hladná, neskoro v noci, v zlom stave) nebolo dôvodné ju vypočúvať. V prípade potreby odporca mohol využiť dôvod zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo vydané bez ohľadu na nedostatočne zistenú situáciu a právne postavenie navrhovateľky v rámci EÚ, pretože v ďalšom konaní uviedla, že na SR pricestovala z Nemecka, kde žila približne jeden a pol roka. Mala k dispozícii nemeckú bankomatovú kartu, na základe čoho mali policajné orgány vykonať potrebné šetrenie. O tejto skutočnosti nie je v rozhodnutí žiadna zmienka. Zástupkyni bolo neskôr dané na vedomie, že sa zvažuje možnosť readmisie do ČR, odkiaľ navrhovateľka pricestovala vlakom, čo by však zakladalo iný právny dôvod na zaistenie (§ 88 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.). Nepovažuje za dostatočne vyhodnotené prekážky administratívneho vyhostenia v nadväznosti na úpravu § 81 zákona o pobyte cudzincov, rovnako namietala, že pri rozhodovaní nebola zohľadnená zraniteľná situácia navrhovateľky, ktorej možnosť vyplýva z následných vyjadrení ohľadne jej pricestovania na územie SR.
Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vzhľadom na nedostatočnú odôvodnenosť neexistencie prekážok administratívneho vyhostenia, účelnosti a efektívnosti zaistenia, reálnej vyhostiteľnosti navrhovateľky a stanovenia maximálnej doby zaistenia na 6 mesiacov. Z rozhodnutia nijako nevyplýva, prečo navrhovateľka, ktorá podľa svojich vyjadrení dokázateľne pred príchodom na územie SR bola vo viacerých krajinách EÚ (Nemecko, ČR a Poľsko) má byť vyhostená do Kene a nie vrátená do Nemecka v rámci Dublinského konania alebo do ČR v rámci readmisného konania.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bola vykonaná lustrácia v príslušných evidenciách a bolo zistené, že navrhovateľka mala do júla 2012 povolený tolerovaný pobyt v SRN, ktorý jej skončil z dôvodu zamietnutia žiadosti o azyl. Zdôraznil, že medzi predvedením cudzinky a spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia uplynulo 6 hodín, v priebehu ktorých mala čas na odpočinok, bola jej poskytnutá strava a lekárske vyšetrenie. Na otázku, odkiaľ a kedy pricestovala do Európy odmietla vypovedať, stále tvrdila, že v Nemecku má povolený pobyt, cestovný doklad má vo Viedni, nevedela, kto jej ho tam poslal a prečo. Nebolo jednoznačne preukázané, že pricestovala na územie Slovenskej republiky z územia Českej republiky, nakoľko nebolo jednoznačne určené, kedy a kde nastúpila do vlaku. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k readmisii do Českej republiky. Existenciu prekážok administratívneho vyhostenia skúmal v nadväznosti na vyjadrenie navrhovateľky, keď odmietla podať vysvetlenie, nechcela sa vyjadrovať k danej situácii a súhlasila s administratívnym vyhostením do domovského štátu, t.j. Kenskej republiky.
Vzhľadom na požiadavku odporcu bolo na prejednanie veci nariadené pojednávanie, na ktorom sa ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
Prítomný zástupca odporcu uviedol, že rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené a vydané na základe dostatočného zistenia skutočností rozhodujúcich pre záver o dôvodnosti zaistenia tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie uviedol, že v súčasnosti je navrhovateľka v ÚPZC Medveďov, vybavuje sa jej náhradný cestovný doklad, aby sa mohla vrátiť do Kene. Nie je preukázaný zákonný podklad pre jej vrátenie na základe readmisnej dohody do ČR, nakoľko žiadnym zo spôsobov predpokladanou príslušnou právnou úpravou nie je preukázané, že navrhovateľka sa na území ČR zdržiavala. Navrhovateľka sa síce nachádzala v rýchliku idúcom z Čiech, na druhej strane medzi poslednou stanicou v Českej republike a stanicou Žilina sú na území SR dve ďalšie stanice (Kysucké Nové Mesto a Čadca), nie je teda jednoznačne preukázané, že do vlaku nastúpila na území ČR, nakoľko pri osobnej prehliadke boli u nej nájdené aj poľské peniaze, teoreticky mohla prísť na územie SR z Poľska. Nie je možné ju podľa Dublinského dohovoru vrátiť do SRN, nakoľko tam je preukázateľne ukončené azylové konanie, čo je osvedčené odpoveďou založenou v administratívnom spise. Táto skutočnosť bola zistená na základe lustrácie vyžiadanej odporcom hneď po tom, ako zistil, že navrhovateľka mala pri sebe nemeckú bankomatovú kartu. S príslušníkmi odporcu navrhovateľka komunikovala len mimo záznam, do záznamu sa vyjadrovať nechcela s tým, že všetko povedala v Nemecku. Po riadnom poručení o vyhostení do Kene ako domovského štátu, s týmto súhlasila. Nie je pravdou, že odporca vypočúval navrhovateľku v nočných hodinách unavenú a vyčerpanú, nakoľko jej bolo poskytnuté občerstvenie a lekárske ošetrenie, bola daná požiadavka na lustráciu v súvislosti s nemeckou bankomatovou kartou, a až následne začalo konanie ohľadne jej administratívneho vyhostenia a zaistenia na účely administratívneho vyhostenia. S poukazom na všetky tieto skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka, identifikovaná ako K. E. F. bola dňa 09.12. 2012 o 07.50 hod. predvedená na Oddelenie železničnej polície KR PZ Žilina, nakoľko o 04.50 hod. bola kontrolovaná vo vlaku č. R 443 Šírava z ČR s konečnou stanicou Humenné a bolo zistené, že cestovala vlakom bez cestovného lístka, nevedela preukázať svoju totožnosť a hovorila iba anglickým jazykom.
Odporca požiadal príslušný orgán o lustráciu pobytu cudzinky v DEU a na základe poskytnutých údajov bolo zistené, že osoba K. F. T., nar. XX.XX. XXXX, KEN podľa Nemeckej polície nemá v súčasnej dobe žiadne platné povolenie na pobyt v Nemeckej republike, mala v minulosti tolerovaný pobyt, ktorý bol ukončený dňa 15.07. 2012 z dôvodu zamietnutia žiadosti o azyl. V zápisnici o podaní vysvetlenia vo veci neoprávneného pobytu na území SR navrhovateľka za prítomnosti ustanovenej tlmočníčky uviedla, že vo veci nebude nič vypovedať.
Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-AV-58-005/2012 zo dňa 09.12. 2012 bola navrhovateľka administratívne vyhostená z územia SR do Kenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, zároveň jej bol uložený zákaz vstupu na územie SR na dobu 3 rokov. Odôvodnenie vychádzalo z preukázaného neoprávneného pobytu na území SR bez platného cestovného dokladu, finančného pokrytia nákladov na pobyt a nahlásenia pobytu alebo adresy na doručovanie písomností. Správny orgán skonštatoval, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1,2 zákona o pobyte cudzincov.
Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie o zaistení, ktoré mu predchádzala zápisnica v zmysle § 22 zák. č. 71/1967 Zb. o vyjadrení sa k neoprávnenému pobytu na území SR, podľa ktorej navrhovateľka odmietla vypovedať.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 88 zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov
(1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo
2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,
b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo
d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.
(9) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov
Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. zákona o pobyte cudzincov
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37)
Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zo strany odporcu došlo k pochybeniu pri vypracovávaní napadnutého rozhodnutia, keď nerešpektoval dôsledne ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku stanovujúceho požiadavky na obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa v podstate obmedzilo na opis predchádzajúceho správneho konania v súvislosti s rozhodnutím o administratívnom vyhostení, všeobecne skonštatovalo neexistenciu prekážok administratívneho vyhostenia, úpravu čl. 7 ods. 4 tzv. Návratovej smernice umožňujúcu neposkytnutie lehoty na dobrovoľný odchod z územia SR a dĺžku doby zaistenia odôvodnilo s poukazom na potrebu komunikácie so zastupiteľským úradom a jej závislosť od spolupráce cudzinca.
Treba prisvedčiť navrhovateľke, že rozhodnutie nebolo dostatočne podrobne odôvodnené, keď odporca v ňom nijakým spôsobom nezmieňoval skutočnosť, že navrhovateľka mala pri sebe okrem bankomatovej karty vystavenej v Nemecku aj poľské peniaze, nachádzala sa vo vlaku idúcom z ČR a prípadné dôsledky týchto skutočností pre možnosť jej vrátenia na územie iného členského štátu, či už v zmysle Dublinského dohovoru alebo na základe dohody či dohôd o readmisii. Nebolo v odôvodnení uvedené, že v rámci lustrácie bolo zistené skončenie tolerovaného pobytu v Nemecku, a vplyv tejto skutočnosti na rozhodovanie o zaistení.
Pokiaľ bolo v odvolaní namietané, že vzhľadom na stav navrhovateľky nebolo dôvodné ju vypočúvať, súd to nepovažuje za dôvodné, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že medzi predvedením a vypočutím jej bola poskytnutá dostatočná doba na oddych, bolo jej poskytnuté aj lekárske vyšetrenie. Napriek tomu sa navrhovateľka sa opakovane odmietla vyjadrovať k okolnostiam svojho nelegálneho pobytu do zápisnice. Rovnako pri skúmaní existencie prekážok administratívneho vyhostenia odporca vychádzal zo všeobecne známych skutočností, nakoľko pre nedostatok spolupráce navrhovateľky nemal ako zistiť konkrétne dôvody vedúce k záveru o prekážke vyhostenia.
Na druhej strane treba pripustiť, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie a vyhodnotenie skutočnosti uvádzanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu, kde odporca uviedol, že navrhovateľka „pri otázke, kde má cestovný doklad uviedla, že je vo Viedni, ale nevedela povedať, kto jej ho tam poslal a prečo. Stále opakovala, že nebude vypovedať, lebo vypovedala už v Nemecku a k ničomu to neviedlo.“ V nadväznosti na vyhodnotenie tejto skutočnosti by bolo potrebné vysloviť záver, či je predpoklad preto, aby navrhovateľka bola považovaná za zraniteľnú osobu v zmysle § 2 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z..
V súvislosti s tým je treba považovať napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené v nadväznosti na nedostatočné opísanie zistených skutočností, ich právne vyhodnotenie a vysporiadanie sa s otázkou existencie prekážok administratívneho vyhostenia, účelu a efektívnosti zaistenia, ako aj reálnej vyhostiteľnosti navrhovateľky. K otázke odôvodnenia doby zaistenia súd uvádza, že je potrebné uviesť konkrétnejšie okolnosti, ktoré viedli správny orgán k záveru o potrebnosti maximálnej doby zaistenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.
O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.