Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21.11.2019, takto

rozhodol:

1

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

10

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Žiadosťou č. B 1084553 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 14.08.2019 si žalobkyňa uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 06.08.2019 z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o. (ďalej len „žiadosť“). Na predmetnom tlačive lekár ako očakávaný dátum pôrodu potvrdil 10.09.2019. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o. povinne nemocensky poistená od 07.05.2019. V období od 01.08.2010 do 06.05.2019 bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o., pričom v období od 20.10.2015 do 21.11.2017 mala žalobkyňa povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), o podanej žiadosti žalobkyne rozhodla rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 16.08.2019 podľa , a , , , / a o sociálnom poistení (ďalej len „“) tak, že žalobkyni vznikol nárok na materské od 30.07.2019 a nárok na výplatu materského od 06.08.2019 do ukončenia dôvodu na poskytovanie materského, najdlhšie do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o osamelú poistenkyňu do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a ak porodí zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa bude starať, do

konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské, vo výške 2,97060000 EUR za deň (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom citovala § 184 ods. 1, prvú vetu § 184 ods. 5 a § 185 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa tvrdila, že materské je podľa druhej hlavy zákona o sociálnom poistení typ nemocenskej dávky, pričom z jej žiadosti o materské je zrejmé, že si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila od 06.08.2019. Konštatovala, že od 07.05.2019 začala pracovať na trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú v spoločnosti dent32 s.r.o. na pozícii zubný lekár – zástupca primára, kde mala zmluvne dohodnutú hrubú mzdu vo výške 1.910 EUR až do dňa 06.08.2019, kedy dobrovoľne nastúpila na materskú dovolenku – v novom zamestnaní teda bola nemocensky poistená 91 dní. Mala za to, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nerešpektoval ani § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže dôvod na začatie poskytovania materského vznikol dňom 06.08.2019. Tvrdila, že ako deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky mal byť uvedený dátum 14.08.2019, kedy bola jej žiadosť prijatá prvostupňovým orgánom. Mala za to, že v prvostupňovom rozhodnutí svojvoľne a možno aj zámerne bolo stotožnené spojenie „vznik nároku“ z § 48 ods. 2 a slovné spojenie „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“ tak, aby mohol byť výpočet materského stanovený na základe § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, čím ju chcel prvostupňový orgán poškodiť a priznať jej nízke materské. Tvrdila, že podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká síce nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, no rozhodujúcim dňom pre výpočet denného vymeriavacieho základu je deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky a jej uplatnenie poistencom, čo je podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení deň uvedený na žiadosti alebo podľa § 185 ods. 2 zákona o sociálnom poistení deň doručenia žiadosti prvostupňovému orgánu. Bola toho názoru, že prvostupňový orgán sa dopustil chyby pri výpočte výšky materského nerešpektovaním dňa dôvodu vzniku nároku na poskytnutie dávky, keď rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu jej malo byť určené podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žiadala o korektný výpočet výšky materského, na ktorý má podľa zákona nárok.

4. Žalovaná, ako odvolací orgán, preskúmala prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné pozmeniť, avšak len z dôvodu odstránenia jeho formálneho nedostatku (vo výroku rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol aj nadbytočné ustanovenia podľa ktorých pri posudzovaní nároku na materské a určovaní jeho výšky nepostupoval).

5. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2011 pojmy vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, vznik potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v alebo potreby starostlivosti o dieťa uvedené v , preradenie zamestnankyne na inú prácu a vznik nároku na materské nahradil jednotným pojmom vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, čo je však iba legislatívno-technická úprava, preto v prípade materského sa dátum vzniku dôvodu na poskytnutie materského určuje podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje, kedy vzniká nárok na materské. Konštatovala, že z ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v zásade je týmto dňom začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, čo je v prípade žalobkyne 30.07.2019. Tvrdila, že pred 30.07.2019 bola žalobkyňa ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o. povinne nemocensky poistená iba 84 dní (od 07.05.2019 do 29.07.2019), preto rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2018, v ktorom ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti ORADENT s.r.o. dosiahla 365 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Mala za to, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období je 1.445,69 EUR a počet dní rozhodujúceho obdobia 365. Bola toho názoru, že v súlade s ustanovením zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ žalobkyne po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 3,9608 EUR (1.445,69 EUR : 365 dní = 3,960794520 EUR), pričom výška materského za deň je 2,97060000 EUR (75% denného vymeriavacieho základu). Vzhľadom na uvedené, určenie denného vymeriavacieho základu aj výšky materského prvostupňovým orgánom považovala za správne. Ďalej uviedla, že žalobkyňa požiadala o priznanie materského až od 06.08.2019, nie od 30.07.2019, a teda materské sa žalobkyni vyplácalo menej ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom z iného dôvodu ako z dôvodu, že pôrod nastal skôr ako určil lekár, a preto podľa jeho názoru má žalobkyňa nárok na materské iba po dobu ustanovenú v zákona o sociálnom poistení. Tvrdila, že žalobkyňa si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila od 06.08.2019, t. j. neskôr, ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu s cieľom dosiahnuť, aby sa jej rozhodujúce obdobie na

zistenie denného vymeriavacieho základu určilo podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a získala tak podstatne vyššie materské, ako materské, na ktoré má podľa zákona nárok. Mala taktiež za to, že žalobkyňa v odvolaní argumentuje aj ustanoveniami § 184 ods. 1 a § 185 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú ustanoveniami procesného charakteru bez vzťahu k určeniu dátumu vzniku nároku na dávku.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodnutím č. 71724-2/2019-BA zo dňa 21.11.2019, zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že v jeho výrokovej časti slová „podľa § 30, § 48 ods. 2 a 6, § 50, § 53, § 55 / § 57 a § 109 ods. 2“ nahradila slovami „podľa § 30, § 48 ods. 2 a 6, § 53, § 55 a § 109 ods. 2“ a v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2019.

II.

Žaloba

7. Žalobkyňa sa v konaní domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia v celom rozsahu, nakoľko boli vydané v rozpore so zákonom, keďže žalovaná a prvostupňový orgán na výpočet denného vymeriavacieho základu aplikovali nesprávne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Mala teda za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Konštatovala, že od 07.05.2019 začala pracovať na trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú v obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o., kde mala zmluvne dohodnutú hrubú mzdu vo výške 1.910 EUR, a to až do dňa 06.08.2019, kedy dobrovoľne nastúpila na materskú dovolenku. Mala za to, že u zamestnávateľa bola riadne nemocensky poistená po dobu 91 dní. Tvrdila, že podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vznikol dôvod na začatie poskytovania – výplatu materskej dávky dňom 06.08.2019, t. j. 91 dní odo dňa vzniku poistenia, keďže sa ho tak rozhodla uplatniť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Zastávala názor, že vznik nároku na materské je variabilný a presný dátum sa stanovuje de facto odhadom, keďže očakávaný dátum pôrodu môže lekár len približne odhadnúť vzhľadom na nepredvídateľný biologický faktor. Mala za to, že dátum dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky sa stanovuje až na základe písomnej žiadosti, keďže poberanie akejkoľvek sociálnej dávky vychádza hlavne z rozhodnutia poistenca a jeho vôle o dávku požiadať. Konštatovala, že aktom vyplnenia oficiálnej žiadosti o dávku, vznikne následne dôvod na poskytnutie dávky zo strany Sociálnej poisťovne.

9. Ďalej poukázala na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo subjektívnej interpretácie zákona, keď podľa nej zjavne zámerne stotožnila dátum vzniku nároku na materské s dátumom vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, aby mohla aplikovať na výpočet denného vymeriavacieho základu § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že takéto konanie žalovaná argumentuje legislatívno-technickou úpravou zákona z roku 2010, čo je podľa nej neprípustné. Uviedla, že v súčasnosti poberá materské vo výške cca 3 EUR na deň na základe úradníckej svojvôle a nerešpektovaním zákona verejnoprávnej inštitúcie, i keď splnila všetky predpoklady a požiadavky na výplatu materskej dávky v oveľa vyššej nominálnej hodnote.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2020 zopakovala priebeh administratívneho konania a zhrnula námietky žalobkyne vznesené v jej žalobe. K námietkam žalobkyne uviedla, že vzhľadom na § 109 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky, ako je to podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je relevantný dátum vzniku nároku na materské, ktorý podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká najneskôr od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, keďže je zrejmé, že hoci súčasné znenie § 54 zákona o sociálnom poistení používa pojem vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, no ide len o legislatívno-technickú úpravu, ktorou boli nahradené pojmy vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, vznik potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), preradenie zamestnankyne na inú prácu a vznik nároku na materské. Ďalej mala za to, že z ustanovenia § 48 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení vyplýva, že vznik nároku na materské je variabilný len v období od začiatku ôsmeho týždňa do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, no vzniká najneskôr od začiatku šiesteho týždňa, aj keď si poistenkyňa uplatní nárok na materské a jeho výplatu od neskoršieho dátumu. Nestotožnila sa s právnym názorom žalobkyne, že argumentovať legislatívno- technickou úpravou zákona z roku 2010 je neprípustné. Poukázala na to, že začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu v prípade žalobkyne pripadol na 30.07.2019, a keďže v období od 07.05.2019 do 29.07.2019 dosiahla ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti dent32 s. r. o. iba 84 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, nemožno jej rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určiť podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, i keď by to bolo pre ňu oveľa výhodnejšie. Tvrdila, že nakoľko však žalobkyňa v roku 2018 dosiahla 365 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti ORADENT s. r. o., tak rozhodujúce obdobie sa určuje podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Opätovne poukázala na proces stanovenia denného vymeriavacieho základu a výšky materského v predmetnej veci. Záverom poznamenala, že by postupovala pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu rovnako aj v prípade, ak by žalobkyňa v aktuálnom nemocenskom poistení, z ktorého si uplatnila nárok na materské mala nízke vymeriavacie základy a v roku 2018 platila poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov. Správnu žalobu navrhla zamietnuť.

IV.

Replika

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 14.04.2020 zopakovala argumenty uvedené v žalobe. Poukázala na to, že samotná žalovaná vo svojom potvrdení o nároku na materské zo dňa 24.02.2020 uviedla, že nárok na materské jej vznikol od 06.08.2019. Navrhla rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.

V.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

18. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

20. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 48 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

22. Podľa § 48 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

23. V zmysle prvej vety nárok na nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

25. Podľa § 53 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. mája 2017 výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

26. Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

27. Podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

28. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

29. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka”) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

30. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

31. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

32. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

33. Podľa § 185 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie, za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

35. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa jej názoru žalovaná a prvostupňový orgán na výpočet denného vymeriavacieho základu aplikovali nesprávne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa mala za to, že rozhodujúce obdobie malo byť určené podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Bola taktiež toho názoru, že dátum vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky sa stanovuje až na základe písomnej žiadosti, keďže poberanie akejkoľvek sociálnej dávky vychádza hlavne z rozhodnutia poistenca a jeho vôle o dávku požiadať. Namietala taktiež argumentáciu spojenú s legislatívno-technickou úpravou zákona z roku 2010 a považovala ju za neprípustnú.

36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda

posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

37. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa , (v znení účinnom na toto konanie) je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovanej žalobkyni, t. j. ku dňu 24. novembra 2019.

38. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rámci administratívneho konania. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 14.08.2019 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť o materské č. B 1084553, ktorou si žalobkyňa uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 06.08.2019 z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o., pričom na predmetnom tlačive lekár ako očakávaný dátum pôrodu potvrdil 10.09.2019. Ďalej správny súd zistil, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa v období od 01.08.2010 do 06.05.2019 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti ORADENT, s.r.o., pričom v období od 20.10.2015 do 21.11.2017 mala žalobkyňa povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky; žalobkyňa ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti dent32 s.r.o. bola povinne nemocensky poistená od 07.05.2019.

39. Sporným v danej veci bolo to, či sa splnenie podmienky 90 dňového minima pre platenie nemocenského poistenia zamestnanca posudzuje ku dňu vzniku nároku na materské (30.07.2019) alebo ku dňu vzniku nároku na výplatu materského (06.08.2019), teda, či dôvodom vzniku nároku na poskytnutie materského žalobkyni bol vznik nároku na materské (ako to tvrdila žalovaná) alebo, či dôvodom vzniku nároku na poskytnutie materského žalobkyni bol vznik nároku na výplatu materského (ako to tvrdila žalobkyňa). To v danej veci znamenalo vyriešiť aj s tým súvisiacu otázku, či malo byť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie (ako to učinila žalovaná) alebo malo byť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie (ako to tvrdila žalobkyňa).

40. Po preskúmaní veci nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s a sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovanej, ktoré majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a s jej relevantnými právnymi závermi podloženými logickými argumentami, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení jej rozhodnutia, ktoré boli dostatočným východiskom pre jeho vydanie. V zhode so skutkovými a právnymi závermi žalovanej správny súd konštatuje, že v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie vznikol žalobkyni nárok na žiadanú nemocenskú dávku, teda na materské odo dňa splnenia podmienok ustanovených spomínaným zákonom. Týmto dňom bol v prípade žalobkyne začiatok 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, teda deň 30. júl 2019. Následne žalobkyni v zmysle uvedeného zákona vznikol nárok na výplatu tejto dávky dňom 06. augusta 2019, teda dňom, od ktorého požiadala o priznanie alebo vyplácanie dávky na základe žiadosti č. B 1084553 doručenej prvostupňovému orgánu dňa 14.08.2019, v ktorej si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila od 06.08.2019, od ktorého dňa jej bolo materské

poskytnuté. Poistné na nemocenské poistenie zamestnanca jej zamestnávateľ obchodná spoločnosť dent32 s.r.o. platil od vzniku ich pracovnoprávneho vzťahu, t. j. od 07.05.2019. Do začiatku 6. týždňa pred pravdepodobným dňom pôrodu, ktorý bol odborným lekárom stanovený na 10.09.2019, teda do 29.07.2019 bolo poistné na nemocenské poistenie za žalobkyňu uhradené v rozsahu iba 84 dní (od 07.05.2019 do 29.07.2019). Keďže nárok na nemocenskú dávku - materské vzniká v zmysle § 109 ods. 1 uvedeného zákona odo dňa splnenia podmienok ustanovených v § 48 ods. 2, a to najneskôr od začiatku šiesteho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu a najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu, žalovaná určila u žalobkyne deň vzniku nároku na materské správne dňom 30.07.2019, ktorý predstavoval začiatok šiesteho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu (10.09.2019). Žalovaná tiež správne, v súlade s § 109 ods. 2 citovaného zákona žalobkyni priznala nárok na výplatu materského od 06.08.2019, hoci jej nárok na materské vznikol už 30.07.2019, pretože nárok na výplatu materského si žalobkyňa uplatnila až dňom 06.08.2019. Predpokladom pre vyplácanie nemocenskej dávky je kumulatívne splnenie oboch zákonom stanovených podmienok, a to vznik nároku na dávku splnením zákonom určených predpokladov pre jeho vznik a podanie žiadosti o jej priznanie/vyplácanie. Splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré majú vplyv na určenie výšky materského sa logicky taktiež posudzuje ku dňu vzniku nároku na materské, pretože aj konkrétna výška materského tvorí súčasť tohto nároku. Žalovaná preto na základe správne zisteného skutkového stavu veci, že pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského, ktorým je vznik nároku na materské (30.07. 2019) bolo poistné na povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca označeného zamestnávateľa zaplatené len za 84 dní (od 07.05.2019 do 29.07.2019) správne pre určenie výšky materského žalobkyne aplikovala § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom na toto konanie a správne určila za rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu predchádzajúci kalendárny rok 2018, v ktorom žalobkyňa ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti ORADENT, s.r.o. dosiahla 365 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Pre prípad získania obdobia nemocenského poistenia podľa § 54 ods. 3, t. j. v menšom rozsahu ako 90 dní zákon o sociálnom poistení (v znení účinnom na toto konanie) v § 55 ods. 1 stanovil, že denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia, čo v preskúmavanej veci žalovaná správne realizovala (v tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na § 53 spomínaného zákona, podľa ktorého výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55). Správny súd pritom v podrobnostiach poukazuje na konkrétny výpočet výšky materského žalobkyne, ktorý je uvedený na strane 4 rozhodnutia žalovanej, pretože bol realizovaný správne, na základe relevantnej (citovanej) právnej úpravy a správnym matematickým postupom.

41. Z uvedeného vyplýva, že správny súd nepovažoval žalobkyňou uplatnené žalobné námietky za dôvodné. Nebolo možné prisvedčiť jej tvrdeniu, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu malo byť v jej prípade určené podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom na toto konanie), pretože pre jeho aplikáciu nebola naplnená jeho hypotéza, a síce platenie poistného na nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 90 dní, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov a ich správneho právneho posúdenia. Pre účely určenia výšky materského bola aplikácia § 55 ods. 1 v spojení s § 53 predmetného zákona správna.

42. K námietke žalobkyne vo vzťahu k rozhodujúcemu obdobiu na zistenie denného vymeriavacieho základu správny súd uvádza, že za vznik dôvodu na poskytnutie materského sa považuje tehotenstvo alebo starostlivosť o narodené dieťa a v prípade iného poistenca starostlivosť o prevzaté dieťa. Za dôvod na poskytnutie materského je u tehotnej poistenkyne spravidla deň začiatku 6. týždňa, najskôr 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, prípadne deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr a u iného poistenca deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že dôvodom na poskytnutie materského je podanie žiadosti o jeho priznanie a výplatu, pretože dôvodom na vyplácanie dávky nemocenského poistenia z verejných zdrojov môže logicky byť len splnenie hmotnoprávnych podmienok, a nie procesných podmienok na jeho priznanie. Materské môže byť priznané a vyplácané len vtedy, ak poistenec splnil zákonom stanovené predpoklady pre jeho priznanie, a teda mu nárok na dávku nemocenského poistenia vznikol. Napriek tomu mu tento nárok nemusí byť priznaný, a teda nemusí byť ani vyplácaný, ak poistenec o jeho priznanie/vyplácanie Sociálnu poisťovňu nepožiada, čo je prejavom jeho vôle. Materské sa poistencovi, ktorému nárok naň vznikol, nevypláca ex offo, ale len na základe jeho žiadosti, ktorá je po splnení hmotnoprávnych podmienok na jeho vznik procesnou podmienkou pre jeho priznanie a výplatu. Výklad pojmu „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“, ktorý prezentovala žalobkyňa nemohol obstáť, pretože argumentum ad absurdum

by znamenal, že na priznanie a vyplácanie nemocenskej dávky postačuje podanie žiadosti, teda splnenie procesnej podmienky v zmysle § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 109 ods. 1, čo je absolútne neprijateľné. Námietku žalobkyne týkajúcu sa neprípustnosti legislatívno-technickej úpravy zákona z roku 2010 správny súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú, keď ani samotná žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, prečo by tomu tak malo byť.

43. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).