Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-42-2023.pdf
PDF · 97.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom v trestnej veci proti obvinenému J. X. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 7. septembra 2023
rozhodol:
obžalovaný
J. X., nar. XX.XX.XXXX, občana J., trvale bytom ulica M. D. 5, A., J., prechodne bytom S. B., XXXXX I., S. republika E. - centrum pre migrantov, od 26. apríla 2023 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Nitra
je vinný, že
dňa 25. apríla 2023 v čase okolo 23.00 hodiny na bližšie nespresnenom mieste v blízkosti miest Mórahalom - Szeged v Maďarsku ako vodič osobného motorového vozidla zn. T. P. zelenomodrej farby evidenčného čísla R imatrikulovaného v Z. republike, VIN: D za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 1.500.- eur za prepravu z územia Maďarska na územie Rakúskej republiky, umožnil nastúpiť do predmetného vozidla štyrom nelegálnym migrantom, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a následne tieto osoby na uvedenom vozidle previezol na územie Slovenskej republiky cez cestný hraničný prechod Komárom - Komárno, a to cez Monoštorský most, po prejdení ktorého bol dňa 26. apríla 2023 v čase 0 02.00 hodine zastavený v Komárne hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Komárno, ktorá vykonala kontrolu vodiča a motorového vozidla, pri ktorej zistila, že vo vozidle sa okrem obvineného nachádzajú ďalší štyria dospelí muži pôvodom z Afganistanu, a to osoby menom F. F. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, E. W. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, W. A. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX a D. S. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
t e d a
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a v prechode cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á ch a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 (päť) rokov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci, a to: motorového vozidla zn. T. P., zelenomodrej farby, EČV: R imatrikulované v Z., VIN: D č. PL: XXXXXXX, toho času umiestnené v sklade zaistených vozidiel na adrese Pri Starom Letisku 10, Bratislava.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci, a to: mobilného telefónu značky V. X. E. X Z., zeleno modrej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX + SIM karta neznámeho typu a čísla, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX MC, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno dňa 27.07.2023 podala na obvineného J. X. obžalobu, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2, písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : „dňa 25. apríla 2023 v čase okolo 23.00 hodiny na bližšie nespresnenom mieste v blízkosti miest Mórahalom - Szeged v Maďarsku ako vodič osobného motorového vozidla zn. T. P. zelenomodrej farby evidenčného čísla R imatrikulovaného v Z. republike, VIN: D za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 1.500.- eur za prepravu z územia Maďarska na územie Rakúskej republiky, umožnil nastúpiť do predmetného vozidla štyrom nelegálnym migrantom, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a následne tieto osoby na uvedenom vozidle previezol na územie Slovenskej republiky cez cestný hraničný prechod Komárom - Komárno, a to cez Monoštorský most, po prejdení ktorého bol dňa 26. apríla 2023 v čase o 02.00 hodine zastavený v Komárne hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Komárno, ktorá vykonala kontrolu vodiča a motorového vozidla, pri ktorej zistila, že vo vozidle sa okrem obvineného nachádzajú ďalší štyria dospelí muži pôvodom z Afganistanu, a to osoby menom F. F. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, E. W. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, W. A. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX a D. S. s deklarovaným dátumom narodenia X.X.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky.“. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska okresnej prokurátorky, ktorá navrhla prijať jeho vyhlásenie o vine, vyjadrenia obhajcu obvineného, ktorý taktiež navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3
písmeno d) Trestného zákona, poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, pretože v úmysle získať pre seba finančnú výhodu osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách (viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby - § 127 odsek 12 Trestného zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného zločinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej (§ 11 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.
Procesným postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uložením ochranného opatrenia, a to najmä odpisu z registra trestov, ďalšími lustráciami, predovšetkým lustráciou v databáze súdov, lustráciou v registri v REGOB, lustráciou v ZVJS. Súd zistil, že obžalovaný v dostupných databázach a ani na území Slovenskej republiky nemal žiadny záznam v registri trestov a ani v centrálnej evidencii priestupkov.
Na základe uvedeného, po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery. V tomto smere postupovala súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
V rámci dokazovania súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, ako aj podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil.
Súd sa primárne nestotožnil s argumentom obhajoby v tom smere, že v danom prípade boli splnené aj zákonné podmienky k prihliadnutiu na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd je toho názoru, že túto poľahčujúcu okolnosť je potrebné v každom jednotlivom prípade vyhodnocovať individuálne. Pre jej naplnenie je však zo strany páchateľa potrebná aktívna spolupráca v zmysle jeho aktívnej účasti pri vyšetrovaní trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu. Hodnotenie tejto spolupráce je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Súd nezistil zo strany obžalovaného, okrem jeho výpovede v procesnom postavení obvineného a jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, žiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce jeho aktívnej spolupráci pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a tieto nevyplývajú ani z obsahu predloženého spisového materiálu. Z týchto dôvodov podľa názoru súdu len samotné priznanie sa k trestnej činnosti obžalovaným v zmysle vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, napĺňa len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nie súčasne aj poľahčujúcu okolnosťou podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona.
Základná sadzba trestu odňatia slobody za zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona je 7 rokov až 10 rokov. Obžalovaný mal prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim 2:0 a preto súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestu zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu s tým, že upravená trestná sadzba bola vo výmere 7 rokov až 9 rokov.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
V predmetnom trestnom konaní súd aplikoval citované mimoriadne zmierňovacie ustanovenie v prípade obžalovaného, pričom zistil také skutočnosti, ktoré ovplyvňujú povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, a to v znakoch skutkovej podstaty, ktoré však svojim charakterom nevybočujú z obvyklých prípadov. Pri ukladaní trestu súd vyhodnotil aj konkrétny spôsob spáchania trestného činu, ktorý bol výsledkom naplánovania a organizovania viacerými osobami, kde obžalovaný mal pridelený osobitný mobilný telefón resp. dostal telefónny kontakt na osobu ktorej meno uviesť však nevedel, napriek tomu bol riadený a kontrolovaný organizátormi. Jeho pohnútkou bolo získať finančný prospech v sume 1.500.- eur. Úmyselné zavinenie obžalovaného, charakter a mieru, ktorou porušoval chránený záujem štátu, aby sa štátne hranice prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi bolo (už v prípravnom konaní) v rámci dokazovania preukázané. Daný záujem štátu vyplýva z potreby regulovať prisťahovalectvo, ako aj bojovať proti medzinárodnému zločinu. Obžalovaný pomáhal osobám, ktoré neboli občanmi Slovenskej republiky ani na jej území nemali trvalý pobyt nedovolene prekročiť štátne hranice z Maďarska na Slovensko, spôsobom odporujúcim zákonu, a to v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, čo je znakom už kvalifikovanej skutkovej podstaty označeného trestného činu, naviac tak konal vo vzťahu k viacerým osobám, s čím zákonodarca spája trestnú sadzbu odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a vyjadruje tým vysokú mieru závažnosti predmetného zločinu. Na naplnenie znaku „viaceré osoby“ Trestný zákon upravuje najmenej 3 (tri) osoby, čo obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil resp. aj prekročil. Na základe uvedeného preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, a to nevyhnutne ako trest odňatia slobody nepodmienečný.
Súd možnosť aplikácie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia videl predovšetkým v pomeroch páchateľa - obžalovaného, pretože dospel k záveru, že sa jednalo u neho o prvý a ojedinelý exces resp. vybočenie z riadneho spôsobu života a teda trest uložený čo aj na samej spodnej hranici 7 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti preto postačuje aj trest kratšieho trvania, a to pod jeho dolnou hranicou. Za zákonný a primeraný trest odňatia slobody súd považoval trest vo výmere 3 (troch) rokov, avšak nezistil splnenie zákonných podmienok pre prípadný miernejší trest ako to obžalovaný žiadal, prípadne trest s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Súd bol toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon takéhoto trestu odňatia slobody je nevyhnutný, predovšetkým s prihliadnutím na vyššie opísané okolnosti prípadu.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Účelom trestu vyhostenia je páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nespadá ani do ďalších kategórií osôb uvedených v § 65 odsek 1 Trestného zákona, zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, pokiaľ z jeho strany hrozí nebezpečenstvo ľuďom, majetku alebo inému verejnému záujmu. Vyhostením sa rozumie odňatie práva cudzincovi na ďalší pobyt na území Slovenskej republiky (ak také právo mal) a jeho fyzické premiestnenie na územie iného štátu alebo jeho predanie príslušným orgánom iného štátu za týmto účelom. Vyhostenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie
trestu vyhostenia obžalovanému. Pri ukladaní trestu vyhostenia súd použil ustanovenie § 65 odsek 1 a 4 Trestného zákona, pričom § 65 odsek 4 Trestného zákona upravuje trestnú sadzbu trestu vyhostenia na 1 rok až 15 rokov. Súd bol toho názoru, že na obžalovaného je potrebné po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody pôsobiť trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 (päť) rokov.
Uložená kombinácia trestov podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, ako aj k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 Trestný zákona ukladá súdu povinnosť uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti. V danom prípade súd trest prepadnutia majetku podľa § 58 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému neuložil, pretože z predloženého spisového materiálu, vrátane záznamu z finančného vyšetrovania nebolo zistené, že obžalovaný nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Trest prepadnutia veci je zaradený medzi tie druhy trestov, ktoré postihujú majetok nachádzajúci sa vo vlastníctve páchateľa trestného činu. Výrokom súdu o uložení tohto trestu podľa právoplatného rozsudku sa odníme vlastnícke právo páchateľa k veciam, ktoré sú v istom vzťahu k spáchaniu trestného činu, pričom toto právo prechádza na štát, okrem prípadov, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k mobilného telefónu značky V. X. E. X Z., zeleno modrej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX + SIM karte neznámeho typu a čísla, SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX MC, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXX, ako aj motorového vozidla zn. T. P., zelenomodrej farby, EČV: R imatrikulované v Z., VIN: D č. PL: XXXXXXX, súd dospel k záveru, že sa jedná o veci, ktoré patrili páchateľovi a boli použité na spáchanie trestného činu predovšetkým pri navigovaní obžalovaného organizátormi trestného činu formou správ a hovorov (mobilný telefón s príslušenstvom), ako aj prevážaniu viac osôb t.j. nelegálnych migrantov (motorové vozidlo), preto súd rozhodol, že v tomto prípade uloží trest prepadnutia týchto vo výroku rozsudku špecifikovaných veci a vlastníkom prepadnutých vecí sa v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku stane štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.