Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-1-2022.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci navrhovateľky: matka maloletého I. H., W.. H. R.. XX. XX. XXXX, T. D. H. XX, H. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: J. J., R.. XX. XX. XXXX, T. D. J.. R. XXX, I., pr. zast.: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, v konaní o určenie otcovstva k maloletému: Q. H., R.. XX. XX. XXXX, T. D. O. K., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že J. J., R.. XX. XX. XXXX je otcom maloletého Q. H., R.. XX. XX. XXXX z matky I. H., R.. XX. XX. XXXX.
II. Maloletý Q. H., R.. XX. XX. XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec maloletého Q., J. J., R.. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q., R.. XX. XX. XXXX sumou vo výške 180,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého Q., počnúc dňom 02. 07. 2021.
IV. Zročné výživné za obdobie od 02. 07. 2021 do 07. 09. 2023 vo výške 4.680,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 100,- Eur mesačne, a to spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
V. Styk otca s maloletým Q. H., R.. XX. XX. XXXX s a n e u p r a v u j e, tento sa ponecháva na dohodu rodičov.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. VII. Štátu s a p r i z n á v a voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2021 domáhala určenia, že J. J., je otcom maloletého Q. H., R.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého bola vo vzťahu od 14.04.2020, intímne spolu žili. V tom čase mala v starostlivosti svoju 2 mesačnú dcéru, ktorá pochádzala z predchádzajúceho vzťahu. S otcom maloletého sa rozhodli pre spoločné bývanie a preto sa spolu s dcérou presťahovala do Svitu. Intímne styky boli nechránené. Potom bola aj v Banskej Bystrici a keď sa vrátila spolužitie bolo všelijaké. Po hádke 16.10.2020 jej otec maloletého povedal, že sa má zbaliť a odísť, tak sa vrátila do Banskej Bystrice a keď si spravila tehotenský test bol pozitívny. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa nemala intímny pomer s iným mužom. Asi mesiac po narodení dieťaťa sa dohodli,
že si dajú spraviť testy otcovstva, ktoré otec maloletého objednal na internete a ster vzorky odoberal jeho kamarát a poslal ich na analýzu až za niekoľko dní. Výsledok bol negatívny. Je presvedčená, že testy boli zmanipulované. Navrhovateľka žiadala o vykonanie DNA testov a následné určenie, že J. J. je otcom maloletého, ďalej žiadala o zverenie maloletého a o určenie vyživovacej povinnosti, po úprave petitu vo výške 230,- Eur mesačne.
X. J. J. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručeného súdu dňa 12.05.2022 uviedol, že súhlasí s tým, že ich vzťah začal 14.04.2020, potom sa navrhovateľka ku nemu nasťahovala, výdavky spojené s rekonštrukciou ktorá tomu predchádzala a aj spojené s domácnosťou hradil on. Spoločné dieťa neplánovali, pretože sa ich vzťah neuberal priaznivým smerom, hádali sa, navrhovateľka asi 2x opustila spoločnú domácnosť. A keď mu oznámila, že je tehotná, začal mať podozrenie na neveru. V tom čase už začal pracovať v zahraničí a popiera, že by spolu mali intímny styk bez ochrany. Predpokladaný termín počatia určený lekárom vychádzal na čas, ktorý bol v rozpore s jej pobytom u neho. Po narodení dieťaťa objednal od klinickej spoločnosti GHC GENETICS SK genetické testy na jeho náklady a testy vyšli negatívne. K odberu vzoriek prizval K. Q., ktorý pracuje ako zdravotný asistent, ten uskutočnil odbery a aj celú manipuláciu so vzorkami a spolu ich odoslali poštou. Súhlasil s vykonaním testu DNA. K vyjadreniu priložil DNA TEST od GHC GENETICS SK a čestné vyhlásenie K. Q..
3. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 11.05.2022 uviedol, že matka maloletého býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej matky, má samostatné bývanie, kde má 1 izbu, kuchyňu, špajzu a kúpeľňu s WC. V dome žije s mal. Q. a mal. dcérou Q., ktorú má z predchádzajúceho vzťahu. V domácnosti má všetko čo potrebujú, prispieva svojej matke na domácnosť sumou 100,- Eur mesačne. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok a príspevok na deti 320,- Eur mesačne, na dcéru bol otec neprávoplatne zaviazaný platiť výživné 150,- Eur mesačne. Náklady na mal. Q. má cca 150,- Eur (plienky, strava, hygiena, lieky, oblečenie), na mal. Q. má náklady 80 až 90,- Eur.
4. Na pojednávaní dňa 26.09.2022 sa obe strany aj kolízny opatrovník pridržali svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení a navrhli vykonanie DNA testov za účelom určenia otcovstva.
5. Súd uznesením sp.zn. 14Pc/1/2022 zo dňa 11.10.2022, ustanovil do konania súdneho znalca z odboru: Genetika, odvetvie: analýza DNA, doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD.
6. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok č. 18/2023 dňa 14.04.2023, ktorý súdu doručil dňa 20.04.2023. Z jeho záverov vyplynulo, že na základe analýzy DNA určuje J. J., R.. XX.XX.XXXX za biologického otca mal. Q. H., R.. XX.XX.XXXX z matky I. H., R.. XX.XX.XXXX. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,99 %.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 26.04.2023 uviedol, že navrhuje zapísať J. J. do rodného listu dieťaťa a odporúča zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným primerane k jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa.
8. Na pojednávaní dňa 07.09.2023 súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právneho zástupcu otca maloletého a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav: Maloletý Q. H. I. R. A. XX.XX.XXXX matke I. H.. Z rodného listu maloletého Q. bolo zistené, že meno a priezvisko otca sú neuvedené. Z písomných vyjadrení matky a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, vyplynulo, že títo boli vo vzťahu od 14.04.2020 a aj spolu intímne žili. Navrhovateľka niekoľkokrát opustila spoločnú domácnosť a následne zistila, že je tehotná. Podľa záveru znaleckého posudku znalca doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD., č. 18/2023 zo dňa 14.04.2023 možno otcovstvo tohto muža považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999 %.
9. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 420,- Eur mesačne vrátane prídavku na 2 maloleté deti. Okrem uvedeného poberá výživné na mal. dcéru Q. vo výške 110,- Eur mesačne, zameškané výživné na dcéru jej otec neplatí. Finančne jej sporadicky pomáha matka J. J.. Jej mesačné výdavky sú vo výške 200,- Eur na bývanie, 190,- Eur strava pre 3 ľudí, lieky 60,- Eur, paušál 94,- Eur, hygiena 80,- Eur, škôlka pre dcéru cca 75,- Eur.
10. Otec maloletého je SZČO s miestom výkonu v Nemecku, pričom býva vysielaný na turnusy aj napr. do Fínska. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého nereagoval na výzvu súdu ohľadne preukázania svojich príjmov a výdavkov.
11. Matka maloletého dieťaťa navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a právo otca stretávať sa s maloletým neupraviť. Kolízny opatrovník maloletého Q. vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nemal výhrady.
12. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
20. Z vykonaného dokazovania výsluchom matky a prednesom právneho zástupcu otca maloletého (ktorý ako súdu uviedol, vypovedal svojmu klientovi plnú moc, avšak ešte nemá od výpovede vrátenú doručenku), ktorého otcovstvo má byť určené a písomnými podaniami, mal súd za preukázané, že matka a tento muž mali spolu pohlavný styk v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa, ako
navrhovateľka uviedla 16.10.2020 a domnelý otec to vo svojom vyjadrení nepoprel. Na základe záverov znaleckého posudku znalcu doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD. č. 18/2023 zo dňa 14.04.2023, mal súd preukázané, že otcovstvo muža, ktorého otcovstvo má byť určené k maloletému dieťaťu možno považovať za dokázané, preto podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine súd určil, že otcom maloletého dieťaťa Q. H., R.. XX.XX.XXXX z matky I. H., R.. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XXX, W. XXXX, R. I. XXX, N. Č. XXX, je J. J., R.. XX.XX.XXXX. Súd zároveň zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým neupravil, nakoľko to zhodne navrhli navrhovateľka, právny zástupca otca a aj kolízny opatrovník.
21. Pri úprave vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním, na základe čoho mal súd preukázané, že v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletému dieťaťu výživné vo výške 230,- Eur mesačne. Otec je SZČO s predmetom podnikania údržba motorových vozidiel, nákladná cestná doprava, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, vymeriavací základ podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne je 605,50 Eur a úhrn poistného má platiť vo výške 200,72 Eur, pričom podľa vyjadrenia právneho zástupcu si v zahraničí zarobí viac ako na Slovensku. Keďže otec maloletého na výzvu súdu ohľadne svojich príjmov a výdavkov nereagoval, so svojím právnym zástupcom je nekontaktný (čo viedlo aj k vypovedaniu plnej moci zo strany právneho zástupcu), tak súd vychádzal z toho, že priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 2. štvrťroku 2023 je 1.419,- Eur, priemerná mzda v Nemecku v roku 2023 je v sume 3.975,- Eur, otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, podľa lustrácie Sociálnej poisťovne má odvádzať úhrnne poistné vo výške 200,72 Eur a životné minimum na Slovensku je od 01.07.2023 v sume 268,88 Eur. A teda keďže súd nemá preukázané žiadne príjmy ani výdavky otca, tak súd vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku, aj keď je zrejmé, že v zahraničí - v Nemecku zarobí viac1.073,32,- Eur (čistá mzda), keď po zohľadnení poistného, ktoré je ako SZČO povinný platiť v sume 200,72 Eur a životného minima 268,88 Eur, otcovi stále zostáva k dispozícii 603,72 Eur. Na základe uvedenému mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 180,- Eur počnúc dňom 02.07.2021, a to vždy do 20. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.
Súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Na maloleté dieťa teda rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, vynakladá prostriedky v oveľa vyššej miere, než rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará.
Súd uvádza, že základným pravidlom pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení § 75 ods.1, ktorý sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností aj príspevkov je všeobecné pravidlo, ktoré je možné vykladať tak, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, taktiež na strane povinného, kde na strane oprávneného sa skúmajú najmä jeho skutočné a odôvodnené potreby, kedy súd prihliada najmä na spotrebný charakter výživného s ohľadom na zákonnú mieru povinností tohto druhu vyživovacej povinnosti, pričom oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale aj potreby bytové, odevné, zdravotné, kultúrne a závisia najmä od veku, zdravotného stavu a schopností samého sa o seba starať. V tejto súvislosti je možné preskúmať taktiež schopnosti a majetkové pomery oprávneného, či súlad práva na výživné je s dobrými mravmi. Na druhej strane je potrebné skúmať aj na strane povinného jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, na základe ktorých potom súd v súlade s vyššie naznačeným stanoviskom určí resp. stanoví výšku výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti dosahovať faktický príjem, kedy za schopnosti je možné považovať také subjektívne kritériá, ktoré sú pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami či skúsenosťami, vzdelaním, predchádzajúcou praxou a podobne. Jedná sa teda o reálne schopnosti, ktoré mu umožňujú dosahovať určitý príjem, ktorý je potrebný čo najobjektívnejšie zistiť a na jeho podklade potom určiť výživné. Nie je však vylúčené, pričom v tejto súvislosti už existuje početná platná judikatúra a zaužívaná prax súdov o tom, že v určitých prípadoch je potrebné vychádzať z princípu potencionality príjmov, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobil, ale aj to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, vzdelanie, pracovné skúsenosti, či situáciu na pracovnom trhu.
Súd v súlade s princípom potencionality príjmov potom vychádzal z uvedeného, že povinný z výživného teda otec je SZČO vykonávajúci podnikateľskú činnosť, a predmetom jeho obchodnej činnosti sú aj práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z predmetu podnikania, súd vychádza, že sa jedná o také činnosti, z ktorých na súčasnom trhu je možné dosahovať aj vyšší príjem než len priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR, a to predovšetkým s poukazom na výkon týchto prác v zahraničí (Nemecko, Fínsko).
Súd teda pri stanovení výšky výživného porovnal potencionálny príjem otca maloletého, ktorý sa javí jednoznačne vyšší ako 1.419,- Eur (v čistom 1.073,32 Eur) mesačne v porovnaní s jeho nákladmi (268,88 Eur a 200,72 Eur), ktoré je na jeho strane nutné vynaložiť spolu s porovnaním s príjmami navrhovateľky (420,- Eur a 110,- Eur) a nákladmi (nájom 200,- Eur, na maloletého Q. 140,- Eur, na maloletú Q. 75,- škôlka a zvyšné výdavky nevyčíslila), ktoré je povinná vynaložiť matka maloletého a ich zákonnej povinnosti vo vzťahu k maloletému ohľadne výživného, kedy súd zobral do úvahy všetky potrebné a nevyhnutné výdavky navrhovateľky, dospel k záveru, že výška výživného 180,- Eur po zohľadnení všetkých kritérií je sumou, ktorú je povinný otec prispievať. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že príjmy a výdavky navrhovateľky sú približne v rovnakej výške a potom sa javí suma 180,- Eur ako neprimerane vysoká, nakoľko však dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a životná úroveň jeho matky a otca sa javí diametrálne odlišná, súd považoval sumu 180,- Eur pri potrebách maloletého, tak ako ich opísala navrhovateľka ako adekvátna.
22. Súd posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne po dobu od narodenia maloletého Q., tak ako to žiadala navrhovateľka v podanom návrhu a má za to, že tieto sú dané. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone explicitne vyjadrené a v zmysle konštantnej judikatúry by medzi takéto dôvody mohla patriť napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti odporcovi alebo ak z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu. Je však možné tam zaradiť aj iné dôvody, pričom ich posúdenie je na úvahe súdu. V danej situácii má súd za to, že takéto dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, s poukazom na to, že maloletý Q. I. R. XX.XX.XXXX a matka maloletého už dňa 04.08.2021 podala na súd návrh na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (38Po/4/2021). Od narodenia maloletého Q. A. XX.XX.XXXX J. J. na jeho výživu matke nijako neprispel a to ani po vykonanom znaleckom posudku 18/2023, a preto ho súd zaviazal plniť si vyživovaciu povinnosť už od 02.07.2021, t.j. odo dňa narodenia maloletého.
23. Súd určil zameškané výživné za obdobie od 02.07.2021 do 07.09.2023 na sumu vo výške 4.680,- Eur (26x 180,- Eur), ktorú súd otcovi maloletého s poukazom na návrh jeho právneho zástupcu ako aj kolízneho opatrovníka povolil splácať, avšak v splátkach po 100,- Eur mesačne k rukám matky maloletého, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci. Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu otca, aby určil splátky v maximálnej výške 50,- Eur mesačne, nakoľko toto nepovažoval za adekvátne k výške zročného výživného. Za 2 roky života maloletého vzniklo zročné výživné vo výške 4.680,- Eur a toto by splácal viac ako 7 rokov.
24. Matka, právny zástupca otca ani kolízny opatrovník nenavrhli upraviť právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom, preto súd podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine o práve otca stretávať sa s maloletým dieťaťom nerozhodoval.
25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
26. V konaní vznikli štátu trovy v podobe nákladov znaleckého dokazovania. Uznesením sp.zn. 14Pc/1/2022 zo dňa 27.04.2023 súd priznal znalcovi doc. Ing. Radoslavovi Židekovi PhD. znalečné vo výške 543,95 Eur, ktorá bola následne znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o trovách štátu v civilnom konaní, s poukazom na čl. 3 základných princípov Civilného mimosporového poriadku má súd za to, že je možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy v § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., podľa ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vypracovanie znaleckého posudku v prejednávanej veci bolo odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci, aby bolo možné rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na predmet tohto konkrétneho konania, ktorým bol aj návrh matky na určenie otcovstva k maloletému, je potrebné konštatovať, že určený otec maloletého, ktorý s návrhom nesúhlasil, bol v konaní neúspešný. Práve z dôvodu nepriaznivého finančného stavu navrhovateľky, súd dospel k záveru, že sú u nej splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a preto z náhrady trov štátu zaviazal otca, ktorý bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. 1 CMP).
Banská Bystrica, 7. septembra 2023