Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-54-2022.pdf
PDF · 201.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, 2. A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/XX, XXX XX I., žalovaný v 2. rade zast. IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice – Sever, IČO: 36 588 041, o zaplatenie sumy 600 000,- eur, t a k t o
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 600 000,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného plniť.
Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou žiadal aby súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou eng power s. r. o. (pôvodné obchodné meno: ENERGYCO, s.r.o.) ako dlžníkom, M. R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/XX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č0. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX (Zmluva I.). V zmysle bodu 2.2. Zmluvy o úvere I boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, ako aj neskorších dodatkov. Na základe Zmluvy o úvere I poskytol Dlžníkovi úver vo výške 5.801.000,-- EUR. Výška úrokovej sadzby bola zmluvnými stranami v Zmluve o úvere dohodnutá ako 1M EURIBOR menený mesačne + 2,50 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške úrokovej sadzby zvýšenej o 8,00 % p.a., ako je uvedené v bode 5.2. Zmluvy
o úvere. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti uvedenému v Zmluve o úvere.
Vzhľadom na existenciu prípadu neplnenia podľa zmluvy o úvere, využil svoje právo a v súlade s článkom XIII., bodom 13.2. VÚP listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odoslaný na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval dlžníka na zaplatenie nesplateného úveru spolu s príslušenstvom zo zmluvy o úvere. Podľa bodu 16.3. písm. c) VÚP sa zásielky doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky považujú za doručené tretí deň nasledujúci po dni ich odoslania, na adresu uvedenú v zmluve o úvere, t. j. dňa XX.XX.XXXX sa v zmysle čl. XIII, bod 13.3.2. VÚP stal úver predčasne splatným.
V ďalšom uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. XXX/XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX.V zmysle bodu 3.2. Zmluvy o úvere boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatrabanky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, ako aj neskorších dodatkov (Zmluva II.). Na základe Zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi úver vo výške 2.300.000,- eur. Výška úrokovej sadzby bola zmluvnými stranami v Zmluve o úvere dohodnutá ako 3M EURIBOR + 2,95 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške úrokovej sadzby zvýšenej o 8,00 % p.a., ako je uvedené v bode 6.3. Zmluvy o úvere. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti uvedenému v Zmluve o úvere.
Na základe Zmluvy o úvere a podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 9 (Hutní montáže, a.s.) zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX poskytol dlžníkovi časť úveru vo výške 298 202,88 eur, podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 11 (Elecnor SA Sucursal en Bélgica) zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX, poskytol časť úveru vo výške 25 991,35 eur, podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 12 (Veolia Energia Východné Slovensko, s.r.o.) zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX poskytol časť úveru vo výške 230.000,- eur, podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 15 (CNIM E&E EPC Entité Légale, ZP DE BREGAILLON) zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX poskytol časť úveru vo výške 280.963,44 eur, podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 16 (Siemens Energy Global GmbH & Co. KG) zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX poskytol časť úveru vo výške 1.159.549,40 eur a podmienok poskytnutia úveru vo vzťahu k Projektu č. 17 (Aalborg Energie Technik a/s) zo dňa XX.XX.XXXX a žiadosti dlžníka o čerpanie zo dňa XX.XX.XXXX poskytol časť úveru vo výške 326 665,- eur.
Vzhľadom na existenciu prípadu neplnenia podľa Zmluvy o úvere II, využil veriteľ svoje právo a v súlade s článkom XIII., bodom 13.2. VÚP listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odoslaný na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval dlžníka na zaplatenie nesplateného úveru s príslušenstvom zo Zmluvy o úvere. Podľa bodu 16.3. písm. c) VÚP sa zásielky doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky považujú za doručené tretí deň nasledujúci po dni ich odoslania, na adresu uvedenú v Zmluve o úvere, t. j. dňa XX.XX.XXXX sa v zmysle čl. XIII., bod 13.3.2. VÚP stal úver predčasne splatným.
V ďalšom uviedol, že ako veriteľ ďalej uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s dlžníkom a žalovanými A. B. C. a A. F. G. Zmluvu o použití zmenky, v znení jej Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasťou zmluvy boli podľa bodu 1.2. aj VÚP. V zmysle bodu 1.9. Zmluvy sa žalovaní v súlade s ustanoveniami § 303 Obch. zákonníka zaviazali zaplatiť mu za dlžníka okrem iného aj celkovú pohľadávku v prípade, ak ju nezaplatí dlžník. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému v 1. rade, že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky titulom ručenia. Výzva bola odoslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému v 2. rade, že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky titulom ručenia. Výzva žalovanému v 2. rade bola odoslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Podľa bodu 16.3. písm. c) VÚP sa zásielky doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky považujú za doručené tretí deň nasledujúci po dni ich odoslania, na adresu uvedenú v Zmluve I, t. j. dňa XX.XX.XXXX došlo k doručeniu výziev žalovaným.
Tiež ako veriteľ ďalej uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s dlžníkom, žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o použití zmenky č. XXX/XXXX/X, v znení jej Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasťou zmluvy boli podľa bodu 1.2. aj VÚP. V zmysle bodu 1.9. zmluvy sa žalovaní v súlade s ustanoveniami § 303 Obch. zákonníka zaviazali zaplatiť mu za dlžníka okrem iného aj celkovú pohľadávku v prípade, ak ju nezaplatí dlžník. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému v 1. rade, že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky titulom ručenia. Výzva žalovanému v 1. rade bola odoslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému v 2. rade, že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval ho na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky titulom ručenia. Výzva žalovanému v 2. rade bola odoslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Podľa bodu 16.3. písm. c) VÚP sa zásielky doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky považujú za doručené tretí deň nasledujúci po dni ich odoslania, na adresu uvedenú v Zmluve, t. j. dňa XX.XX.XXXX došlo k doručeniu výziev žalovaným.
Uviedol, že úvery poskytnuté dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere I a Zmluvy o úvere II sú úvery poskytnuté právnickej osobe, ktorých účelom bolo financovanie prevádzkových potrieb, teda nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaní tak poskytli ručenie v zmysle § 303 Obch. zák. za podnikateľské úvery. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorá jednoznačne stanovuje, že zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský charakter, čo potvrdzuje aj rozsudok Euróspkeho súdneho dvora zo dňa XX.X.XXXX vo veci C 45/96 (Bayerische Hypoteken und Wechselbank AG proti Edgard Dietzinger), ktorý okrem iného rieši aj otázku poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, ktorý poskytol zabezpečenie za splatenie úveru podnikateľovi. Európsky súdny dvor dospel k záveru, že poskytnutie zabezpečenia za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej zabezpečenie poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby a zabezpečenie je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Ak teda fyzická osoba (ručiteľ) poskytla zabezpečenie za splnenie dlhu treťou osobou, ktorá koná v rámci podnikania, nevzťahuje sa na ručiteľa ochrana v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Navyše žalovaní sú spoločníci a konatelia dlžníka, ktorí majú úzku väzbu k dlžníkovi.
Poukázal, že v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s vlastnou evidenciou predstavuje: A) zabezpečovaná pohľadávka zo Zmluvy I titulom ručenia voči žalovaným ku dňu XX.XX.XXXX sumu vo výške 884 730,40 eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť istiny úveru vo výške 884 730,40 eur, B) zabezpečovaná pohľadávka zo Zmluvy II titulom ručenia voči žalovaným ku dňu 15.06.a2022 sumu vo výške 1 899 249,33 eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť istiny úveru vo výške 1 886 233,26 eur, nesplatené úroky z úveru za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktoré v súčte predstavujú sumu vo výške 3 245,89 eur, nesplatené úroky z omeškania z úveru za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktoré v súčte predstavujú sumu vo výške 9 770,18 eur.
On si v tomto súdnom konaní - napriek tomu, že výška Zabezpečovaných pohľadávok voči žalovaným predstavuje spolu sumu 2 783 979,73 eur - voči žalovaným si uplatňuje iba časť zabezpečovaných
pohľadávok vo výške 600 000,- eur, ktorá zodpovedá časti istiny úverov poskytnutých na základe Zmluvy o úvere I a Zmluvy o úvere II.
2. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Voči platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade podal odpor a namietal, že zmluva o použití zmenky zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej má vyplývať jeho ručenie a základe ktorej si žalobca voči nemu predmetný nárok uplatňuje, je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu jej rozporu so zákonom a dobrými mravmi. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu o tom, že zabezpečenie pohľadávky z úveru fyzickou osobou sa neposudzuje podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa, ale podľa noriem Obchodného práva. V súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené práve za účelom ochrany fyzickej osoby - spotrebiteľa, ktorý by bol ekonomicky silnejším subjektom nútený uzatvárať pre neho neprimerane nevýhodné zmluvy, vrátane zmlúv o poskytnutí zabezpečenia. Hlavným účelom a cieľom citovaného ustanovenia je neumožniť najmä bankám a nebankovým inštitúciám, ale aj akýmkoľvek iným subjektom, dojednať aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na akékoľvek zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak majú byť v jeho neprospech. Osobné ručenie za záväzok dlžníka, a to akékoľvek, ale osobitne v takej výške, ako sa ho domáha žalobca, je nielenže neprimeraným ale najmä v jeho neprospech.
Pokiaľ ide o argumentácia žalobcu ohľadne judikatúry Súdneho dvora EÚ uviedol, že je v danom prípade irelevantná, nakoľko právna úprava Nemecka, ako krajiny pôvodu strán sporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ, je od právnej úpravy Slovenskej republiky odlišná a nemožno výňatok z rozhodnutia účelovo používať vo vzťahu k zmluvám uzatváraným podľa práva Slovenskej republiky, bez zohľadnenia celého kontextu. Práve v Slovenskom právnom poriadku výslovne ustanovená prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa na akékoľvek právne vzťahy, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva jednoznačne vylučujú aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Pri uzatváraní zmluvy o použití zmenky zo dňa XX.X.XXXX on ako avalista bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá nekonala v predmete svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko nepodniká v oblasti poskytovania ručenia.
Uviedol, že preto je potrebné prijať záver, že na zmluvný vzťah medzi žalobcom a ním sa použije právna úprava Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa všade tam, kde je to v jeho prospech.
Poukázal, že v zmysle odseku 1.8 zmluvy o použití zmenky dlžník a avalista vyhlasujú, že súhlasia s tým, aby bola spôsobom obsiahnutým v tejto zmluve zabezpečená zabezpečovaná pohľadávka aj po zmene úverovej zmluvy, ktorá bude dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k úverovej zmluve. Je zrejmé, že žalobca, pri koncipovaní citovaného ustanovenia, mal na mysli predovšetkým situácie, kedy dôjde k zvýšeniu dlžnej sumy zo strany spoločnosti eng power s.r.o. Citovaným ustanovením si tak žalobca chcel poistiť, aby sa zabezpečenie záväzku vzťahovalo aj na takto zvýšenú sumu.
V ďalšom uviedol, že v súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dojednaníe v článku 1.8 zmluvy je tak vzhľadom na citované znenie Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko ním nepochybne už vopred dochádza k zhoršeniu jeho zmluvného postavenia. Už samotná táto skutočnosť spôsobuje, že on ako ručiteľ neprevzal ručiteľský záväzok za splnenie pohľadávky dlžníka ak došlo k zmene úverovej zmluvy. Ako preukázal samotný žalobca, k zmene úverovej zmluvy došlo niekoľkokrát, a to vo forme dodatkov k nej.
Celé dojednanie ručenia považuje za absolútne neplatné, a to s ohľadom na neprimeranú tvrdosť podmienok ručenia, ktoré sa jednak dojednali v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jednak sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle článku 1.9 zmluvy v znení dodatku č. 4, že veriteľ a avalista sa dohodli, že výzvu dlžníkovi na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky nie je potrebné zasielať. Uvedené dojednanie popiera základnú zásadu inštitútu ručenia, a to jeho subsidiaritu, keď má ručiteľ plniť bez toho, aby bol žalobca povinný na plnenie najprv vyzvať dlžníka. Takáto dohoda medzi avalistom a žalobcom je v rozpore s kogentným ustanovením § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečuje subsidiárnu povahu inštitútu ručenia. Už samotný rozpor zmluvného dojednania s kogentným ustanovením zákona spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatné aj s poukazom na znenie ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Podmienky ručenia boli dojednané odlišne od zákona, a to v jeho neprospech. Absencia povinnosti žalobcu vyzývať dlžníka na plnenie pred uplatnením ručiteľského oprávnenia voči nemu zároveň znamená, že dlžníkovi nie je potrebné poskytnúť ani dodatočnú lehotu na plnenie. Uvedené podmienky tak v podstate obchádzajú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka snažiac sa vytvoriť pre žalobcu rovnaké postavenie, aké by mal vo vzťahu k banke, ktorá by prípadne poskytla bankovú záruku. Nakoľko ustanovenie § 313 Obchodného zákonníka kogentne ustanovuje, že jediným subjektom oprávneným vystaviť bankovú záruku je banka, aj v tomto ohľade je uvedené zmluvné dojednanie absolútne neplatné. Popieranie kogentných ustanovení zákona zmluvnými dojednaniami, v snahe posilniť si svoje postavenie na úkor spotrebiteľa, je tak za každých okolnosti potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho jeho ručenie vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi nikdy platne nevzniklo.
3. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor aj žalovaný v 2. rade a uviedol v ňom, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu o obchodnoprávnom charaktere ich právneho vzťahu, naopak, má za to, že ideo občianskoprávny vzťah – konkrétne vzťah obchodnej spoločnosti (žalobcu) a spotrebiteľov (žalovaní). Svedčí o tom samotná povaha zmenkového práva, ktoré patrí do sféry súkromného práva. Zmenkové právo sa síce tradične spája s obchodným právom a väčšina zmeniek sa vystavuje v súvislosti s obchodovaním, dôležitá je však povaha zmenkových vzťahov a samotná abstraktná povaha zmeniek. Podľa právnej teórie a praxe je zmenka abstraktný cenný papier a preto v sebe nestelesňuje žiadny konkrétny obchodný alebo neobchodný vzťah. Pokiaľ zmenka predstavuje stelesnenie práva na zaplatenie abstraktnej peňažnej sumy, potom nemôžeme tvrdiť, že táto platba je obchodom, a pokiaľ teda nemôžeme tvrdiť, že je obchodom, tak nemôžeme tieto vzťahy podriadiť Obchodnému zákonníku. Preto sa na tieto abstraktné zmenkovo-právne vzťahy nemôžu vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka a všeobecným súkromnoprávnym predpisom pre okruh vzťahov, ktoré vyplývajú pre zmenky je Občiansky zákonník, ktorý udržiava jednotný režim práv a povinností zo zmenky bez ohľadu na pôvod listiny. Je síce obvyklé, že sa tieto vzťahy viažu k nejakej kauzálnej pohľadávke, ktorá buď je alebo nie je obchodom, povahu tejto kauzálnej pohľadávky však nemožno automaticky preniesť na zmenku, pretože záväzok vyplývajúci zo zmenky je samostatným záväzkom. Zmenka, samozrejme, vznikne z konkrétneho právneho, ekonomického, hospodárskeho alebo iného dôvodu, ale aj keby bol na zmenke vyznačený dôvod zmenky, nemalo by to vplyv na existenciu záväzkov vyplývajúcich zo zmenky. Vznikom zmenky totiž vzniká úplne samostatný záväzkový vzťah, ktorý sa môže vyvíjať úplne nezávisle, bez ohľadu na napr. obchodnoprávny dôvod jej vystavenia. Bez ohľadu na právnu povahu pôvodného kauzálneho záväzku, na zmenkovo-právne vzťahy nemožno používať ustanovenia Obchodného zákonníka, nejde teda o obchodnoprávny vzťah.
V ďalšom uviedol, že nie je preto správna ani argumentácia žalobcu, kedy odkazuje na čl. 1.9 zmlúv o použití zmenky, v zmysle ktorej žalovaní poskytli ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka. Takéto znenie článku o použití zmluvy o zmenky je, vzhľadom na povahu (zabezpečovacích) zmeniek, v podstatne irelevantné. Zmenkové ručenie sa totiž zásadne odlišuje od všeobecnej úpravy ručenia v Občianskom a Obchodnom zákonníku, ktoré na zmenkové ručenie nie je možné ani podporne použiť. Žalovaní preto v žiadnom prípade neposkytli ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka. K záveru, že na zmenkové vzťahy je možné aplikovať podporne len Občiansky zákonník, nie Obchodný zákonník sa priklonila ako odborná literatúra, tak aj judikatúra (viď. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 K. z XX. XXXX XXXX). Zmluvy o použití zmeniek je potrebné v konkrétnom prípade posudzovať ako spotrebiteľské zmluvy. Dal do pozornosti najmä Spoločné stanovisko č. 93 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. XXXXXXX XXXX k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Poukázal, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. L.. M. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, sp .zn. A.. M. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a sp. zn. A. M. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Takáto prax vyplýva aj z rozhodovacej praxe rakúskych a nemeckých súdov.
Uviedol, že v kontexte na vyššie uvedené má za to, že zmluva o použití zmenky zo dňa XX. XXXXXXX XXXX v znení jej dodatkov a Zmluva o použití zmenky č. XXX/XXXX/X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX v znení je dodatkov, z ktorých má vyplývať jeho ručenie a na základe ktorých si žalobca voči nemu predmetný nárok uplatňuje, sú absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu ich rozporu so zákonom a to § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s dobrými mravmi.
Poukázal, že argumentácia žalobcu ohľadne judikatúry Súdneho dvora EÚ je v danom prípade irelevantná, nakoľko právna úprava Nemecka, ako krajiny pôvodu strán sporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ, na ktorý žalobca poukazuje, je od právnej úpravy Slovenskej republiky odlišná a nemožno výňatok z rozhodnutia účelovo používať vo vzťahu k zmluvám uzatváraným podľa práva Slovenskej republiky, bez zohľadnenia celého kontextu. Práve v Slovenskom právnom poriadku výslovne ustanovená prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa na akékoľvek právne vzťahy, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva jednoznačne vylučujú aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
Pri uzatváraní Zmluvy o použití zmenky zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a Zmluvy o použití zmenky č. XXX/ XXXX/X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX ako avalista bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá nekonala v predmete svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko nepodnikám v oblasti poskytovania ručenia. Je tak potrebné prijať záver, že na zmluvný vzťah medzi žalobcom a ním sa použije právna úprava Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa všade tam, kde je to v môj prospech.
Poukázal, že v zmysle odseku 1.8 zmlúv o použití zmenky dlžník a avalista vyhlasujú, že súhlasia s tým, aby bola spôsobom obsiahnutým v tejto zmluve zabezpečená zabezpečovaná pohľadávka aj po zmene úverovej zmluvy, ktorá bude dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k úverovej zmluve. Je zrejmé, že žalobca, pri koncipovaní citovaného ustanovenia, mal na mysli predovšetkým situácie, kedy dôjde k zvýšeniu dlžnej sumy zo strany spoločnosti eng power s.r.o. Citovaným ustanovením si tak žalobca chcel poistiť, aby sa zabezpečenie záväzku vzťahovalo aj na takto zvýšenú sumu.
Uviedol, že v súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dojednanie tak, ako je uvedené v článku 1.8 zmlúv je tak vzhľadom na citované znenie Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko ním nepochybne už vopred dochádza k zhoršeniu jeho zmluvného postavenia. Bez toho, aby bola dotknutá ďalej uvedená argumentácia, už samotná táto skutočnosť spôsobuje, že on ako ručiteľ neprevzal ručiteľský záväzok za splnenie pohľadávky dlžníka ak došlo k zmene úverovej zmluvy. Ako preukázal samotný žalobca, k zmene úverovej zmluvy došlo niekoľkokrát, a to vo forme dodatkov k nej. Bez ohľadu na uvedené považuje celé dojednanie ručenia za absolútne neplatné, a to s
ohľadom na neprimeranú tvrdosť podmienok ručenia, ktoré sa jednak dojednali v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a sú nepoužiteľné v zmenkovo-právnych vzťahoch a jednak sú v rozpore s dobrými mravmi. V konkrétnom prípade ide o tzv. blanko zmenky, pre ktoré je charakteristické, že sú neúplné. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny – zmenky. Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Žalobca v konaní predložil len zmluvy o použití týchto zmeniek (Zmluva o použití zmenky zo dňa XX. XXXXXXX XXXX v znení jej dodatkov a Zmluva o použití zmenky č. XXX/XXXX/X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX v znení je dodatkov), ktoré, aj z dôvodov, ktoré vyššie uvádzam, ešte samé o sebe nie sú spôsobilé byť základom na vymáhanie dlžnej sumy. Žalobca v konaní nepredložil zmenky, ale iba zmluvy a ich dodatky, pričom na zadnej strane č. X Zmluvy o použití zmenky zo dňa XX. XXXXXXX XXXX je neúplná blanko zmenka, na ktorej chýba o. i. aj suma a na zadnej strane č. 1 Zmluvy o použití zmenky č. XXX/ XXXX/X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX je rovnako neúplná blanko zmenka, na ktorej chýba o. i. aj suma. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca v konaní nepreukázal základ vzniku právneho nároku a teda pohľadávka neexistuje podľa práva.
V závere uviedol, že oznamuje konajúcemu súdu, že na majetok dlžníka – spoločnosti eng power s. r. o. bol vyhlásený konkurz. Uvedené dal do pozornosti ako vzniknutú skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť aj prerušenie tohto konania v zmysle ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca svoje pohľadávky z vyššie uvedených úverových zmlúv už prihlásil do konkurzu dlžníka.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvami o úvere vrátane dodatkov k nim uzatvorených, zmluvami o používaní a dodatkami k nim, výpisom z Obchodného registra spol. eng power s.r.o. v konkurze, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou eng power s. r. o. (pôvodné obchodné meno: ENERGYCO, s.r.o.) ako dlžníkom, Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/XX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru s dohodnutým úverovým rámcom, ktorého výške sa v priebehu zmluvného vzťahu menila a podľa Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX výška úverového rámca bola 8 101 000,- eur a deň konečne splatnosti úveru bol XX.XX.XXXX a v zmysle Dodatku č. XX. výška úverového rámca bola 5 801 000,- eur. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti uvedenému v Zmluve o úvere.
Podľa bodu 2.2. Zmluvy, boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, ako aj neskorších dodatkov. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti uvedenému v Zmluve o úvere.
6. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom, teda spoločnosťou eng power, s.r.o. a žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená zmluva o použití zmenky v znení jej dodatkov. Táto zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX.
V zmysle čl. I., bod 1.9 tejto zmluvy, avalista, teda žalovaní v 1. a 2. rade v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásili, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Výzvu na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky zašle veriteľ avalistovi písomne spolu s oznámením, že dlžník je v omeškaní splnením zabezpečovanej pohľadávky.
V zmysle dodatku č. 4 zo dňa XX.XX.XXXX došlo k zmene čl. I. bodu 1.9 tejto zmluvy na nasledovné znenie: ,,Avalista ďalej vyhlasuje v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, že zaplatí zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka, ak zabezpečovanú pohľadávku nezaplatí dlžník. Veriteľ a avalista sa dohodli, že výzvu dlžníkovi na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky nie je potrebné zasielať.“
7. Listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odoslaný na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a vyzval dlžníka na zaplatenie nesplateného úveru spolu s príslušenstvom zo zmluvy o úvere.
8. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade ako ručiteľov v zmysle § 303 Obchodného zákonníka na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky vo výške 909 443,74 eur, t. j. dlžnej sumy zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX vyčíslenej ku dňu XX.XX.XXXX.
9. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvoril s dlžníkom spol. eng power s. r. o. (pôvodné obchodné meno: ENERGYCO, s.r.o.) Zmluvu o revolvingovom splátkovom úvere č. XXX/XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2 300,- eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol XX.XX.XXXX. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti uvedenému v Zmluve o úvere.
V zmysle bodu 3.2. Zmluvy o úvere boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatrabanky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, ako aj neskorších dodatkov.
10. Medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, teda spoločnosťou eng power, s.r.o. a žalovanými v 1.a 2. rade bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o použití zmenky č. XXX/XXXX/X, v znení jej Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX. Táto zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere č. XXX/XXXX,uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX.
Podľa čl. I., bod 1.9. tejto zmluvy, avalista, teda žalovaní v 1. a 2., rade v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásili, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí túto pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou.
11. Listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odoslaný na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvu o splátkovom revolvingovom úvere č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vyzval dlžníka na zaplatenie nesplateného úveru spolu s príslušenstvom zo zmluvy o úvere.
12. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaných v 1. a 2. rade ako ručiteľov vyzval na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom splátkovom úvere, ktorej výška ku dňu XX.XX.XXXX bola v sume 1 899 267,33 eur.
13. Z výpisu z Obchodného registra spol. eng power s.r.o. vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil konkurz na majetok dlžníka eng power s. r. o., M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824. Dátum vyhlásenia konkurzu dňa XX.XX.XXXX.
Z výpisu ďalej vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú spoločníkmi spol. eng power s.r.o. odo dňa XX.XX.XXXX a zároveň sú aj jej konateľmi. V čase uzatvorenia úverových zmlúv a ich dodatkov, zmlúv o používaní zmenky a ich dodatkov za spoločnosť, konatelia konali samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti bolo potrebné pripojiť vlastnoručný podpis.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že v zmysle § 262 Obchodného zákonníka je možné dohodnúť, aby sa právne vzťahy spravovali Obchodným zákonníkom. Je teda nepochybné, že popri obchodoch podľa § 261 Obchodného zákonníka sa môže obchodný zákonník použiť za podmienok uvedených v § 262 Obchodného zákonníka práve Obchodným zákonníkom. Podľa § 262 Obchodného zákonníka „Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.“ Takáto dohoda musí byť v písomnej forme, pričom je nepochybné, že Zmluvy o použití zmenky ním predložené obsahujú hneď pod názvom zmluvy odkaz na to, že sú uzatvorené v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák.. Písomne teda medzi účastníkmi Zmlúv o použití zmenky bolo dohodnuté na úpravu ich právnych vzťahov obsiahnutých v Zmluvách o použití zmenky použitie obchodnoprávnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Táto dohoda sa o to viac prejavuje v ručiteľskom vyhlásení žalovaného v 2. rade obsiahnuté v Zmluvách o použití zmenky, ktoré priamo odkazujú na § 303 Obchodného zákonníka. Tiež odkaz žalovaného v 2. rade na uznesenie NS SR XXXXXXXX/XXXX nie je relevantný. Najvyšší súd SR v uvedenej veci riešil vzťah možnej relatívnej neplatnosti k zmenke, pričom v tomto konaní ide o ustanovenia Zmlúv o použití zmenky a ručiteľských vyhlásení obsiahnutých v nich uzatvorených výslovne na základe dohody účastníkov v zmysle Obchodného zákonníka. V konaní nebola predložená žiadna zmenka, on sa nedomáha zaplatenia nároku z titulu zmenky alebo avalu a dokonca v súvislosti s uvedenými úverovými zmluvami nebola ani len vystavená žiadna zmenka. Nárok uplatnený v tomto konaní bol v návrhu vyjadrený úplne jednoznačne ako nárok vyplývajúci z ručiteľských vyhlásení žalovaných v zmysle § 303 Obchodného zákonníka a nie zo zmenky/avalu. Celá argumentácia žalovaného v 2. rade o občianskoprávnom charaktere vzťahu medzi žalovaným v 2. rade je teda vzhľadom na charakter právneho nároku uplatneného v tomto konaní absolútne nenáležitá.
Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, prečo by mal byť uvedený právny vzťah medzi nimi vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný v 2. rade iba odkazoval a obsiahlo citoval znenie Spoločného stanoviska č. 93 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako napovedá samotný názov Stanoviska, ide o stanovisko k postupu súdom pri uplatnení práva zo zmenky a aj priamo v texte uvádza, že „bolo potrebné zjednotiť výklad týkajúci sa možnosti prieskumu zmenky a zohľadnenie právnej úpravy aplikovateľnej na zmenku a spotrebiteľa v rôznych časových súvislostiach, ako aj napokon otázku možnosti prieskumu ex offo“. V tomto konaní si však on neuplatnil právo zo zmenky ale právo z ručiteľského vyhlásenia. Navyše v stanovisku je jednoznačne uvedené, že jeden z predpokladov, na to aby boli závery Stanoviska použiteľné, je skutočnosť, aby jeden z odporcov bol spotrebiteľ. Žiaden zo žalovaných v tomto konaní však spotrebiteľom nie je. Žalovaní boli spoločníkmi a konateľmi dlžníka a ako takí nie sú považovaní za spotrebiteľov.
Poukázal, že nespotrebiteľský charakter aj menej zjavne nespotrebiteľských zabezpečovacích vzťahov k obchodným vzťahom potvrdilo o.i. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázal už v žalobe, vydané pod č. N./XX vo veci Bayerische Hypotheken- und Wechselbank AG v. Edgard Dietzinger (výrok): „zabezpečovacia zmluva uzatvorená fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, nespadá do rozsahu smernice tam, kde zabezpečuje splatenie záväzku uzatvoreného inou osobou, ktorá, pokiaľ ide o ňu, koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.“ Citované rozhodnutie preto potvrdzuje nespotrebiteľský charakter tak žalovaného v 2. rade samotného ako aj posudzovaného právneho vzťahu. Ďalej podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ č. N./XX vo veci Česká spořitelna, a.s. v. O. P. (výrok): „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie
za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. (...).“ Obdobne aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. N. XX/XX vo veci Tarcău v. Banca Comercială Intesa Sanpaolo România SA a i. Napokon rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci X Q. XX/XXXX zdôrazňuje (bod 10), že „žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu).“ Aj tento záver rovnako dopadá aj na žalovaného v 2. rade v tu posudzovanej veci. Preto akákoľvek argumentácia,ktorá sa týka spotrebiteľského postavenia žalovaného v 2. rade je absolútne irelevantná a nie je potrebné sa k nej ďalej akokoľvek vyjadrovať.
K argumentu žalovaného v 2. rade, že ručiteľské vyhlásenie, resp. Zmluva o použití zmenky je v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uviedol, že prihliadnutie na spotrebiteľský vzťah nie je možné aplikovať, nakoľko tento vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom. Zároveň žalovaný neuviedol v čom by mal spočívať rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný poukazuje na bod 1.8. Zmluvy o použití zmenky, snaží sa účelovo a ľstivo podsunúť súdu nekalého konania žalobcu, ktorým si údajne chcel zaistiť, aby sa zabezpečenie záväzku vzťahovalo na zvýšenú časť úveru. Pri oboch zmluvách o použití zmenky v nich boli odkazy na výšku úverov, ktoré sú výrazne vyššie ako suma žalovaná v tomto konaní. Je nepochybné, že pokiaľ sa domáha voči žalovaným zaplatenia nižšej sumy, než na akú odkazovala príslušná zmluva o použití zmenky a výrazne nižšiu ako je aktuálna výška jeho pohľadávok voči žalovaným, nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ sa jedná o skutočnosť uvádzanú žalovaným v 2. rade, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, pričom naznačuje, že by táto skutočnosť mohla odôvodniť prerušenie toho konania v zmysle § 47 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, tak uviedol, že sa absolútne nestotožňuje s uvedeným názorom, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Toto konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi – dlžníkovi a preto k prerušeniu tohto konania nemá prečo prísť. Poukázal, že pohľadávky voči dlžníkovi v tomto konkurze riadne prihlásil, pričom tieto pohľadávky boli v plnom rozsahu zistené. Zároveň zdôraznil, že v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších dodatkov zabezpečovacím právom sa na účely prihlasovania pohľadávok do konkurzného konania nepovažuje ručenie, pohľadávku z ručenia je potrebné si samostatne uplatniť voči ručiteľom, konkurzné konanie nemá vplyv na ním uplatnený nárok voči žalovaným titulom ručenia.
V ďalšom sa v tomto písomnom podaní vyjadril k odporu podaného žalovaným v 1. rade a uviedol, že podal voči platobnému rozkaz odpor z obdobných nasledovných dôvodov ako žalovaný v 2. rade a preto vyjadrenia k odporu žalovaného v 2. rade sú plne použiteľné aj pre argumenty uvedené v odpore žalovaného v 1. rade. Poukázal, že pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že ustanovenia čl. 1.9. zmluvy o použití zmenky týkajúce sa toho, že žalobca nie je povinný zasielať výzvu na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky dlžníkovi je neplatné pre rozpor so zákonom, tak ide o vylúčenie aplikácie ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka je pritom zrejmé, že toto ustanovenie nie je kogentným a zmluvné strany sa môžu od neho odchýliť. Nakoľko zjavne ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť, je nepravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatné z dôvodu rozporu s kogentným ustanovením § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok je obchodnoprávnym nárokom v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
15. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že jeho nárok nemá vyplývať zo zmenky, ale z ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 Obchodného zákonníka, vyplývajúceho zo zmluvy. Samotná zmluva (presnejšie dve zmluvy) boli spísané ako zmluvy o použití zmenky. Táto skutočnosť vyplýva jednak z označenia ako aj zo samotného textu zmlúv. Ide teda o zmluvy, ktoré upravujú spôsob použitia zmeniek. Takéto zmluvy samé o sebe nezakladajú právny nárok na vymáhanie pohľadávky, iba na základe dohody zmluvných strán upravujú spôsob, akým sa v budúcnosti použije zmenka. Aj žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že blanko zmenky neboli vyplnené, teda sa nepovažujú za skutočné zmenky, na základe ktorých by bolo možné uplatniť si akýkoľvek nárok. Pohľadávka žalobcu teda neexistuje podľa práva. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu je teda zrejmé, že v základnom právnom vzťahu so žalobcom vystupujú spoločne so žalovaným v 1. rade ako zmenkoví ručitelia. Nemôže ísť teda o ručenie v zmysle § 303 Obchodného
zákonníka, ktoré sa riadi iným právnym režimom, a ktorý sa žalobca snaží podsunúť. Preto bez ohľadu na právnu povahu pôvodného kauzálneho záväzku, na zmenkovo-právne vzťahy nemožno používať ustanovenia Obchodného zákonníka, nejde teda o obchodnoprávny vzťah. Zmenkové ručenie sa zásadne odlišuje od všeobecnej úpravy ručenia v Občianskom a Obchodnom zákonníku, ktoré na zmenkové ručenie nie je možné ani podporne použiť. Aj keď sa žalobca snaží tvrdiť opak, pravdou je, že článok 1.8 zmluvy o ručiteľskom vyhlásení podľa § 303 Obchodného zákonníka je vzhľadom na súkromnoprávny charakter samotného zmenkového práva irelevantný a v konkrétnom prípade nepoužiteľný a preto v žiadnom prípade nezakladá právny nárok žalobcu.
V ďalšom uviedol, že tiež nie je správne ani tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého malo medzi ním a žalovanými dôjsť k dohode o použití Obchodného zákonníka. Jednak k takejto dohode medzi zmluvnými stranami nedošlo, chýba totiž konkrétne výslovné písomné vyhlásenie strán (teda aj žalovaných) o takejto dohode, na druhej strane takéto dohody vylučuje už len samotná povaha zmenkového práva, ktorá patrí do sféry súkromného práva. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené práve za účelom ochrany fyzickej osoby – spotrebiteľa, ktorý by bol ekonomicky silnejším subjektom nútený uzatvárať pre neho neprimerane nevýhodné zmluvy, vrátane zmlúv o poskytnutí zabezpečenia. Hlavným účelom a cieľom citovaného ustanovenia je neumožniť najmä bankám a nebankovým inštitúciám, ale aj akýmkoľvek iným subjektom, dojednať aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na akékoľvek zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak majú byť v jeho neprospech. Osobné ručenie za záväzok dlžníka, a to akékoľvek, ale osobitne v takej výške, ako sa ho domáha žalobca, je nielenže neprimeraným ale najmä v jeho neprospech.
Uviedol, že má za to, že už aj vzhľadom na súkromnoprávny charakter zmenkového práva a povahu zmluvných strán je potrebné predmetné zmluvy posudzovať ako spotrebiteľské zmluvy, teda v právnom vzťahu medzi nami a žalobcom vystupujú ako fyzické osoby – spotrebitelia a prináleží im preto osobitná právna ochrana. Ako fyzické osoby nie sú profesionáli v uzatváraní takýchto zmlúv a celý čas boli v dobrej viere, že uzatvárajú dohodu o použití zmenky, nie dohodu o ručení podľa Obchodného zákonníka. Napokon, takáto dohoda o obchodnoprávnom ručení odporuje už samotnému označeniu a ďalšieho textu predmetnej zmluvy. Zároveň išlo o typizovanú zmluvu, predloženú nám žalobcom v predtlači, ktorej obsah nemohli ovplyvniť či zmeniť, zmluvné podmienky neboli vyjednané individuálne stranami, ale vopred pripravené žalobcom a ani nebolo možné reálne ovplyvniť ich obsah. Nakoľko boli presvedčení, že v uvedenom prípade uzatvárajú zmluvu o spôsobe použitia zmenky, nemali ani dôvod predpokladať, že takouto zmluvou by mali preberať na seba ručiteľský záväzok navyše podľa obchodného práva, tobôž nie za situácie, kedy zmluvy podpisovali ako fyzické osoby a ide pritom o neobvyklú (s prihliadnutím na naše postavenie ako fyzické osoby) a najmä neprimerane vysokú sumu záväzku. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti spôsobili značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán a žalobca bol jednoznačne v postavení silnejšej zmluvnej strany.
Poukázal, že vzhľadom na uvedené, časť zmlúv o ručiteľskom vyhlásení podľa § 303 Obchodného zákonníka by mala byť absolútne neplatná, jednak z povahy samotného zmenkového práva, ktoré vylučuje použitie Obchodného zákonníka, a jednak z dôvodu, že na jednej zmluvnej strane boli fyzické osoby – spotrebitelia, ktoré nemohli ovplyvniť znenie zmlúv a ktoré navyše boli v dobrej viere v tom, že uzatvárajú ručenie podľa zmenkového práva a nie podľa obchodného práva. Takéto dojednanie v zmluve by malo byť posudzované ako nekalá zmluvná podmienka, ktorá nie je pre žalovaných záväzná. Nakoľko žalobca nepostupoval v súlade so zmluvou a samotná zmenka v zmysle zmluvy nebola ani vystavená, právny nárok žalobcu ani nevznikol.
16. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 206 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, § 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a § 660 ods. až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
17. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ,,Zákon o konkurze“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
Podľa § 8 Zákona o konkurze, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona o konkurze, na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu a okrem záložného práva zriadeného správcom; na
výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.
Podľa § 50 ods. 4 Zákona o konkurze, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.
18. Podľa § 215 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
19. Ručiteľský vzťah je vzťahom medzi veriteľom pohľadávky a ručiteľom, ktorý nemusí vzniknúť len na základe zmluvy medzi nimi, ale aj na základe jednostranného právneho úkonu ručiteľa. Tento ručiteľský vzťah môže trvať len dovtedy, dokedy trvá hlavný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Aj keď podstatnou podmienkou trvania ručiteľského záväzku je existencia hlavného záväzkového vzťahu, do ručiteľského záväzku medzi veriteľom a ručiteľom, dlžník už nevstupuje a jeho právny stav, teda či sa on sám nachádza v konkurze alebo reštrukturalizácii, nemá na tento vzťah vplyv.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku za dlžníka od ručiteľa po tom, ako ho na splnenie takého záväzku veriteľ vyzval a následne ako uplynula určená lehota na uskutočnenie plnenia. Splnenie tejto podmienky nie je potrebné vtedy, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V nadväznosti na toto ustanovenie súd považuje za nemožnosť uskutočnenia plnenia zo strany dlžníka aj taký právny stav, kedy bolo voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, resp. konkurzné konanie.
Čo sa týka samotného pojmu zabezpečovacieho práva, tak tento pojem je vysvetlený v citovaných ustanoveniach Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorých pojem ručenie nie je zahrnutý. Preto sa vo veci vymáhania nároku veriteľa voči ručiteľom aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadne uspokojovania nároku veriteľa voči dlžníkovi prostredníctvom ručenia ako zabezpečovacieho práva. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pojednáva o nároku ručiteľa voči dlžníkovi vtedy, ak došlo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa z majetku ručiteľa a ručiteľ si následne uplatňuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi (§ 120 ods. 3 ZKR).
Pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. A.-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
20. Súd dospel k záveru, že skutočnosť, že na majetok dlžníka, splnenie záväzku ktorého voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu bolo zabezpečené ručením, bol vyhlásený konkurz, nemá vplyv na ručiteľský záväzok a daná skutočnosť nie je ani zákonným dôvodom v zmysle Zákona o konkurze, v dôsledku čoho by súd mal prebiehajúce súdne konanie prerušiť.
Okrem toho súd poukazuje aj na znenie § 311 od. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
21. V konaní súd potom vychádzal zo skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania v tomto konaní, kde žalobca sa svojho nároku nedomáhal titulom zmenky vo forme blankozmenky, ktorou ako ďalším
zabezpečovacím inštitútom bolo zabezpečenie splnenia záväzkov dlžníka z úverových zmlúv podpísali, ale titulom ich písomného ručiteľského vyhlásenia, ktoré urobili v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. Danú skutočnosť súd dáva do pozornosti vzhľadom na skutkové tvrdenia, ktoré v rámci obrany v konaní uvádzal žalovaný v 2. rade.
Súd poukazuje, že ručiteľský záväzok môže byť aj súčasťou inej písomnej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXXXX/X/XXXX konštatoval, že: „na platnosť ručiteľského záväzku sa nevyžaduje osobitné, samostatné, ručiteľské vyhlásenie, ktorým odporkyňa v 4. rade chcela prevziať ručenie za splnenie povinnosti z úverovej zmluvy tak, ako uvádza vo svojom dovolaní a je v zmysle citovaných ustanovení zákona upravujúcich ručenie postačujúce osobitné vyhlásenie ručiteľského záväzku uvedené priamo v úverovej zmluve.“
Žalovaní v 1. a 2. rade ako ručitelia v zmluvách o použití zmenky vyhlásili v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Zabezpečovaná pohľadávka bola špecifikovaná v týchto zmluvách. Zmluvy podpísali.
22. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či medzi stranami sporu ide o občiansko-záväzkový právny vzťah, alebo obchodno-záväzkový právny vzťah. Žalovaní v konaní zhodne tvrdili, že pokiaľ sa jedná o zmluvy o používaní zmenky, ktoré boli medzi nimi a žalobcom uzatvorená a obsahujú ich ručiteľské vyhlásenie, tak sa jedná o zmluvy spotrebiteľské a oni vystupovali v pozícii spotrebiteľa, na ich vzťah by sa mali prioritne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca naopak tvrdil, že sa jedná o obchodno- záväzkový právny vzťah a teda na daný spor nie je možné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka.
23. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou eng power, s.r.o. (pôvodný obchodný názov ENERGYCO, s.r.o.) ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere v znení jej dodatkov a dňa XX.XX.XXXX bola medzi nimi tiež uzatvorená zmluva o revolvingovom splátkovom úvere v znení jej dodatkov. Dlžník svoje záväzky z predmetných zmlúv nesplácal a preto veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov.
Tiež v konaní nebolo sporné, že medzi veriteľom, dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX boli uzatvorené zmluvy o použití zmenky v znení ich dodatkov a podľa bodu 1.9. týchto zmlúv žalovaní ako avalisti v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásili, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Tieto zmluvy boli uzatvorené za účelom zabezpečenia splnenia záväzku dlžníka veriteľovi z vyššie uvedených úverových zmlúv. V čase uzatvorenia týchto zmlúv žalovaní v 1. a 2. rade boli spoločníkmi a konateľmi dlžníka, a každý z konateľov konal samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Žalovaní tieto zmluvy podpísali a v závere zmlúv je uvedené, že zmluvy vznikli na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že dlžník svoje záväzky z úverových zmlúv nesplnil a výška dlhu je 2 783 979,73 eur. Na majetok dlžníka bol dňa
24. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. n. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu).“
25. Súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci N./XX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.
Súdny dvor EÚ o čosi podrobnejšie uvádza a argumentuje tým, že na preukázanie postavenia spotrebiteľa nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Do osobitného režimu v oblasti ochrany spotrebiteľa (v danom prípade sa jednalo o aplikáciu v rámci Bruselského dohovoru) patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo účelu s jediným cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu jednotlivca, pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej účelom je podnikateľská činnosť alebo povolanie (obdobne rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG zo dňa 20.1.2005).
26. Súd je toho názoru, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľov v súvislosti s ich ručiteľským záväzkom. Pôvodným vzťahom, z ktorého tieto právne úkony vychádzajú, sú zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov a zmluva o revolvingovom splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov a tieto boli uzatvorené medzi podnikateľskými subjektami. Žalobca (podnikateľský subjekt) poskytol úver úverovému dlžníkovi ako podnikateľskému subjektu na účely podnikania. Je teda jednoznačné, že úverovými zmluvami bol medzi žalobcom a dlžníkom založený obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa v prípade komplexnosti právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku aplikujú výlučne ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. V takom prípade neprichádza do úvahy aplikácia Občianskeho zákonníka.
Prevzatím ručenia žalovanými za záväzky dlžníka z týchto úverových zmlúv nedošlo k zmene obchodnoprávneho vzťahu na vzťah spotrebiteľský.
Aplikácia ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka o ručení vyplýva priamo z vyššie uvedenej právnej úpravy (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, predtým § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť. Od predmetného ustanovenia sa nemožno odchýliť, čo okrem iného znamená, že na ručenie záväzku vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu (viď § 261 a § 262 Obchodného zákonníka), si nemožno dohodou vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 303 a zároveň si dohodnúť aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o ručení.
27. Súd poukazuje na názov vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. konania XXXX/X/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol: ,, právny vzťah založený ručením ako akcesorický vzťah k hlavnému záväzku (k záväzku z úverovej zmluvy) sa spravuje rovnakým právnym režimom, akým sa spravuje hlavný (zabezpečovaný záväzok). Ak zabezpečovaný záväzok je záväzkom, na ktorý sa aplikujú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, rovnakým právnym režimom sa spravuje aj ručiteľský (akcesorický) záväzok. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, je vylúčené „štiepenie“ právnych režimov v takom zmysle, aby sa hlavný záväzok spravoval ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka a ručiteľský záväzok ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd dopĺňa, že je nedôvodné tvrdenie odvolateľky, že by v súčasnosti bola považovaná za spotrebiteľku, keďže takéto postavenie by mohla mať ako ručiteľka len v prípade, že by samotná úverová zmluva bola spotrebiteľskou zmluvou (t. j. v situácii, kedy by dlžník bol spotrebiteľom), čo však v rozhodovanej veci nenastalo.“
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaným v 1. a 2., ktorí ako fyzické osoby prevzali ručenie za splnenie peňažných záväzkov dlžníka – spol. eng power s.r.o. v konkurze z úverových zmlúv, nie je možné priznať postavenie spotrebiteľov a na ich ručiteľský záväzok je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
29. Súd tiež opätovne poukazuje na znenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka ( predtým § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka), v zmysle ktorého touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľskými subjektami, sa spravujú Obchodným zákonníkom. Okrem toho podľa § 263 Obchodného zákonníka sa strany zmluvných vzťahov nemôžu odchýliť od tam uvedených ustanovení Obchodného zákonníka, okrem iných, aj od ustanovenia § 303, 304, 305, 306 ods. 2 a 308, 3011 ods.
1, 312, 313 Obchodného zákonníka. Ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch je v Obchodnom zákonníku upravené komplexne a na vzťahy z neho sa preto nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení, teda ani ustanovenie § 549.
30. Ručenie je záväzkom akcesorickým a platí, že veriteľ sa môže domáhať splnenia pohľadávky od ručiteľa len po tom, ako márne vyzval na splnenie dlhu hlavného dlžníka. Ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je ustanovením dispozitívnym a veritelia v praxi uprednostňujú odklon od tohto ustanovenia v tom, že sú oprávnení žiadať plnenie súčasne od hlavného dlžníka, ako aj od ručiteľa, resp. bez predchádzajúcej výzvy na plnenie dlžníkovi.
Žalovaní v konaní tiež namietali, že dojednanie ručiteľského záväzku je neplatné, nakoľko je v rozpore so zákonom, nakoľko mali plniť veriteľovi aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníkovi na splnenie jeho povinnosti.
Ako už súd vyššie uviedol, ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je ustanovením kogentným a zmluvné strany sa môžu od neho odchýliť. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaní v zmluvách o použití zmenky zákonné znenie modifikovali a dojednali odlišné zmluvné podmienky, t.j. že aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníkovi, v prípade výzvy veriteľa, mali mu splniť dlh – zabezpečovaný záväzok.
Súd tiež poukazuje, že zo samotnej podstaty Zákona o konkurzne a reštrukturalizácii a jeho citovaných zákonných ustanovení je konkurz, ako aj reštrukturalizácia takým právnym stavom, ktorý nastupuje vtedy, keď je dlžník platobne neschopný alebo predĺžený (§ 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Inštitúty konkurzu a reštrukturalizácie sú práve určené na to, aby riešili úpadok dlžníka, jeho platobnú neschopnosť, resp. predĺženosť (§ 1 v spojení § 3 ZKR). V tejto súvislosti s poukazom na § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné tiež uviesť, že samotná výzva pre dlžníka na plnenie, ktorý je v konkurze alebo reštrukturalizácii, by bola nakoniec aj zbytočná.
Súd preto tvrdenia žalovaných v tejto časti považoval za nedôvodné a neopodstatnené.
31. Žalovaný v 2. rade tiež nedôvodne namietal aj neurčitosť ručiteľských vyhlásení.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ručiteľské vyhlásenia podľa názoru súdu obsahujú všetky zákonné náležitosti. Sú súčasťou písomných zmlúv, ktoré podpísali žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade, v týchto zmluvách je dostatočným spôsobom individualizovaný záväzok, za ktorý ručiteľ preberá ručenie (deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo, pod ktorým je úver u žalobcu vedený). Okrem toho každá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa, že bol oboznámený s rozsahom prevzatého ručiteľského záväzku a obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh (uhradiť úver, jeho časť, úroky a poplatky), ak ho nesplní dlžník (klient banky).
Ručiteľské vyhlásenia súd určité a zrozumiteľné a spĺňajú všetky náležitosti nevyhnutné k platnosti právneho úkonu, nakoľko takýmto jazykovým vyjadrením žalovaní v 1. a 2. rade v súlade s ust. § 303 Obchodného zákonníka písomne vyhlásili, že uspokoja žalobcu ako veriteľa, ak ako dlžník – spol. eng. power s.r.o. voči nemu nesplní svoje záväzky z úverových zmlúv špecifikovaných v zmluvách o použití zmenky. Z ručiteľského vyhlásenia jednoznačne vyplýva vôľa žalovaných ako ručiteľov prevziať na seba ručiteľský záväzok a uhradiť za spoločnosť záväzok spoločnosti voči žalobcovi v prípade, že ho neuhradí spoločnosť. Z ručiteľského vyhlásenia je zrejmá aj identifikácia ručiteľov, keďže je v ňom výslovne uvedené, že ide o avalistu, pričom v záhlaví zmlúv o použití zmenky je špecifikované, že túto zmluvu v pozícii avalistu uzatvárajú práve žalovaní v 1. a 2. rade.
Súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v G. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd opätovne zvýrazňuje záver vyslovený vyššie a to, že v predmetnej veci je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a to predovšetkým § 303.
32. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného v 1. rade a to, že ručiteľské vyhlásenie je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný žiadnymi ďalšími okolnosťami bližšie neozrejmil, prečo považuje ručiteľské vyhlásenie za rozporné s dobrými mravmi. Nakoľko súd dospel k záveru, že sa medzi stranami sporu sa jedná o obchodno-záväzkový právny vzťah, neobstoja ani tvrdenia žalovaného o rozpore daného dojednania s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu dôvodne. Spoločnosť eng power s.r.o., ako dlžník z úverových zmlúv, svoje peňažné záväzky nesplnila. Žalovaní v 1. a 2. rade ako ručitelia sa zaviazali splniť dlh dlžníka, ak ho on sám nesplní. Nakoľko takáto situácia nastala a dokonca na majetok dlžníka bol vyhlásený aj konkurz, veriteľ ručiteľov vyzval na plnenie dlhu dlžníka pred podaním žaloby, oni však na jeho výzvy nereagovali. Súd im preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600 000,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedným so žalovaných, zaniká povinnosť druhého žalovaného plniť.
34. V konaní zo strany právneho zástupcu žalovaného v 2. rade a to na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, bol ako dôkaz na vykonanie navrhnutý výsluch žalovaného v 2. rade. Na dotaz súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetným výsluchom majú byť ozrejmené okolnosti za ktorých boli uzatvorené úverové zmluvy, aká bola situácia v spoločnosti, za akým účelom boli úvery poskytnuté a to, že spoločnosť bola v značnej finančnej tiesni.
Súd vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné a hospodárne a preto tento dôkaz v konaní nepripustil. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že zmluvy o úveroch boli medzi žalobcom a dlžníkom platne uzatvorené a na ich základe boli dlžníkovi finančné prostriedky poskytnuté. Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na podnikateľské účely, čo ani v konaní sporné nebolo. Žalovaní v 1. a 2. rade boli zároveň spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, ktorej boli úvery poskytnuté, mali v čase uzatvorenia zmlúv prehľad a poznatky o finančnej situácii dlžníka a práve za účelom pokračovania v podnikaní spoločnosti, ktorá nemala dostatočný kapitál na vykonávanie činnosti, boli uzatvorené úverové zmluvy.
Žalovaný v 2. rade bol tiež v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý tak ako vyžaduje Civilný sporový poriadok, v mene žalovaného v 2. rade v konaní predložil obsiahle písomné vyjadrenia, v ktorých vyjadril postoj žalovaného a uviedol skutkové okolnosti v rámci obrany na preukázanie tvrdení žalovaného v 2. rade.
Vo veci súd pred pojednávaním vytýčeným na deň XX.XX.XXXX, vytýčil viacero pojednávaní, pričom vzhľadom na práceneschopnosť žalovaného v 2. rade a jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré akceptoval, pojednávania odročil. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX súd právneho zástupcu žalovaného v 2. rade upovedomil o tom, že z dôvodu práceneschopnosti žalovaného v 2. rade už nebude akceptovať jeho žiadosť o odročenie pojednávania a zároveň ho upovedomil, že v prípade ak žalovaný považuje za potrebné súdu prezentovať ďalšie svoje názory, má možnosť tak urobiť písomne a to do dňa nasledujúceho vytýčené súdneho pojednávania, resp. má možnosť ich súdu predniesť prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadne písomné vyjadrenie žalovaného v 2. rade do dňa XX.XX.XXXX súdu nebolo doručené. Dňa XX.XX.XXXX súd vo veci vykonal pojednávanie bez účasti žalovaného v 2. rade, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a jeho neprítomnosť až na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca a to zo zdravotných dôvodov a až vtedy navrhol vykonať jeho výsluch v konaní.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.