Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/134/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci, samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou, v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. N., D. Q. X, U., 2/ P. J., D. I. D. XXX, právne zastúpení JUDr. Annou Mozolíkovou, Advokátska kancelária Palárikova 1449, Čadca, proti odporcom 1a/ U.Ě. B., D. R. J. XXX/X, V. - N. R. V., 1b/ C. D., D. H. XXXX/X, V. - K. H. 2a/ C. C., R.. X. X. XXXX, D. R. J.J. XXX, V., N. R. V., XXX XX V., Č. W., 2b/ S. C., R.. XX. X. XXXX, D. R. J. XXX, V., N. R. V., XXX XX V., Česká republika, 2c/ C. C.Á., R.. XX. X. XXXX, D. Č., V., N., 708 00, Česká republika, 3a/ S. C., A. A. XX, 4/ O. P., W.. Č.. XXXXXX/XXX, D. H.Č. XXXX/XX, Ž., 5/ S. V., D. S. XXX, V. Q., 6/ O. I., D. S. XXX, V. Q., 7/ K. C., V. Q. XXX, odporcovia 4-7) právne zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD. Stilo s.r.o.,Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Čadca, kat. územie R. D. ako parcele KNC XXXXX/X - les o výmere 570 m2 vedený na LV č. 1022, KNC XXXXX/ X - les o výmere 3830 m2 vedený na LV č. 1020, KNC XXXXX/X - les o výmere 3135 m2 vedený na LV č. 1017, KNC XXXXX/X - les o výmere 2782 m2 vedený na LV č. 1021 p a t r i a do podielového spoluvlastníctva Q. N. rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q. Q., U. v podiele 61/672-ín a P. J. rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. D. XXX v podiele 13/4704-ín.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1-3) svojim návrhom podaným na súd dňa 26.3.2003 žiadali súd, aby určil, že nehnuteľnosti v kat. území R. D. a to parcela KN XXXXX/X zapísaná na LV č. 1020, XXXXX/X zapísaná na LV č. 1021, XXXXX/X zapísaná na LV č. 1017 a XXXXX/X zapísaná na LV č. 1022 patria do podielového spoluvlastníctva E. N., Q. N. O. P. J. J. v 1/3-ine.

Upraveným návrhom žiadali navrhovatelia, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené v rozsudočnom návrhu patria do podielového spoluvlastníctva Q. N. v podiele 61/672 a P. J. v podiele 13/4704-ín. Svoj podiel si navrhovateľ v l) rade vo výške 61/672-ín vypočítal ako podiel z výpočtu pozemkovej knihy vo vl.č. XXX parcela č. XXXX po J. C. r.č. B67 vo výške 5670/181440, po K. N. r.č.B102/b vo výške 3240/181440, po S. N.C. r.č.B102/c vo výške 3240/181440, po S. N. r.č.B105/e vo výške 270/181440, po K. H. r.č.B105/d vo výške 270/181440, po S. N. r.č.B107/a vo výške 3780/181440 to celé = 5670+3240+3240+270+270+3780/181440 = 61/672, pričom vychádzal z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 6.1.1956, z osvedčenia o dedičstve , . Podiel po P. J. navrhovateľka v

2) rade vyčíslila ako podiel z výpočtu z pozemkovej knihy vl.č.XXX parcele č. 3430 po D. N. r.č.B102/ a vo výške 3240/181440 a po D. N. r.č.B105/c vo výške 270/181440 = 270+3240/181440-ín = 13/672- ín z toho 1/7-ina predstavuje podiel 13/4704.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporcovia 1-7) si osvedčeniami o vydržaní N 191/93, N 192/93, N 193/93, N 194/93, N 195/93, N 196/93 a N 197/93 u Notárskeho úradu JUDr. Edity Varmusovej previedli nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na LV č. 1020 ako KN XXXXX/X LV č. 1022, ako KN XXXXX/X LV č. 1021, KN XXXXX/X a na LV č. 1017 ako parcela KN XXXXX/X. Uvedené nehnuteľnosti pozostávajú z pozemnoknižnej parcele č. XXXX, ktorá je zapísaná vo vl.č. XXX kat. územie R. D.. V tejto pozemnoknižnej parcele odporcom nepatrí žiaden pozemnoknižný podiel. Uvedenú parcelu zdedili po právnych predchodcoch a to po matke D. N. W.. N.Ý. podľa rozhodnutia ŠN Čadca D 398/91, po neb. S. N. podľa rozhodnutia ŠN Čadca D 533/60, po neb. S. N. podľa rozhodnutia ŠN Čadca , ktorí túto nadobudli zmluvami Čd 0319/47 zo dňa 21.10.1947 a kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 6.1.1956. Tieto nehnuteľnosti užívali ich predchodcovia vydelené, nikto ich v držbe nerušil až do smrti. Odporcovia si ich osvedčili napriek tomu, že pkn. parcela č. XXXX vo vl.č. XXX nemali žiaden pozemnoknižný podiel a hodnoverným spôsobom nepreukázali, ako nadobudli pozemnoknižné podiely.

Okresný súd v Čadci rozsudkom -129 zo dňa 1.4.2009 návrh navrhovateľov zamietol, pričom proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, na základe ktorého KS v Žiline rozsudok OS v Čadci, ktorým návrh navrhovateľov v 2) a 3) rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol a vo výroku o náhrade trov konania zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie vo vzťahu k navrhovateľke v l) rade, kde súd konanie zastavil, rozsudok OS v Čadci potvrdil, pričom krajský súd konštatoval, že je možná určovacia žaloba spoluvlastníka o určenie jeho podielu, pokiaľ smeruje proti žalovanému, ktorý o sebe tvrdí, že je výlučným vlastníkom celej veci alebo inak popiera žalobcu spoluvlastnícke právo. Okrem toho sa môžu navrhovatelia aj určovacou žalobou za splnenia . domáhať určenie, že im prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom podiele.

Navrhovateľ v l) rade na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, nároky si uplatňuje ako vlastník titulom zákonného dedenia po svojom otcovi S. N., ktorý bol pozemnoknižným spoluvlastníkom, ako aj po predkoch Jánovi Vojtkovi, ktorý bol v pkn. vložke k parcele 3450 zapísaný ako spoluvlastník od r. 1889 a po jeho právnych nástupcoch. Jeho otec taktiež kúpil sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 6.1.1956, ktorá bola riadne zaregistrovaná a spoplatnená. K. N. nikdy nebol vedený v pkn. vl.č. XXX a teda nemohol čo odpredať S. C.. Bývalý starosta obce S. Š. mal len potvrdiť, že obec R. D. sa necíti byť vlastníkom sporných nehnuteľnosti, ale napriek tomu potvrdil, že sporné parcele užívali C.. Dňa 19.11.1976 boli odobrané užívateľské práva v malolesoch k.ú. R. D., pričom v rozhodnutí sa nachádza meno jeho otca, avšak meno C. sa tam nenachádza. Štátne lesy mali podľa zákona č. 229/91 odovzdať užívanie lesov dotknutým vlastníkom, avšak pochybili a vydali majetok rodine C., od ktorej nič neprevzali. Namieta, že C. získali vlastníctvo k sporným pozemkom na základe obyčajového práva ešte pred r. 1950, nakoľko by o tom vedeli jeho právni predchodcovia, bolo by to zapísané v pozemnoknižných vložkách. Neboli by sa na takto vydržaných parcelách rodinou C. robili ďalšie právne úkony, dedilo sa, o čom svedčia dedičské rozhodnutia a kúpnej zmluvy, pričom žiadne listinné dôkazy, že sporné nehnuteľnosti vlastnili právni predchodcovia C. predložené neboli. C. nikdy neboli daňovými poplatníkmi obce R. D..

Navrhovateľka v 2) rade na pojednávaní uviedla, že domáhajú sa len svojho. Od r. 1889 sa vedie pozemková kniha, v ktorej sú evidovaní ich právni predchodcovia Ján Vojtek, po ňom dedil O. C.. V r. 1910 to dedila jej babka O. C., po nej v r. 1938 matka D.W. N. a po nej žiadaný podiel zdedila ona. Na pozemkoch pásavali kravy, nevie presne uviesť túto oblasť, bola tam ako malá, ale aj ako dospelá. Rodičia jej uviedli, že tam podiely majú. Keď tam chodievala s rodičmi, kosili tam seno, ktoré zvážali koňom. Ona sporné pozemky neužívala, tieto užívali jej právni predchodcovia, konkrétne jej matka, ide o oblasť D..

Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že v konaní, ako aj na ohliadke preukázali jej klienti, že v uvedených lesných porastoch a prislúchajúcich parcelách majú titulom dedenia a kúpnych zmlúv svoje vlastnícke právo, ktoré im zaručuje . Na ohliadke bol vypočutý svedok vtedajších Severoslovenských lesov, ktorý potvrdil, že v r. 1970 bolo rozhodnutím ONV odňaté užívanie, nie

vlastnícke právo a to právnym predchodcom jej klientov, ktorí sú uvedení na zozname, pričom meno C. v tomto zozname uvedené nebolo. Poukázala na zápisy v pkn. vl. č. XXX, pričom v tejto vložke sa nenachádza ani meno C., ani meno K. N.Ý., ktorí v tejto vložke neboli zapísaní ako podieloví pozemnoknižní spoluvlastníci. Taktiež majú riadnu kúpnu zmluvu z r. 1956 zaregistrovanú Štátnym notárstvom, na základe ktorej bol právny predchodca jej klienta zapísaný do pozemkovej knihy. Tomu svedčí aj obecné svedectvo z r. 1956, kde je jasne určené, že sa kupuje podiel vo vl.č. XXX. Takéto svedectva sa podávali ešte pred samotným uzatvorením príslušných zmlúv. V r. 1956 sa ešte bežne robili zápisy do pozemkových kníh a kúpne zmluvy sa riadne zapisovali, nikto by si nekúpil niečo, čo bolo len na papieri, aby to neužíval. Kupovali to za účelom užívania. Navrhovatelia si robia nároky len do svojich podielov v pkn. parcele XXXX vo vl.č. XXX, ktorá nie je na kysuckej časti, ide o oblasť D., pričom meno C., ani K. N. v tejto pkn. vložke nikdy zapísané nebolo, nesvedčí im žiaden zápis, nepredložili žiaden relevantný dôkaz o vlastníctve. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu Čd 1592/35 poukázala na to, že ani K. N. nebol nikdy evidovaný ako podielový pozemnoknižný spoluvlastník vo vl.č. XXX. Ide o zmluvu medzi C. - C. a táto zmluva nebola nikdy zapísaná do pozemkovej knihy, nerobili sa na základe nej ďalšie zápisy. Žiadajú návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a v prípade úspechu si vyčíslia trovy konania.

Právny zástupca odporcov 4-7) na pojednávaní uviedol, že ohliadkou na mieste samom sa malo zistiť, akým spôsobom sa predmetné nehnuteľnosti užívali, kto ich užíval, boli tam vypočutí svedkovia, ktorí sa vyjadrili k užívaniu týchto pozemkov. Navrhovatelia na ohliadke nevedeli ukázať, kde sa predmetné pozemky nachádzajú, označiť ich hranicami, ani ich bližšie ustáliť, pokiaľ tieto pozemky siahajú, pričom odporcovia presne na tvare miesta ukázali, kde sa tieto pozemky nachádzajú. Z toho je zjavné, že už v minulosti užívali tieto pozemky právni predchodcovia odporcov užívajú ich aj v súčasnosti. Darovacou zmluvou Čd 1592/35 právny predchodca odporcov S. C. v r. 1929 už tieto pozemky od K. N. a ďalších spoločníkov odkúpil v r. 1929. V r. 1960 ich daroval svojim vnukom Jozefovi a O. C., ktorí si ich medzi sebou podelili. Navrhovatelia uznávajú ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva len zápis v pozemkovej knihe, čo je však v rozpore s obyčajovým právom, ktoré platilo na Slovensku do r. 1950, keďže okrem zápisu do pozemkovej knihy existovali iné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, ako reálna deľba, držba podľa rozhodnutia NS ČSR č. 911/32 vydržanie a pod. Uvedená darovacia zmluva bola spísaná príslušným okresným súdom. Je tam pečiatka o zhodne s originálom, sú tam uvedení svedkovia, takže je zjavné, že uvedená zmluva uzatvorená bola. Prečo táto darovacia zmluva nebola zapísaná do pozemkovej knihy, to sa odporcovia vzhľadom na ich vek nedokážu vyjadriť. Navrhovatelia nevedeli ani uviesť aká kultúra týchto pozemkov v tom čase bola, nepochybne bolo preukázané svedkami, že pozemky boli lúkou, užívali sa ako lúka. Existuje tam ešte cholvárok, teda hospodárska usadlosť, ktorú užíval S. C.. Až neskôr na týchto pozemkoch boli vysadené stromy a pozemky prešli do užívania Severoslovenských lesov, pričom svedok S. I.Ň. potvrdil, že tieto boli vrátené právnym nástupcom S. C., na základe dokladov, ktoré skúmal. Ani jeden zo svedkov na ohliadke nevypovedal, že by predmetné pozemky navrhovatelia užívali. Svedkyňa O. Š., O. J. O. E. I. vypovedali, že uvedené pozemky vždy užívali len C.. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, že sú spoluvlastníci a preto navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu žiadajú náhradu trov konania.

Odporkyňa la) na pojednávaní uviedla, že jej prapradedo S. C. kúpil tieto pozemky, v r. 1936 ich previedol na svojich vnukov S. O. O. s tým, že dcéry boli vyplatené inak. Prapradedo bol presvedčený bol presvedčený, že to vlastní, užíval to, staral sa o to, dokonca tam aj býval. Medzi domom a touto hospodárskou usadlosťou je vzdialenosť asi 1,5 km medzi pozemkami, ktoré sú predmetom tohto sporu a hospodárskou usadlosťou je vzdialenosť asi 150 m. Z pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XXXX sú vytvorené sporné CKN parcele, pričom na parcele č. XXXX je vybudovaná hospodárska usadlosť, ktorá tam stojí dodnes. Táto časť sa volá E., v súčasnosti ide o V. Q., časť A.. Pozemky, ako aj hospodársku usadlosť užívali asi do r. 1993, potom vznikol tento spor. Ešte pred 25-rokmi dozadu sadili na týchto pozemkoch zemiaky. Nikto ich právnych predchodcov nerušil, starali sa o byt, o dobytok, pásli tam kravy, bola tam veľká hospodárska usadlosť.

Odporkyňa lb) na pojednávaní uviedla, že sporné pozemky užívala ich rodina a právni predchodcovia. Otec tam travieval leto, starali sa o dobytok, kosili seno, sadili tam zemiaky. Vie ich v prírode ukázať. Chodievala tam aj dospelá so svojimi deťmi. Pozemky užívala výlučne ich rodina. V čase začatia sporu otec ťažko znášal, že si niekto neoprávnene robí nároky do týchto pozemkov. Nevie prečo si skôr nevysporiadali vlastníctvo. V čase, keď brali lesy pozemky do užívania, chodievali tam na prechádzky.

Sadili sa tam aj malé stromčeky práve na mieste, kde bolo veľmi pekné pole. Niektoré stromčeky potiahli, nakoľko to nebolo pekné miesto na hustý les.

Odporkyňa 2c) na pojednávaní sa pripojila k vyjadreniu odporkyne lb). Pamätá sa, že tam chodili so svojim otcom ako deti, hrávali sa tam cez prázdniny, kosili, sušili seno, sadili zemiaky. Na tieto skutočnosti si pamätá.

Odporkyňa 3a) na pojednávaní uviedla, že sa pripája k vyjadreniu svojich sesterníc odporkýň lb) a 2c). Z rozprávania otca vie, že sporné pozemky užívali, ich otec bol nešťastný, keď sa dozvedel, že si na ne nárokujú ďalší ľudia.

Odporkyňa 4) na pojednávaní uviedla, že je pôvodná odporkyňa, ktorá sama ako malá v búdke, kde bola spomínaná hospodárska usadlosť spávala spolu s bratom S. C.. Keď bolo teplo, pásavali tam kravy. Miesto, kde pásavali kravy sa volá D..

Odporkyňa 5) na pojednávaní uviedla, že je dcérou S. C., odmalička si pamätá, ako chodievali na tieto pozemky, na lepších pozemkoch sadili zemiaky, na horších sa pásol dobytok, kosili ich. Otec nikdy neuviedol, že by to patrilo iným spoluvlastníkom. Vždy hovoril, že je to ich. Pozemky si osvedčovali na základe darovacej zmluvy spísané medzi ich prapradedom, na základe ktorej boli darované pozemky ich otcovi. Obrábali okolo 800 m2, užívali 6 ha. Uvedené pozemky im boli vrátené ako lesy.

Odporca v7) rade na pojednávaní uviedol, že jeho otcom je F. C., ako malý chodieval na tieto pozemky, vtedy ich už zabrali štátne lesy a otec mu ukazoval, kde pásavali kravy, kde bol nejaký hrubší strom, čistina a pod. Na kysuckej strane mali hospodársku usadlosť, o ktorú sa staral ešte ich otec. Pred 25- rokmi tam boli zasadené zemiaky, keďže pri tejto hospodárskej usadlosti bola ponechaná lúka, na ktorej sa dalo sadiť. Aj keď užívali tieto pozemky štátne lesy, oni ich napr. ešte dočišťovali, domov vozili haluze a pod., nakoľko hora bola ich, starali sa o ňu. Niekedy sa na pozemky prišiel pozrieť hájnik p. J., niekedy sa tam stretli. Na pozemky si nikto nároky nerobil.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Pôvodná navrhovateľka E. N., neskôr svedkyňa na pojednávaní uviedla, že v pozemnoknižnej vložke XXX je pod č. 1) vedený ich právny predchodca S. C., po ktorom dedil O. C., ktorý je zapísaný pod č. 40). Pod číslami 66-70) sú O. C. a jej súrodenci, O. C. je ich babka. V r. 1938 dedil ich otec S. N., ktorý je zapísaný pod č. 102c), taktiež D. N., ktorá je sestra S., pod č. 66b) je vedená K. N. W.. H., od ktorej otec odkúpil kúpnopredajnou zmluvou v r. 1956 pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Otec taktiež dedil pozemky po Ľ. C., ktorá je pod č. 105. Ide o babkinu sestru, nemala žiadne deti. Testamentom previedla pozemky na deti O. C., tento bol v súdnom konaní pred Okresným súdom v Trenčíne napadnutý jej súrodencami Š. C. O. D.. Išlo o súrodencov Ľ. C., pričom výsledok konania bol taký, že nakoniec dedili aj títo súrodenci. Od Š. C., ktorý testament napadol ich otec odkúpil aj podiel S. C.. N. č. 1) bol ich prapradedo a pod č. 90) bol zapísaný ich starý otec S. N., ktorý taktiež kupoval pozemky. Na týchto pozemkoch bola asi v 14-15-rokoch, potom ich zobrali štátne lesy a keď sa začal tento spor, opätovne sa bola pozrieť na pozemky. V súčasnosti ide o lesy. Aj pred 14-15-rokmi tam boli lesy, ale boli tam aj nejaké role a pasienky. Jej otec bol zamestnaný ako roľník a pracoval na týchto pozemkoch. V súčasnosti sa miestna časť volá A., starý názov uviesť nevie. Ona tam bola s otcom iba raz, ona musela robiť doma, chodievali tam bratia. Na pozemkoch boli postavené búdy, volali sa cholvárky, tento mala postavený aj D. N., pričom z tohto tam už nič nie je, lebo ho zapálili asi pred 20-rokmi.

Svedok K. D., R.. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že vo vl.č. XXX je zapísaná oblasť D., čo vie od svojej manželky, ktorej otec sa volal Ľ. C. a mal brata S. O. V. C., ktorí by mali tam byť tiež zapísaní. Keď po roku 1989 zisťovali nehnuteľnosti v oblasti R. D., tak manželka mu povedala, že aj oni majú v oblasti A. - D. pozemky. Išiel sa spýtať za predsedom lesného závodu p. C., ktorý uviedol, že pozemky

už majú vo vlastníctve C.. V pkn. vl.č. XXX sú vedené pozemky, resp. jeden pozemnoknižný pozemok rozdelený na viacero časti, ktorý bez reálneho vydelenia užívali jednotlivé rodiny. Ten istý svedok na ohliadke uviedol, že jeho svokor si tú v 40-rokoch minulého storočia z týchto pozemkov brával drevo, nakoľko ich vlastnil, volal sa Ľ. C.. Keď sa v r. 2003 informoval kto horu prebral, zistil od Ing. C., že to prešlo vydržaním na C.. Na uvedené miesto chodil aj S. N., N. nepozná, nie je s nimi príbuzný. Prvý krát bol na týchto pozemkoch v r. 2003, nevie sa vyjadriť kto to užíval, užívali to aj štátne lesy. Pred štátnymi lesmi to užívali ich starí rodičia S. O. E. C., potom syn Ľ., S. O. V. C.. Vedomosti má z pozemnoknižnej vložky, pred r. 2003 tam nikdy nebol. Na tieto pozemky chodieval aj otec navrhovateľa, ktorý si odtiaľto bral drevo a pomáhal jeho otcovi pri výstavbe chalupy. V r. 2003 mu v týchto miestach ukázal bývalý hospodár I. pás. Uviedol, že je to ich, ide o vlastníctvo tých, ktorí sú zapísaní v pozemnoknižnej vložke.

Svedok V. H., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní uviedol, že vie, kde sa nachádzajú lokality A. O. D.. Ide o dve samostatné lokality. Podiely v D. mali aj jeho starí rodičia, ktoré získali asi dedením alebo nejakým spôsobom po K. H., ktorý mal byť zapísaný v pozemkovej knihe. Naposledy bol v tej oblasti, keď mal asi 13-rokov, nebola tam hora len porast, zbierali tam čučoriedky. Od susedov z rozprávania vie, že rodina C. sa spomínala v súvislosti s užívaním a vlastníctvom pozemkov v oblasti A..

Svedok O. J. na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré si osvedčovali C. sú od ich osady vzdialené 1500 m. Bol svedkom pri osvedčovaní, na uvedenom mieste videl tieto pozemky užívať vždy len C. a to od r. 1944.Inú rodinu tam nevidel, poznal sa s S. C. U. Q., navrhovateľov nepozná. Predtým, ako to zobrali štátne lesy, tam boli lúky, pasienky, choval sa tam dobytok. Pozemky sa zalesnili malými stromčekmi, sám pritom pomáhal. Táto oblasť sa volala A., predtým Z.. Odporkyňa la) svedka opravila, že Z. je oravská časť a tam bývala jej babička. Na ohliadke uviedol, že pozemok kde stoja, bola lúka, ktorú užívali jemu neznámy ľudia. Od kamarátov vie, že to boli C.. Nepoznal ani S. N. staršieho, ani N., po ceste vozom chodieval len F. Š..

Svedkyňa O. Š. na ohliadke uviedla, že býva v blízkosti sporných nehnuteľnosti, narodila sa tam a bývala 40-rokov, potom sa odsťahovala do N., teraz sú na chate. Pozemok užívali C. bez toho, aby im niekto v tom bránil. Pásli sa tu kravy, bola tu lúka a to v r. 1976. Pamätá si, že pozemky brali lesy, nezaujímala sa o to.

Svedok Ing. V. I. na ohliadke uviedol, že v r. 1993 robil u Severoslovenských štátnych lesov na oddelení správy majetku a reprivatizácie, ako vedúci tohto oddelenia. Ak vlastník požadoval osvedčenie k vydržaniu, vydali mu potvrdenie, že oni v minulosti tieto lesy užívali. Lesy prechádzali do ich užívania, najsamprv na základe rozhodnutia štátne správy OPP v r. 1977 na základe zákona o lesoch, podľa ktorého prešli všetky súkromné lesy do užívania štátu. Pri vydávaní potvrdení nebolo rozhodujúce, či ich pýtal vlastník alebo hocikto iný. Potvrdenie vydali komukoľvek. Vlastníctvo neskúmali, užívacie práva bez dokladov o vlastníctve neodovzdávali, takže ak to odovzdali C., museli mať doklady o vlastníctve. Pamätá sa vtedy, že mali geometrický plán a predpokladá, že listiny, kde bol zapísaný vlastník. Uvedená hora bola súkromná a myslí si, že rozhodnutím ONV zo dňa 19.11.1976 zn. 2666/76/LES bolo zobrané užívanie všetkým súkromníkom, lebo potom už súkromníci lesy neužívali. Bolo to prikázané do užívania amblok bez toho, aby sa jednotlivé parcele fyzicky v teréne preberali a skúmalo sa, kto ich mal, vôbec nepoznali užívateľov alebo vlastníkov. Nevie odkiaľ boli vypísaní. Keď sa bralo užívanie zo strany lesov, sa neskúmalo kto je vlastníkom alebo užívateľom pred týmto rozhodnutím. Keď sa vracalo užívanie, základ bolo, že niekto musel požiadať, vtedy o to požiadala p. B., ktorá to vybavovala aj za ostatných. Museli byť doložené listiny o vlastníctve a pokiaľ boli identifikované hranice v teréne, nemusel byť geometrák. Pokiaľ existovali výpisy z pozemkovej knihy, tieto sa predkladali a odovzdávať sa mohlo len na základe niečoho relevantnejšieho, napr. listov vlastníctva C alebo podľa zmlúv, ak to bolo identifikovateľné.

Svedok S. Š., bývalý starosta obce R. D. uviedol, že ak predtým potvrdenie za obec vydali, žiadal, aby doniesli žiadatelia doklady o vlastníctve pozemkov, zabezpečili si účasť svedkov, bez nich nechceli doklad vydať. C. doklady doniesli, predložili pani H., ktorá je t.č. nebohá a na základe týchto dokladov potvrdenie vystavila. V tom čase však mali len evidenčné mapy a evidenciu obyvateľstva a nemali k dispozícii pozemnoknižné vložky, každému vystavili doklad a poučili ho, že vlastníctvo je napadnuteľné

do 10-rokov. On bol v tom čase novopečeným starostom, nechcel potvrdenie vydať, vydal ho až na vlastnú žiadosť žiadateľov na základe predložených dokladov. Taktiež sa dostavili dvaja svedkovia J., ktorý potvrdili, že rodina C. to užíva. K nárokom obce sa nevyjadrovali, obec si nároky nerobila. Potvrdenie vydala p. H., ktorá potvrdila užívanie, neskôr sa prišlo na to, že takéto potvrdenie bolo nesprávne podľa zákona o osvedčovaní. To, že C. užívali tieto pozemky vyplývalo z dokladov, inak by im potvrdenie nevydali. Potvrdenie pre C. bolo vydané asi prvé. Nevie kto tieto sporné pozemky užíval, nepochádza z uvedenej oblasti.

Svedkyňa E. I. uviedla, že pozná oblasť, kde sa sporné pozemky nachádzajú, v tejto bývala od svojho 23-roku do r. 1970, pozemky boli blízko za ich domom asi 30 metrov. Nevie sa však vyjadriť, či boli na kysuckej alebo oravskej oblasti, ide o miestnu časť A.. Pozemky užívali výlučne C., vie to aj od svojich rodičov. Sušili tam seno, starali sa o dobytok, mali tam usadlosť. Nároky do pozemkov C. si nikto nerobil. Rodinu N. nepozná. Jej rodný dom stojí v dedine A. na oravskej časti, na kysuckú časť nechodievala. Vie sa vyjadriť, ktoré pozemky C. užívali, ale či užívali iné pozemky na kysuckej časti, resp. o ktorú časť išlo, sa vyjadriť nevie.

Z výpisu listu vlastníctva č. 1022 kat. územie R. D. súd zistil, že vlastníkom parcele XXXXX/X o výmere 570 m2 - lesné pozemky sú každý v 1/6-ine B. U., C. S., C. S., I. O., P. O., V. S., C. K..

Z výpisu listu vlastníctva č. 1021 súd zistil, že vlastníkom parcele XXXXX/X o výmere 2782 m2 - lesné pozemky je S. C. v 1/1.

Z výpisu listu vlastníctva č. 1017 súd zistil, že vlastníkom parcele XXXXX/X o výmere 3035 m2 - lesné pozemky sú I. O. O. K. C. každý v 1-ici.

Z výpisu listu vlastníctva č. 1020 súd zistil, že vlastníkom parcele XXXXX/X o výmere 3830 m2 je vlastníčkou C. D. v podiele 1/1.

Z výpisu z evidenčného listu č. 1351 kat. územie R. D. súd zistil, že užívateľom parcele XXXXX/X - les o výmere 3830 m2 je C. K..

Z výpisu z evidenčného listu č. 1348 súd zistil, že užívateľom parcele XXXXX/X o výmere 3035 m2 je C. K..

Z výpisu z evidenčného listu č. 1352 súd zistil, že užívateľom parcele XXXXX/X o výmere 2782 m2 je C. S..

Platnosť evidenčných listov podľa správy katastra bola ukončená k 31.12.2004, nedá sa zistiť zmena užívateľa do citovaného obdobia.

Z pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. územie R. D. súd zistil, že v pozemnoknižnej parcele XXXX sú ako vlastníci zapísaní pod č. 1) S. C., pod č. 40) O. C., pod číslom 66-70) O. C.Á. a jej súrodenci pod č. 90) S. N., pod 102a) D. N., pod 102b) K.W. N., pod 102c) mal. S. N., pod č. 105a) Ľ. C. a 105c) D. N.X., 105c) K. H., 107a) S. N., 107b) V. N..

Z kúpnej zmluvy Pr 122/47 uzatvorenej dňa 21.1.1947 medzi Š. C. ako predávajúcim a S. O. V. N. ako kupujúcimi vyplýva, že kupujúci odkúpili v k.ú. R. D. nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl.č. XXX pod B70), B105b).

Z kúpnopredajnej zmluvy Pr622/1961 uzatvorenej dňa 6.1.1956 medzi K. H. O. S. N. vyplýva, že K. H. W.. N. odpredala bratovi S. N. nehnuteľnosti vo vl.č. XXX AI l.r.č. pod B102/b, 105/d) 67).

Z darovacej zmluvy Čd 1529/35 zo dňa 17.8.1929 súd zistil, že právny predchodca odporcov S. C. daroval S. C. O. O. C. okrem iných nehnuteľnosti aj nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnom protokole č. XXX obce R. D. pod AI r.č. l) obsažené od K. N. a spoločníkov odkúpené, teda celú tú parcelu, ktorú darovateľ titulom kúpy od všetkých patričných vlastníkov odkúpil bez tiarch.

Z potvrdenia o užívaní lesných pozemkov súd zistil, že Severoslovenské lesy š.p. Žilina potvrdili, že užívateľom lesných pozemkov v k.ú. R. D. parcele XXXXX,XXXXX je K. C., nar. 28.10.1933.

Z obecného svedectva spísaného na MNV v R. D. 10.1.1956 súd zistil, že MNV svedčí, že nehnuteľnosti K. H. W.. N. zapísané v pkn. vl. č. XXX na jej meno nepodliehalo výkupu ani iným obmedzeniam podľa zákona č. 46/48, nakoľko zamýšľa tento svoj podiel odpredať bratovi S. N., ktorý je už v predmetnom majetku spoluvlastníkom, nedochádza k drobeniu, ale naopak k sceľovaniu majetku. Za účelom lepšieho racionálnejšieho obrábania preto MNV zamýšľaný prevod doporučuje schváliť a realizovať.

Z rozhodnutia ONV - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vo veci prikázania súkromných malolesov obci R. D. do užívania Severeoslovenských štátnych lesov súd zistil, že lesný závod po právoplatnosti tohto rozhodnutia prevezme prikázané lesy do priamej správy bez náhrady, pričom vlastnícky vzťah k prikázaným lesom sa týmto rozhodnutím neporušuje. Súčasťou rozhodnutia je aj parcela 11089/2. O tomto rozhodnutí boli upovedomení užívatelia, kde pod bodom 19) je uvedená N. D., pod bodom 54) N.C. S., pod bodom 170) N. Š., 175) N. J., 177) N. Š., 411) N. S..

Z dedičského spisu D533/60 súd zistil, že preberateľom dedičstva a to poľnohospodárskeho podniku po neb. S. N. sa stal S. N.. Uznesenie bolo vydané 7.12.1960.

Z dedičského spisu D398/91 súd zistil, že po neb. D. N. 30 árov poľnohospodárskej pôdy prebrala okrem iných aj navrhovateľka v 2) rade P. J. v 1/7-ine.

Z výpisov z vyrubovacej knihy dane domovej a poľnohospodárskej MNV v R. D. I. zistil, že poplatníkovi N. S. bola celkovo zdanená výmera pôdy 4 ha a 32 árov.

Zo správy MV - Štátny archív v Bytči súd zistil, že vo vyrubovacích knihách na domovú a poľnohospodárskej daň z obce R. D. v r. 1965-1988 (nekompletný materiál) sa osoby s menom S. C., O. C., S. C. O. K. N. nenachádzajú.

Zo správy Katastra Čadca súd zistil, že vlastník S. C. sa podľa zoznamu vlastníkov pre kat. územie R. D. je ako vlastník vedený vo vl.č. XXX.

Z pkn. vl. č. XXX k.ú. R. D. súd zistil, že na podiel S. C. pod B 33) je na základe darovacej zmluvy Čd 1592/35 zo 17.8.1929 zapísaný vklad vlastníckeho práva S. O. O. C. každému v 1-ici.

Z osvedčenia o dedičstve súd zistil, že dedičstvo po neb. S. N., R.. XX.X.XXXX nadobudol jeho syn Q. N., ide o nehnuteľnosti zapísané v pkn. kat. územie R. D. vo vl.č. XXX pod B67, B 102b) a B105d), p.č. XXXX.

Zo spisov Notárskeho úradu JUDr. Edity Varmusovej N 191-197/1993 súd zistil, že právni predchodcovia odporcov, resp. niektorí súčasní odporcovia K. C., S. C., S. C., F. C., S. V., O. P. si dali osvedčiť podľa Zák. č. 293/92 Zb. vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že ich právny predchodca S. C. darovacou zmluvou zo dňa 17.8.1929 pod č. 1592/35 daroval svojim vnukom S. O. O. C. sporné

nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do výlučného vlastníctva reálnou deľbou a zámennými zmluvami s pkn. spoluvlastníkmi ešte pred r. 1950 podľa vtedy platného obyčajového práva. Medzi Jozefom a O. C. došlo k reálnej deľbe, na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti získal S. C., ktorý ich v r. 1960 ústnou darovacou zmluvou daroval svojim deťom každému v 1/6-ine. Z tohto dôvodu nadobudol vlastnícke právo vydržaním, pričom žiadatelia predložili výpisy z pkn. knihy kat. územie R. D., geometrický plán, vyjadrenie obce a prehlásenie dvoch nezaujatých osôb obce.

Podľa - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že upravený návrh navrhovateľov 1-2) je dôvodný a preto mu vyhovel v plnom rozsahu. Navrhovatelia svojim návrhom žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti lesné pozemky parcele KNC XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X O. XXXXX/X patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľovi v l) rade v podiele 61/670 a navrhovateľke v 2) rade v podiele 13/4700. Ako tituly nadobudnutia vlastníckeho práva uviedli navrhovatelia 1-2) dedičské rozhodnutia, navrhovateľ v l) rade aj kúpnu zmluvu Pr 622/1961. Svoje podiely zapísané v pkn. vl. č. XXX p.č. XXXX navrhovateľ v l) rade zdedil vo výške 5670/181440 po J.Í. C. zapísanej v riadku č. B67) (viď kúpna zmluva Pr622/61, osvedčenie o dedičstve ), vo výške 3240/181440 po K. N. zapísanej riadok č. B102/b) (viď kúpna zmluva Pr622/61, osvedčenie o dedičstve ), vo výške 3240/181440 po S. N. zapísaný riadok č. B102/c) (viď rozhodnutie o dedičstve D1013/85), vo výške 270/181440 po S. N. zapísanom riadok č. B105/e) (viď rozhodnutie o dedičstve ), vo výške 270/181440 po K. H. zapísanej riadok č. B 105/d) (viď kúpnu zmluvu Pr 622/61, osvedčenie o dedičstve ), vo výške 3780/181440 po S. N. zapísanom riadok č. B107/a (viďrozhodnutieo dedičstve3D1013/85,výpočtom: 5670+3240+3240+270+270+3780/181440=61/672. Navrhovateľka v 2) rade získala svoje podiely vo výške 3240/181440 po D. N. zapísané r.č. 202/a) a vo výške 270/181440 po D. N. zapísanej riadok č. B105/c) (viď rozhodnutie o dedičstve D398/91), výpočtom 270+3240/181440= 13/672 z toho 1/7-ina predstavuje podiel 13/4704. Navrhovatelia namietali, že právni predchodcovia odporcov, ani K. N. nemali nikdy v pkn. parcele č. XXXX zapísanej vo vl.č. 606 žiaden pozemnoknižný podiel a preto hodnoverným spôsobom nepreukázali ako nadobudli sporné pozemky.

Súd má za to, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem podľa ., nakoľko bez tohto určenia by bolo ohrozené ich právo, ich právne postavenie by sa stalo neistým a len na základe rozhodnutia súdu môžu byť zapísaní do katastra nehnuteľnosti ako spoluvlastníci. Z uvedeného dôvodu súd preto skúmal, či odporcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Podľa § 134 Obč. zákonníka je vydržanie osobitným orginárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných požadovaných predpokladov, ktorými sú:

- spôsobilý predmet vydržania

- titul nadobudnutia vlastníckeho práva

- oprávnená držba

- nepretržitá držba počas celej zákonom stanovenej doby - 10-rokov.

Právni predchodcovia odporcov a niektorí zo súčasných odporcov v r. 1993 si podali na notársky úrad návrh na vydanie osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam podľa Zák. č. 293/92 Zb. z dôvodu, že ich právny predchodca S. C. darovacou zmluvou zo dňa 17.8.1929 č. 1592/35 daroval svojim vnukom S. O. O. sporné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva reálnou deľbou a zámennými zmluvami. Ešte pred r. 1950 sa reálne podelili S. C. O. O. C., pričom predmetné

nehnuteľnosti získal do svojho vlastníctva S. C. a tento ich v r. 1960 daroval odporcom, resp. ich právnym predchodcom. K uvedenému návrhu doložili doklady a to výpis z pozemkovej knihy kat. územie R. D. okrem iných aj pozemnoknižnú vložku č. XXX p.č. XXXX, geometrický plán, vyjadrenie obce a prehlásenie dvoch nezaujatých osôb a vyjadrenia obce. Z výpisu z pkn. vl. č. XXX súd zistil, že meno C. O. K. N. v tejto vložke nie je uvedené, pričom aj správa katastra oznámila, že vlastník S. C. v kat. území R. D. je ako spoluvlastník vedený len vo vl.č. XXX. Pokiaľ odporcovia tvrdili, že darovacou zmluvou Čd 1592/35 zo dňa 17.8.1929 ich právny predchodca S. C. okrem iných nehnuteľnosti daroval aj nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. XXX svojim vnukom O. O. S. už v reálne vydelenom stave, ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom reálnej deľby a zámenných zmlúv od K. N. a spoločníkov, súd poukazuje na to, že ani K. N. nebol nikdy zapísaný v pkn. vl. č. XXX a v konaní nebola žiadna reálna deľba, ani zámenná zmluva nijakým dôkazom preukázaná. Uvedená zmluva nebola nikdy zapísaná do pozemkovej knihy a na základe nej sa nevykonali žiadne ďalšie prevody v pozemkovej knihe. Reálnu deľbu a zámenné zmluvy treba v konaní preukázať, nestačí len všeobecné tvrdenie, že ku ním došlo, treba preukázať kedy ku ním došlo a medzi kým došlo k deľbe alebo zámene a za akých okolnosti. Nebol dôvod nezapísať túto zmluvu nezapísať do pozemkovej knihy do vl.č. XXX a uskutočniť na základe nej ďalšie zápisy, keď vo vl.č. XXX pod B73) bol na podiel S. C. N. B33) zapísaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.8.1929 Čd 1592/35 vklad vlastníckeho práva S. O. O. C. každému v 1-ici. Je zrejme, že tento zápis bol vykonaný iba z toho dôvodu, že S. C. pod B33) bol zapísaný len v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. územie R. D.. Predmetom darovacej zmluvy boli však aj nehnuteľnosti v pkn. vložkách XXX-XXX, avšak ani v týchto vložkách sa na základe uvedenej darovacej zmluvy žiaden zápis taktiež nevykonal, nakoľko v týchto vložkách taktiež nebol uvedený žiaden právny predchodca C.. Odporcovia teda v konaní nepreukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže žiaden ich právny predchodca nebol v pozemkovej knihe vedený, nemali teda od koho odvodzovať svoje vlastnícke právo a tvrdenú držbu. V zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ako sám má. O tom, že C. nevlastnili sporné pozemky v R. D. svedčí aj vyjadrenie Štátneho archívu v Bytči, ktorý oznámil, že vo vyrubovacích knihách na domovú daň na poľnohospodársku daň v danej obci v r. 1965-1988 sa osoby s menom S., O. O. S. C., ako aj K. N. nenachádzajú. Naopak, navrhovatelia preukázali, že právni predchodca navrhovateľa v l) rade S. N. platil poľnohospodársku daň za výmeru pôdy 4 ha a 32 árov R. D.. Taktiež rozhodnutím ONV v Čadci zo dňa 19.11.1976 bolo prikázanie súkromných malolesov obci R. D. do užívania Severoslovenským štátnym lesom, pričom v rámci tohto rozhodnutia bol spísaný aj zoznam jednotlivých užívateľov, kde je uvedený ako S. N., ako aj iní N., tak aj D. N.. Napriek tomu, že v zozname nebolo uvedené meno C., C. boli od štátnych lesov tieto sporné pozemky vrátené. Svedok Ing. I., pracovník ŠL na ohliadke k tomu uviedol, že z ich strany sa neskúmalo kto bol vlastníkom alebo užívateľom pred týmto rozhodnutím, ak užívacie práva odovzdávali, museli mať predložené doklady o vlastníctve. Pamätal si, že odporcovia predložili geometrák a je zrejmé, že k tomuto predložili aj osvedčenie o vlastníckom práve vydané notárom, príp. ďalšie odklady s tým súvisiace.

Pokiaľ ide o geometrický plán, tento si dali vypracovať samotní odporcovia, resp. ich právni predchodcovia na rozdelenie aj parciel XXXXX O. XXXXX. Z uvedeného dôvodu je jednoznačné, že na ohliadke vedeli presne ukázať hranice sporných pozemkov a to aj z dôvodu, že na uvedených miestach majú niektorý z nich postavené chatky, zdržiavajú sa v týchto miestach, kým naopak navrhovatelia v konaní uviedli, že sporné pozemky v súčasnosti neužívajú, užívali ich v minulosti, resp. ich právni predchodcovia. Preto je logické, že tieto pozemky po uplynutí niekoľkých rokov nevedeli na mieste samom ukázať, pričom zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že pokiaľ niekto nevie presne určiť hranice svojho pozemku, nemôže byť vlastníkom tohto pozemku.

Podľa sa má obec vyjadriť o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia, teda najmä k tomu, či si robí nároky do sporných nehnuteľnosti, pričom v danom prípade sa obec vyjadrila, že žiadatelia sú vlastníkmi sporných nehnuteľnosti, ktoré mali získať ústnou darovacou zmluvou od ich otca v r. 1960, pričom obec takéto skutočnosti preukázané nemala. Vtedajší starosta obce S. Š., ako svedok na pojednávaní uviedol, že išlo o ich prvé takéto potvrdenie, pričom v tom čase nemali k dispozícii pozemnoknižné vložky, ale len evidenčné mapy a evidenciu obyvateľstva a nehnuteľnosti a sami prišli potom na to, že potvrdenie, ktoré vydali, bolo nesprávne.

Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a ktoré potvrdia, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti, svedkovia O. O. O. J. potvrdili, že nerušene uvedené parcele užívali odporcovia, pričom nikto si do uvedených parciel nároky nerobil. Potvrdili, že právni predchodcovia odporcov získali uvedené nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy č. 1592/35, ktorou do vlastníctva získali sporné pozemky S. O. O. C., pričom súd poukazuje na to, že O. J. mal v r. 1935 tri roky a O. J. nebol ani narodený. Taktiež potvrdili, že žiadatelia ich mali získať ústnou darovacou zmluvou v r. 1960 od otca Jozefa, ktorý ich získal na základe reálnej deľby O.. Na ohliadke pritom svedok O. J. uviedol, že sporné pozemky užívali jemu neznámi ľudia, až od kamarátov vie, že sa volali C.. Takže súd nemal preukázané nejaké blízke vzťahy medzi svedkami a odporcami, na základe čoho mohli svedkovia dosvedčiť darovacie zmluvy ako v r. 1935, tak aj v r. 1960, ináč svedkovia presné konkrétne číslo zmluvy vedieť nemohli.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko odporcovia v konaní nepreukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva a tým pádom aj oprávnenú a dobromyseľnú držbu, súd návrhu navrhovateľov vyhovel v plnom rozsahu. Pokiaľ mali svedkovia v konaní preukázať držbu odporcov, ide o svedkov O. Š., O. J. O. E. I., ktorí potvrdili v konaní, že sporné pozemky vždy užívali C., nikto z nich (okrem svedka Kolena) sa nevyjadril k získaniu vlastníctva, pričom súd poukazuje na to, že aj samotní svedkovia si mýlili oblasti A. O. D.. Svedok Koleno na pojednávaní označil sporné pozemky ako oblasť A., predtým Z., pričom na pojednávaní ho opravovala odporkyňa la), že tam žije jej babička. Svedkyňa E. I. uviedla, že sporné pozemky sú za jej domom asi 30 m, ide o oblasť A., pričom výslovne uviedla, že jej rodný dom stojí v dedine A., ide o oravskú časť, na kysuckú nechodila, takže sa nemohla ani vyjadriť, či odporcovia sporné pozemky užívali.

Súd sa zhoduje s názorom právnej zástupkyne navrhovateľov, že v prípade vydávania osvedčenia nejde o žiadne konanie, notár neprešetruje pravdivosť tvrdených skutočnosti, nezodpovedá, či sa vyhlásenie (ne) prieči zákonu, osvedčuje právnu skutočnosť - osvedčenie má povahu verejnej listiny, nejde o právny úkon, neosvedčuje, či je tu právny vzťah alebo právo a navrhovatelia sa mohli jedine žalobou o určenie podielového spoluvlastníctva domáhať svojho práva a súd vyhovel ich návrhu v plnom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.