Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-71-2021.pdf
PDF · 173.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v nasledovných častiach:
- v časti bolestného v sume 2 403 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 174 EUR od 03.09.2021 do zaplatenia,
- v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 150 EUR,
- v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 2 681,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 681,08 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia,
- v časti náhrady liečebných nákladov v sume 184,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68,99 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 229 EUR od 03.09.2021 do 26.04.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 150 EUR od 03.09.2021 do 26.04.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 115,43 EUR od 03.07.2021 do 26.04.2022 a náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 1 048,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 048,73 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44,12 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
17 14C/71/2021
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2021 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví bolestné v sume 2 403 EUR s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 403 EUR od 03.09.2021 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 150 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 150 EUR od 03.09.2021 do zaplatenia, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 3 729,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 729,81 EUR od 03.07.2021
do zaplatenia a liečebné náklady v sume 184,42 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 184,42 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia. Žalobkyňa si tiež uplatnila náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 02.09.2019 utrpela pri dopravnej nehode v Prešove ako cestujúca v autobuse vážne ublíženie na zdraví, pričom k dopravnej nehode došlo z dôvodu, že vodič autobusu MHD mesta Prešov – E. F., nar. XX.XX.XXXX – viedol autobus zn. SOR EČV G. po H. I. J. G. smerom na mesto Poprad v pravom jazdnom pruhu, pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním a to za jazdnou súpravou, do ktorej zadnej časti narazil prednou časťou autobusu. Vodič bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 1T/34/2020-194 zo dňa 11.12.2020. Mala za to, že za škodu na jej zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škody spôsobená. Poukázala na to, že prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. u žalovaného, pričom zastávala názor, že nároky titulom škody na zdraví sú kryté zákonom č. 381/2001 Z.z. a priamy nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému vyplýva z § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. Čo sa týka rozsahu ublíženia na zdraví žalobkyne, v dôsledku dopravnej nehody utrpela žalobkyňa pomliaždenie tváre, podvrtnutie sánkového kĺbu vľavo, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého stehna, podvrtnutie pravého členkového kĺbu a pomliaždenie panvy v oblasti kostrče s následkom poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice. Pri výpočte náhrady za bolesť vychádzala žalobkyňa pôvodne z hodnoty bodu pre rok 2020, kedy bolo ukončené jej liečenie. S poukazom na lekársky posudok vypracovaný prim. A. G. A. dňa 06.05.2021, kde bolestné bolo ohodnotené vo výške 110 bodov, tak následne požadovala náhradu za bolesť v sume 2 403 EUR (21,84 EUR x 110 bodov). Keďže si uvedený nárok uplatnila dňa 12.05.2021 u žalovaného, pričom žalovaný si prevzal uplatnenie dňa 18.05.2021, mala za to, že tým, že jej nárok nebol uspokojený v zákonnej trojmesačnej lehote, dostal sa žalovaný s plnením náhrady za bolesť do omeškania, preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 403 EUR od 03.09.2021 (3 mesiace a 15 dní od prevzatia uplatnenia žalovaným dňa 18.05.2021) do zaplatenia. Titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 4 150 EUR, pričom pri výpočte vychádzala z lekárskeho posudku vypracovaného A. G. A., A. zo dňa 06.05.2021, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 190 bodov a z hodnoty bodu pre rok 2020 vo výške 21,84 EUR (t.j. 190 bodov x 21,84 EUR). I pri tomto nároku si uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 150 EUR od 03.09.2021 do zaplatenia s poukazom na prevzatie uplatnenia žalovaným dňa 18.05.2021 a nesplnenie uplatneného nároku v zákonnej trojmesačnej lehote. Žalobkyňa si tiež uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, a to s poukazom na § 879w Občianskeho zákonníka podľa úpravy obsiahnutej v § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.12.2019, pričom svoj nárok vyčíslila v sume 3 729,81 EUR za obdobie PN od 03.09.2019 do 28.08.2020. Pri výpočte vychádzala žalobkyňa z priemerného hrubého zárobku za 2. štvrťrok 2019 podľa potvrdenia zamestnávateľa VOFING, s.r.o. zo dňa 15.02.2021 vo výške 636,04 EUR, ktorý valorizovala od 01.01.2020 o 2,5 %, t.j. na konečnú sumu 651,94 EUR. Predložila prehľadnú tabuľku, kde za každý mesiac PN vždy od priemerného zárobku vo výške hrubej mzdy za 2. kvartál (prípadne po valorizácii) odpočítala náhradu príjmu a nemocenské dávky. Svoj nárok si uplatnila u žalovaného dňa 11.03.2021, ktorý si uplatnenie prevzal dňa 17.03.2021. Keďže žalovaný nesplnil žalobkyňou požadovaný nárok v trojmesačnej lehote, uplatnila si žalobkyňa žalobou aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 729,81 EUR od 03.07.2021. Napokon si žalobkyňa uplatnila aj liečebné náklady v celkovej sume 184,42 EUR, a to za lieky a vyhotovenie zdravotnej dokumentácie v sume 78,25 EUR a cestovné náklady v sume 106,17 EUR, ktoré boli skutočne vynaložené žalobkyňou a nehradené z verejného zdravotného poistenia. I pri nákladoch na liečenie si uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 184,42 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia, a to s poukazom na to, že žalovaný nesplnil ňou uplatnený nárok v zákonnej trojmesačnej lehote (uplatnený u žalovaného dňa 11.03.2021, uplatnenie prevzaté dňa 17.03.2021).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.10.2021, ktorým žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania. Nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznal. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej nárok bol čo do základu i čo do výšky dôvodný a namietal tiež pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný mal predovšetkým za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní o zodpovednosti konkrétneho subjektu za vznik dopravnej nehody, a teda aj za škodu ňou spôsobenú. Zastával názor, že pred právoplatne ukončeným trestným konaním vo veci je vylúčené, aby poisťovateľ z PZP mohol usporiadať nároky na náhradu škody
v rozsahu poisteného krytia. Poukázal na to, že preto listom zo dňa 16.06.2021 oznámil žalobkyni, že uplatnenými nárokmi sa zaoberá a o výsledku bude žalobkyňu informovať. Hoci žalobkyňa sa snažiac o zachovanie lehoty na uplatnenia práva domáhala svojho nároku žalobou, mal za to, že o nároku žalobkyne nemôže súd rozhodnúť skôr, než bude právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní, a to aj s poukazom na § 193 CSP. Uvedený nedostatok tak považoval za absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. Napriek uvedenej námietke sa vyjadril aj k jednotlivým uplatneným nárokom. Pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalovaný rozporoval dobu ustálenia zdravotného stavu až v roku 2020, mal za to, že všetky zranenia žalobkyne boli zistené a zrejmé už v roku 2019. Poukázal na to, že žalobkyňa mala aj iné zdravotné problémy, ktoré nesúviseli so zranením pri dotknutej dopravnej nehode a ktorých liečba zjavne ovplyvnila a predĺžila dobu liečby, a to predovšetkým bolesti palca pravej ruky od 04/2020 – dg. artróza I.MCP kĺbu II. – III. stupňa (lekárska správa z 01.04.2021 uvádza, že žalobkyňa pracuje s nožnicami ako krajčírka), bolesti ucha od 5/2020 – dg. Chronická apikálna periodontitída, urologické problémy v 1/2020 – dg. Nutkavá inkontinencia moču. Vo vzťahu k náhrade strate na zárobku počas PN od 03.09.2019 do 28.08.2020 žalovaný rozporoval nárok ako nedôvodný. Mal za to, že sa malo vychádzať z zo skutočnej zúčtovanej mzdy za rozhodné obdobie vo výške 508,51 EUR, keďže žalobkyňa neodpracovala celý štvrťrok (nastúpila až od 01.05.2021). Rozporoval použitie pravdepodobného zárobku vo výške 636,04 EUR, ktorý sa podľa žalovaného nemôže použiť, pretože žalobkyňa v rozhodnom období odpracovala aspoň 21 dní. Prepočtom vychádzajúc zo mzdy v rozhodnom období 508,51 EUR, pri dennom hrubom zárobku v rozhodnom období 15,4094 EUR (508,51 EUR vydeleným počtom započítaných dní 33) a pri PN v dobe od 03.09.2019 do 28.08.2020, t.j. 259 pracovných dní, dospel k záveru o potenciálnom zárobku počas PN 3 991,03 EUR (15,4094 EUR x 259 pracovných dní). Po zohľadnení žalobkyni vyplatenej náhrady príjmu 58,27 EUR a nemocenských dávok v sume 3 971,60 EUR tvrdil, že strata na zárobku žalobkyni nevznikla. Rovnako ako pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia poukazoval aj na zdravotné problémy žalobkyne, ktoré nesúviseli so zraneniami spôsobenými dopravnou nehodou. Pri náhrade liečebných nákladov žalovaný nerozporoval hotové náklady uvedené v špecifikácii žalobkyne pod poradovými číslami 1 – 5 v celkovej výške 25,25 EUR, avšak rozporoval nárok na náhradu nákladov za 3D snímku zo dňa 29.05.2020 vo výške 50 EUR a poplatok za kópiu CD nosiča vo výške 3 EUR zo dňa 08.06.202, pretože mal za to, že tieto náklady súviseli s návštevou otorinolaryngológa, ktorému žalobkyňa uvádzala bolesti ucha a diagnostikovaná bola chronická apikálna periodontitída (zápalový proces), pričom tieto nesúvisia so zranením pri dopravnej nehode. Napokon taktiež rozporoval cestovné náklady vzniknuté v súvislosti s liečbou zdravotných ťažkostí nesúvisiacich so zraneniami – návšteva urológa dňa 23.10.2019, ORL 14.05.2020, 28.05.2020, 04.06.2020, 08.06.2020 a bolesťami palca pravej ruky dňa 27.04.2020, 18.05.2020, 10.06.2020, 15.07.2020 a 04.08.2020. Záverom namietal vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom úrok z omeškania za obdobie od 03.07.2021, resp. 03.09.2021 do zaplatenia s odôvodnením, že sa nemohol dostať do omeškania s plnením skôr ako je preukázaná zodpovednosť jeho poistenca za škodu a zároveň a zároveň s poukazom na to, že si splnil podmienku podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., a tak žalobkyni nevznikol nárok na úroky z omeškania. Pre podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 a sp. zn. 7Cdo/69/2017 zo dňa 12.12.2018, ako aj rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, v zmysle ktorých je sankcia v podobe úrokov z omeškania viazaná výlučne na nesplnenie povinností v zmysle § 11 ods. 6 zák. o PZP bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté.
4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 15.11.2021 zotrvala na podanej žalobe. Čo sa týka jej priameho nároku na náhradu škody voči žalovanému, poukázala na § 427 a 428 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť prevádzateľa, prípadne jeho možnosť zbaviť sa zodpovednosti pri preukázaní, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré sa mohlo od neho požadovať. V danom prípade pritom bola škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky – motorového vozidla. Ďalej poukázala na to, že z trestného rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1T/34/2020 zo dňa 11.12.2020 vyplýva, že obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného vyhlásil, že je vinný a súd prijal jeho vyhlásenie. Dokazovanie v rozsahu ohľadne viny tak súd považoval podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku za skončené. S ohľadom na uvedené a s poukazom na § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. mala žalobkyňa za to, že žalovaný ako poistiteľ (poisťovateľ) je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Ohľadom spornej otázky týkajúcej sa hodnoty bodu poukázala na to, že posudzujúci lekár v lekárskom posudku o hodnotení bolestného, SSU (lekársky posudok zo dňa 06.05.2021) uviedol začiatok liečenia poškodenej 02.09.2019 a pracovná neschopnosť
trvala do 28.08.2020. Preto mala za to, že nárok jej vznikol až v roku 2020, kedy as ustálil jej zdravotný stav, a teda hodnota bodu má byť 21,84 EUR. Žalovaným rozporovanú náhradu liečebných nákladov za zaplatený poplatok za 3D snímok zo dňa 29.05.2020 a poplatok za kópiu CD nosiča zo dňa 08.06.2020 považovala za súvisiace s poškodením jej zdravia pri dopravnej nehode, pretože vzhľadom na rozsah zranení, ktoré utrpela v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a pretrvávajúcimi bolesťami hlavy, ucha a pod., bola za účelom zistenia príčiny lekármi špecialistami odoslaná aj k otorinolaryngológovi, ktorý si vyžiadal predloženie 3D snímku a CD nosiča. Uvedené náklady pritom vznikli počas jej PN. Ohľadom cestovných nákladov za cestu k urológovi dňa 23.10.2019 poukázala na to, že toto vyšetrenie jej doporučil chirurg dňa 17.09.2019. Vyšetrenia na ORL v dňoch 14.05.2020, 28.05.2020, 04.06.2020 boli vykonané v čase trvania liečebných následkov po úraze a bola na ne odoslaná za účelom zistenia pretrvávajúcich bolestí ľavého ucha. U stomatológa dňa 08.06.2020 bola taktiež z dôvodu opakovaných bolestí ľavej časti tváre a na pokyn chirurga zo dňa 03.09.2019. Dňa 27.04.2020 absolvovala cestu k rehabilitačnému lekárovi z dôvodu kontrolného vyšetrenia. Na rehabilitácie bola poslaná chirurgom A. C. ešte dňa 24.02.2020 pre dg. Vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, vyvrtnutie a natiahnutie sánky, bolesť kĺbu na inom mieste. U chirurga následne bola dňa 18.05.2020, kde lekár uviedol, že rehabilitácia bola ukončená. Cesty vykonané dňa 10.06.2020, 15.07.2020 a 04.08.2020 boli taktiež realizované za účelom rehabilitácie. Záverom rozsiahlejšie odôvodnila svoj nárok na úroky z omeškania k jednotlivým náhradám škody. Poukázala na povinnosť žalovaného podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. preveriť uplatnený nárok do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a následne plniť . Žalovaný listom zo dňa 16.06.2021 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyni, že sa s nárokom na náhradu škody zaoberá a o výsledku podá v najbližších dňoch informáciu. Ďalej nekonal, a tak žalobkyňa považovala jeho konanie za v rozpore s § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. Poukázala na účel zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je zlepšenie postavenia poškodeného, ako aj na eurokonformný výklad slovenských zákonných noriem. Poukázala taktiež na základné funkcie úrokov z omeškania, a to preventívnu, represívnu a satisfakčnú. Vychádzajúc zo zákona č. 381/2001 Z.z. ako špeciálneho právneho predpisu a Občianskeho zákonníka ako základného súkromnoprávneho predpisu, ktorý sa použije subsidiárne, mala za to, že poisťovateľ bol povinný do 3 mesiacov skončiť šetrenie poistnej udalosti a oznámiť výsledky prešetrenia a následne bol povinný preukázané nároky reálne (riadne a včas) plniť. Uviedla, že hoci povinnosť skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a poskytnutie peňažného plnenia poškodenému spolu súvisia, ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, pričom splnením povinnosti skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslaním oznámenia o plnení, prípadne dôvodoch neplnenia nárokov, nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/16/2021 zo dňa 05.05.2021, ako aj sp. zn. 20Co/158/2011 zo dňa 12.07.2012. Okrem toho poukázala aj na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorý zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Mala za to, že poisťovateľ sa dostane s plnením peňažnej povinnosti voči poškodenému do omeškania bez ohľadu na to, či zaslal alebo nezaslal poškodenému oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré hovorí o tom, že poisťovateľ je povinný plniť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu v prípade nesplnenia povinnosti podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., rieši iba dôsledky omeškania poisťovateľa v súvislosti s povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti, avšak nezaoberá sa dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dodala, že neuplatňovala si právo na zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., o ktorom rozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania, kde by jej právo na úrok z omeškania vznikol až rozhodnutím súdu po uplynutí paričnej doby.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.11.2021 trval na tom, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania. Opätovne poukázal na to, že žalobkyňa podľa neho nepreukázala, že by bol jej nárok daný, a to z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, kto a v akej miere je zodpovedný na vzniku dopravnej nehody zo dňa 02.09.2019. Mal za to, že nepostačuje vyhlásenie obžalovaného v trestnom konaní a bez právoplatného skončenia trestného konania nemôže ani konajúci súd rozhodnúť o náhrade škody. Zdôraznil, že všetky zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody boli zrejmé a zistené už v roku 2019 a žalobkyňa bola liečená aj pre iné zdravotné problémy, ktoré nesúvisia so zranením pri dopravnej nehode
a ktorých liečba zjavne ovplyvnila a predĺžila dobu liečby, a teda aj dobu PN (bolesti palca pravej ruky od 04/2020, bolesti ucha od 05/2020 a urologické problémy 01/2020). Mal za to, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako v súvislosti s liečebnými nákladmi zdôraznil, že je vylúčené, aby na úkor poisťovateľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla boli reparované i náklady liečby, ktoré súvisia so zmeneným nepriaznivým zdravotným stavom žalobkyne, vzniknutým bez relevancie so škodovou udalosťou zo dňa 02.09.2019. A napokon taktiež pri náhrade za stratu na zárobku počas PN od 03.09.2019 do 28.08.2020 poukázal na zdravotné problémy, ktoré nesúviseli so zraneniami v dôsledku dopravnej nehody, ale predĺžili dobu PN žalobkyne. Záverom uviedol, že čo sa týka úroku z omeškania, poisťovateľ sa nemohol a nemôže dostať do omeškania s plnením skôr, ako je preukázaná zodpovednosť jeho poistenca za škodu, ako aj vzhľadom na charakter nároku a účastníka konania, voči ktorému si žalobkyňa uplatňuje svoje nároky, a to s poukazom na zák. č. 381/2001 Z.z. a úprave úroku z omeškania v § 11 tohto zákona.
6. Následne podaním zo dňa 26.04.2022 žalovaný oznámil, že dňa 20.04.2022 mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Prešove, 3To/15/2021, ktorým bola preukázaná zodpovednosť jeho poistníka za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni, preto žalovaný pristúpil k poskytnutiu náhrady škody, ktorú poukázal na účet žalobkyne. Uhradil jej bolestné za 110 bodov x 20,26 EUR v sume 2 229 EUR, sťaženie spoločenského uplatnenia 190 bodov x 21,84 EUR v sume 4 150 EUR a liečebné náklady 25,25 EUR a cestovné výdavky 90,18 EUR. Náhrada za stratu na zárobku počas PN nebola žalobkyni uhradená, pretože výška nemocenských dávok poskytnutých počas PN vo výške 3 971,60 EUR prevyšuje zárobok žalobkyne, a tak nevznikla žiadna strata na zárobku žalobkyne. Úroky z omeškania žalovaný neuhrádzal, pretože nezavinil, že nebolo ukončené trestné konanie a bez toho nebola preukázaná zodpovednosť jeho poistenca za škodu.
7. Podaním zo dňa 12.05.2022 žalovaný ešte taktiež doplnil, že v zmysle odborného stanoviska revízneho lekára A. K. mala byť dočasná pracovná neschopnosť na úrazovú diagnózu ukončená ku dňu 24.10.2019 a následné vyšetrenia nesúvisia s úrazovou diagnózou natiahnutia, podvrtnutia ľavého TMK.
8. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.05.2022 vzala žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v rozsahu 2 229 EUR, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 4 150 EUR a v časti náhrady liečebných nákladov v rozsahu 115,43 EUR späť z dôvodu plnenia žalovaného v priebehu konania. Zotrvala však na úrokoch z omeškania k daným plneniam. Žalobu vzala späť taktiež v časti náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 264,90 EUR s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 03.07.2021 do zaplatenia, pričom zotrvala na náhrade za stratu na zárobku počas PN v sume 3 464,91 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 464,91 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia (v písomnom podaní s chybou v písaní, opravenou na pojednávaní dňa 07.06.2022). Späťvzatie v časti náhrady na stratu na zárobku počas PN odôvodnila s ohľadom na výpočet tohto nároku s poukazom na mzdový list od zamestnávateľa žalobkyne J. D. za obdobie roku 2019. Priemerný zárobok vypočítavala s poukazom na § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce nasledovne: za II. štvrťrok 2019 (apríl, máj, jún 2019), keďže žalobkyňa nastúpila do práce od 01.05.2019 a za máj 2019 jej bola zúčtovaná hrubá mzda 680 EUR a v júni 2019 hrubá mzda 560 EUR, tak od súčtu týchto miezd odpočítala náhradu mzdy za dovolenku v sume 79,94 EUR a náhradu mzdy za sviatok v sume 53,29 EUR, a teda výsledná suma zúčtovanej hrubej mzdy za II. štvrťrok 2019 predstavuje sumu 1 106,77 EUR. Keďže žalobkyňa odpracovala v máji 2019 pracovný čas 144 hodín a v júni 2019 pracovný čas 160 hodín, celkovo za rozhodujúce obdobie odpracovala 304 hodín. Pri celkovej zúčtovanej hrubej mzde v sume 1 106,77 EUR a odpracovanom pracovnom čase v rozsahu 304 hodín vypočítala priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie vo výške 3,6407 EUR (zaokrúhlenie na 4 desatinné miesta podľa § 134 ods. 4 ZP).Pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase žalobkyne potom predstavuje priemerný počet pracovných hodín na jeden mesiac v roku 173,92 hodín. Po vynásobení priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín na jeden mesiac v roku tak priemerný mesačný zárobok žalobkyne za rozhodujúce obdobie predstavuje 633,19 EUR. Tým, že žalobkyňa bola práceneschopná od 03.09.2019 do 28.08.2020 počítala potenciálny zárobok spočítaním desiatich priemerných zárobkov v sume 6 331,90 EUR (za 10 plných mesiacov PN) a pomerným priemerným zárobkom pripadajúcim na 28 dní z 30 dní v sume 590,98 EUR (za PN v septembri 2019 v trvaní 28 dní) a priemerným zárobkom pripadajúcim na 28 dní z 31 dní v sume 571,91 EUR (za PN v auguste 2020 v trvaní 28 dní). Za obdobie práceneschopnosti od 03.09.2020 do 28.08.2020 by tak žalobkyňa v priemere zarobila sumu 7 494,78 EUR. Tým že za
uvedené obdobie dostala náhradu príjmu od zamestnávateľa v sume 58,27 EUR a nemocenské dávky v sume 3 971,60 EUR, mala za to, že jej patrí ešte náhrada za stratu na zárobku 3 464,91 EUR.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
10. Na pojednávaní dňa 07.06.2022 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Nad rámec dovtedajšej argumentácie žalovaný poukázal na trestný rozsudok aj v tom smere, že je konštatovaná doba liečenia zranení v rozsahu 28 až 30 dní, a teda naďalej poukazoval na to, že PN žalobkyne v súvislosti s nehodou mohla trvať maximálne po dobu do 24.10.2019. Žalovaný taktiež spochybňoval žalobkyňou predložený mzdový list, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom verifikovaný (ani pečiatkou, ani podpisom). Predmetné pojednávanie bolo po vykonaní listinných dôkazov a výsluchu žalobkyne odročené za účelom znaleckého dokazovania.
11. Dňa 29.06.2023 bol súdu doručený znalecký posudok č. 18/2023 vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. dňa 29.05.2023. Súd doručil predmetný znalecký posudok stranám sporu na vedomie.
12. Podaním zo dňa 24.07.2023 žalobkyňa v reakcii na znalecký posudok vzala žalobu v časti o náhradu za bolesť vo výške 174 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 03.09.2021 do zaplatenia späť a zotrvala na podanej žalobe v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 229 EUR od 03.09.2021 do 26.04.2022, ktorý vyčíslila v sume 71,76 EUR. Taktiež vzala späť žalobu v časti náhrady nákladov liečenia vo výške 68,99 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68,99 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia, pričom zotrvala iba na úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 115,43 EUR od 03.07.2021 do 26.04.2022, ktorý vyčíslila v sume 4,70 EUR. Napokon taktiež vzala späť žalobu v časti náhrady za stratu na zárobku počas PN v rozsahu 2 416,18 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 416,18 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia (oprava písomných chýb podania na pojednávaní dňa 05.09.2023) a zotrvala tak na žalobe v časti náhrady za stratu na zárobku počas PN iba v rozsahu 1 048,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 048,73 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie žaloby malo svoj pôvod v odpovediach znalca uvedených v znaleckom posudku, kde znalec uviedol, že PN súvisiaca s dopravnou nehodou trvala od 03.09.2019 do ukončenia rehabilitačnej liečby dňa 18.12.2019 a taktiež, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený dňa 18.12.2019. Náhradu za stratu na zárobku počas PN vypočítala žalobkyňa vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku žalobkyne 633,19 EUR nasledovne: Najprv určila priemerný zárobok za dané obdobie PN - zárobok za september 2019 pomerný priemerný zárobok vo výške 590,98 EUR za 28 dní z 30 dní v mesiaci, za mesiace október a november 2019 priemerné zárobky spolu v sume 2 x 633,19 EUR, t.j. 1 266,38 EUR a za december 2019 pomerný priemerný zárobok pripadajúci na 17 dní PN z 31 dní v mesiaci v sume 347,23 EUR. Následne odpočítala od celkového priemerného zárobku za dané obdobie v sume 2 204,59 EUR vyplatenú náhradu príjmu od zamestnávateľa v sume 58,27 EUR a nemocenské dávky v septembri 2019 v sume 203,70 EUR, v októbri 2019 v sume 350,80 EUR v novembri 2019 v sume 339,40 EUR a v decembri 2019 pomernú časť dávky v sume 203,69 EUR. Vo výsledku tak dospela k strate na zárobku v celkovej sume 1 048,73 EUR.
13. Žalovaný mal s ohľadom na závery znaleckého posudku za to, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN iba v rozsahu 46,06 EUR, a to za obdobie od 03.09.2019 do 18.12.2019, t.j. za 78 pracovných dní, pričom vychádzal z výpočtu 15,4094 EUR x 78 pracovných dní = 1 201,93 EUR, od čoho odpočítal náhradu príjmu vyplatenú zamestnávateľom 58,27 EUR a pomernú časť nemocenských dávok 1 097,60 EUR (203,70 EUR + 350,80 EUR + 339,40 EUR + 203,70 EUR).
14. Na pojednávaní dňa 05.09.2023 strany sporu zotrvali na svojej argumentácii. Žalobkyňa zároveň odstránila rozpory vyplývajúce z podania zo dňa 24.07.2023, a to ohľadom nároku na úrok z omeškania pri náhrade za stratu na zárobku počas PN.
15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne, znaleckého dokazovania a listinných dôkazov (na čl. 6 rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/34/2020 zo dňa 11.12.2020, na čl. 8 výpis z hľadania poisťovateľa podľa EČV, na čl. 9 lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.5.2021 vystavený A. A. G., A., na čl. 10 lekárska správa – nález zo dňa 2.9.2019 vystavený lekárom MUDr. Tomkovou spolu s pripojeným potvrdením pre D. G., na čl. 10 rubovej strane lekárska správa zo dňa 2.9.2019 vystavená A. C., na čl. 11 lekárska správa zo dňa 3.9.2019 vystavená
A. H., na čl. 11 rubovej strane lekárska správa zo dňa 3.9.2019 vystavená A. C., na čl. 12 lekárska správa zo dňa 3.9.2019 vystavená A. C., na čl. 12 rubovej strane lekárska správa zo dňa 3.9.2020 vystavená A. B., na čl. 13 lekárska správa zo dňa 4.9.2019 vystavená A. C., na čl. 13 rubovej strane lekárska správa zo dňa 4.9.2019 vystavená A. C., a taktiež lekárska správa zo dňa 5.9.2019 vystavená taktiež A. C., na čl. 14 lekárska správa zo dňa 5.9.2019 vystavená A. B., na čl. 14 rubovej strane lekárska správa zo dňa 8.9.2019 vyhotovená A. D., na čl. 15 lekárska správa zo dňa 8.9.2019 vyhotovená A. L., na čl. 15 rubovej strane lekárska správa zo dňa 10.9.2019 vyhotovená A. C., na čl. 16 lekárska správa zo dňa 17.9.2019 vyhotovená A. C., a tiež lekárska správa zo dňa 13.9.2019 vyhotovená taktiež A. C., na čl. 16 rubovej strane lekárske správy zo dňa 25.9.2019 a 18.9.2019 vyhotovené A. C., na čl. 17 lekárska správa zo dňa 26.9.2019 vyhotovená A. C., na čl. 17 rubovej strane lekárska správa zo dňa 7.10.2019 vystavená A. C., na čl. 18 lekárska správa zo dňa 9.10.2019 vystavená A. B., na čl. 20 lekárske správy zo dňa 14.10.2019 a 7.10.2019 obe vyhotovené A. C., na čl. 20 rubovej strane lekárska správa zo dňa 24.10.2019 vyhotovená A. C., na čl. 21 lekárska správa zo dňa 28.10.2019 vyhotovená A. C., na čl. 21 rubovej strane lekárska správa zo dňa 8.11.2019 vyhotovená A. H., na čl. 22 lekárska správa zo dňa 14.11.2019 vyhotovená A. B., na čl. 22 rubovej strane lekárska správa zo dňa 26.11.2019 vyhotovená A. J., na čl. 23 lekárska správa zo dňa 18.12.2019 vyhotovená A. C., na čl. 23 rubovej strane lekárska správa zo dňa 15.1.2020 vyhotovená A. B., na č. 24 lekárska správa zo dňa 8.6.2020 vystavená A. C., na čl. 24 rubovej strane lekárska správa zo dňa 23.1.2020 vyhotovená A. C., na čl. 25 lekárska správa zo dňa 3.2.2020 vyhotovenej A. C., na čl. 25 rubovej strane lekárska správa zo dňa 24.2.2020 vyhotovená A. C., na čl. 26 uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 12.5.2021 adresované žalovanému spolu s doručenkou, na čl. 27 potvrdenie o strate na zárobku počas PN zo dňa 15.2.2021, na čl. 28 potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 3.9.2019 do 1.9.2020, vyhotovené dňa 24.2.2021, na čl. 29 potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX, na čl. 30 je špecifikácia nákladov, na čl. 30 rubovej strane až čl. 31 sa nachádzajú pokladničné doklady o nákladoch žalobkyne, na čl. 32 špecifikácia ciest uskutočnených motorovým vozidlom J. D., na čl. 33 sa nachádzajú záznamy o rehabilitáciách, rovnako tak na čl. 33 rubovej strane a 34, na čl. 35 je technický preukaz časť druhá, na čl. 36 uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a liečebných nákladov zo dňa 11.3.2021 spolu s doručenkou, na čl. 60 sa nachádza e-mailová komunikácia, na čl. 67 rubovej strane žiadanka o CT vyšetrenie zo dňa 3.9.2019, na čl. 72 rubovej strane lekárska správa zo dňa 8.9.2019 vyhotovená A. H., na čl. 73 rubovej strane lekárska správa zo dňa 17.9.2019 vyhotovená A. M., na čl. 77 rubovej strane lekárska správa zo dňa 23.10.2019 vyhotovená A. M., na čl. 81 rubovej strane lekárska správa zo dňa 15.1.2020 vyhotovená A. M., na čl. 84 lekárska správa zo dňa 1.4.2020 vyhotovená A. C., na čl. 85 lekárska správa zo dňa 27.4.2020 vyhotovená A. C., na čl. 85 rubovej strane lekárska správa zo dňa 1.4.2020 vyhotovená A. C., na čl. 86 lekárska správa zo dňa 14.5.2020 vyhotovená A. N., na čl. 86 rubovej strane lekárska správa zo dňa 18.5.2020 vyhotovená A. C., na čl. 87 lekárska správa zo dňa 4.6.2020 vyhotovená A. N., na čl. 87 rubovej strane lekárska správa zo dňa 28.5.2020 vyhotovená A. N., na čl. 88 rubovej strane lekárska správa zo dňa 10.6.2020 výsledok vyšetrenia zo dňa 10.6.2020 vyhotovené A. F., na čl. 89 lekárska správa zo dňa 24.7.2020 vyhotovená A. B., na čl. 89 rubovej strane lekárske správy zo dňa 1.4.2020, 18.5.2020 a 17.5.2020 vyhotovené A. O., na čl. 90 lekárska správa zo dňa 4.8.2020 vyhotovená A. D. a následne na čl. 91 lekárska správa zo dňa 11.1.2021 vyhotovená A. C., na čl. 92 lekárska správa zo dňa 8.3.2021 vyhotovená A. C., na čl. 93 lekárska správa zo dňa 8.3.2021 vyhotovená A. B., na čl. 94 lekárska správa zo dňa 22.3.2021 vyhotovená A. B., na čl. 97 lekárska správa zo dňa 8.3.2021 vyhotovená A. C., na čl. 97 rubovej strane lekárska správa zo dňa 11.1.2021 vyhotovená A. C., lekárska správa zo dňa 24.2.2021 rovnako vyhotovená A. C., na čl. 99 oznámenie zo dňa 16.6.2021, na čl. 118 stanovisko k trvaniu dočasnej pracovnej neschopnosti následkom úrazu zo dňa 2.9.2019 poistná udalosť č. 2180104497 vyhotovená A. K. dňa 4.5.2022, na čl. 124 mzdový list za rok 2019, na čl. 125 oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 21.4.2022, na čl. 140 stanovisko k trvaniu dočasnej pracovnej neschopnosti následkom úrazu zo dňa 02.09.2019 – poistná udalosť č. 2180104497 vyhotovené posudkovým lekárom A. E. K. dňa 04.05.2022, originál mzdového listu za rok 2019 v prílohovej obálke) a po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom súd zistil nasledovný skutkový stav:
16. Žalobkyňa dňa 02.09.2019 utrpela pri dopravnej nehode v Prešove ako cestujúca v autobuse nasledovné zranenia: pomliaždenie tváre, podvrtnutie sánkového kĺbu vľavo, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého stehna, podvrtnutie pravého členkového
kĺbu a pomliaždenie panvy v oblasti kostrče s následkom poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice.
17. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1T/34/2020-194 zo dňa 11.12.2020 vyplýva, že vodič autobusu E. F. sa k spáchania trestného činu priznal a na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný a súd na pojednávaní rozhodol, že prijíma jeho vyhlásenie. Uvedeným rozsudkom bol vodič E. F. neprávoplatne uznaný vinným za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
18. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného dňa 06.05.2021 A. A. G., A. vyplýva celkový počet bodov pri hodnotení bolestného 110b. a celkový počet bodov pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 190b.
19. Zo znaleckého posudku č. 18/2023 vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. dňa 29.05.2023 plynie, že žalobkyňa počnúc 18.12.2019 nebola práceneschopná v súvislosti so zraneniami spôsobenými v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 02.09.2019. Pracovná neschopnosť žalobkyne v dôsledku zranení spôsobených dopravnou nehodou trvala v čase od 03.09.2019 do 18.12.2019. Pokračovanie práceneschopnosti od 18.12.2019 do 28.08.2020 nemá medicínske opodstatnenie a nie je v žiadnej priamej príčinnej súvislosti so zraneniami z dopravnej nehody zo dňa 02.09.2019.Zdravotný stav bol ustálený ku dňu 18.12.2019 dňom ukončenia rehabilitačnej liečby zranení, a tak lekársky posudok s hodnotením bolestného bolo možné vydať po dátume 18.12.2019.
20. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný dňa 26.04.2022 plnil žalobkyni časť uplatneného nároku, a to časť náhrady za bolesť v sume 2 229 EUR (110 bodov x 20,26 EUR/bod), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu vo výške 4 150 EUR (190 bodov x 21,84 EUR/bod) a časť náhrady liečebných nákladov 25,25 EUR a cestovných nákladov v sume 90,18 EUR.
21. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN vyplýva, že žalobkyňa bola v 2. kvartáli 2019 zamestnaná u zamestnávateľa J. D. ako šička, pričom za dané obdobie mala odpracovať 64 dní, pričom počet dní platených sviatkov v danom období bol 3, počet dní ospravedlnenej neprítomnosti v práci (dovolenka, choroba a pod.) bol 32 dní a tak súhrn započítavaných dní v rozhodujúcom období bol 35. Za rozhodujúce obdobie v 2. kvartáli 2019 mala žalobkyňa pravdepodobný zárobok vo výške 636,04 EUR a za rozhodujúce obdobie bola žalobkyni zúčtovaná na výplatu celkovo mzda 508,51 EUR. Denný hrubý zárobok v rozhodnom období bol vyčíslený v sume 14,53 EUR.
22. Zo mzdového listu za rok 2019 vyplýva, že žalobkyňa v rozhodnom období 2. kvartálu 2019 pracovala u zamestnávateľa J., D. dva mesiace – máj a jún 2019. V apríli nebola zamestnaná u uvedeného zamestnávateľa. V mesiaci máj 2019 žalobkyňa mala hrubú mzdu vo výške 680 EUR, pričom odpracovala 144 hodín, pri 40 hodinovom týždennom úväzku, dovolenku mala počas 16 hodín v práci (2 dni) a platených sviatkov bolo tiež dva v trvaní 16 hodín. Za dovolenku tak dostala v mesiaci máj 2019 náhradu vo výške 79,94 EUR a za platené sviatky náhradu 53,29 EUR. V mesiaci jún 2019 žalobkyňa mala hrubú mzdu vo výške 560 EUR, pričom odpracovala 160 hodín, pri 40 hodinovom týždennom úväzku.
23. Z mzdového listu za rok 2019 ďalej tiež vyplýva, že v mesiaci september 2019 bola žalobkyni vyplatená náhrada mzdy počas PN vo výške 58,27 EUR.
24. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 03.09.2019 do 01.09.2020 vyplýva, že žalobkyni boli za relevantné obdobie vyplatené nemocenské dávky: za mesiac 09/2019 suma 203,70 EUR, za mesiac 10/2019 suma 350,80 EUR, za mesiac 11/2019 suma 339,40 EUR, za mesiac 12/2019 suma 350,80 EUR.
25. Zo špecifikácie liečebných nákladov vypracovanou žalobkyňou spolu s pripojenými pokladničnými dokladmi vyplývajú náklady na liečbu v súhrnnej sume 78,25 EUR. Z toho ale sporná náhrada za 3D CT snímok bola vo výške 50 EUR a náhrada za CD nosič s obraz. dokument. vo výške 3 EUR, a teda bez
týchto nákladov súčet liečebných nákladov bol vo výške 25,25 EUR. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobkyni dňa 26.04.2022 liečebné náklady v sume 25,25 EUR a v prevyšujúcej časti liečebných nákladov vzala žalobkyňa žalobu späť.
26. Zo špecifikácie cestovných nákladov vypracovanou žalobkyňou a pripojenej zdravotnej dokumentácie a rehabilitačných preukazov vyplýva celková suma cestovného za cesty uskutočnené za účelom liečby žalobkyne v sume 106,17 EUR. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že tieto boli zo strany žalovaného uhradené v časti 90,18 EUR a žalobkyňa v prevyšujúcej časti vzala žalobu späť.
27. Z výpovede žalobkyne mal súd za preukázané, že žalobkyňa vykonala jednotlivé návštevy u lekárov tak, ako jej odporučili lekári, keď sa liečila. V dôsledku zranení z nehody stále pociťuje bolesti a stále užíva lieky od bolesti. V čase pojednávania dňa 07.06.2022 bola opätovne PN z dôvodu že možno aj v súvislosti s dopravnou nehodou má štrbinky na platničkách, ktoré jej tlačia následne na nerv a to jej spôsobuje bolesti v nohách. Čo sa týka vyšetrení na urológii, bola na ne odoslaná z dôvodu , že mala zvýšené CRP a po vybratí predpísaných antibiotík opuchla, preto jej následne potrebovali vyšetriť moč a zistili jej tak krv v moči. Žalobkyňa subjektívne vychádzala z toho, že mala aj modriny na nohe a kostrči po nehode, ale tie sa neriešili, pretože sa vstrebali. Pri nehode si totiž buchla chrbát aj zadok. Čo sa týka vyšetrení na ORL, hneď na začiatku hovorila lekárovi, že pociťuje vŕzganie kostí na sánke, a tak bola následne odoslaná aj na RTG snímok.
28. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
31. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
32. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
33. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
34. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
35. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
36. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
37. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
41. Podľa § 879w Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.
42. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej tiež iba „ZP“) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
44. Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 134 ods. 3 ZP ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
46. Podľa § 134 ods. 4 ZP priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
47. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
48. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
49. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
50. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)
51. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (tiež len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
52. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
53. Súd v prvom rade zastavil konanie v časti vzatej späť podaniami žalobkyne zo dňa 20.05.2022 a zo dňa 24.07.2023, a to tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedených častiach súhlasil.
54. V danom prípade medzi stranami nebol sporný skutkový stav ohľadom škodovej udalosti (príčiny) a záveru, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody škodu na zdraví (následku v širšom slova zmysle) a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a následkom – poškodením zdravia. Žalovaný síce rozporoval, že do času, kým nebolo právoplatné rozhodnutie o vine a treste v trestnom konaní, nemohol vysporiadať danú poistnú udalosť, avšak účinne nepoprel žalobkyňou tvrdené skutkové okolnosti ohľadom zavinenia nehody. Netvrdil, že by poistený nebol vinný za spáchanie trestného činu a prípadne tvrdenie o nevine poisteného by bolo v priamom rozpore s vyhlásením viny obžalovaného poisteného v trestnom konaní, kde sa zúžilo dokazovanie v trestnom konaní už iba na dokazovanie pre účely uloženia trestu.
55. Nebolo taktiež sporené, že žalovaný je z titulu povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel osobou zodpovednou za náhradu škody spôsobenej predmetnou dopravnou nehodou. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore súd odvodil od § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, resp. prevádzkovateľ danej osobitnej prevádzky bol poistený u žalovaného. 56. Predmetom konania sa po čiastočnom späťvzatí stali nasledovné nároky:
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 229 EUR od 03.09.2021 do 26.04.2022, ktorý vyčíslila v sume 71,76 EUR,
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 150 EUR od 03.09.2021 do 26.04.2022, ktorý vyčíslila v sume 133,60 EUR,
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 115,43 EUR od 03.07.2021 do 26.04.2022, ktorý vyčíslila v sume 4,70 EUR,
- náhrada za stratu na zárobku počas PN v sume 1 048,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 048,73 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia.
57. Žalovaný v celom rozsahu rozporoval príslušenstvo (úroky z omeškania) jednotlivých nárokov a taktiež rozporoval náhradu za stratu na zárobku počas PN nad sumu 46,06 EUR. Spor ohľadom nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN mal svoj základ v rozličných spôsoboch výpočtu zo strany žalobkyne a zo strany žalovaného, ako aj z rozdielnych názoroch na hodnotu priemerného zárobku žalobkyne pred nehodou. Po tom, čo zo znaleckého dokazovania vyplynuli závery o PN v súvislosti s dopravnou nehodou v trvaní od 03.09.2019 do 18.12.2019, nebola s ohľadom na dispozičný úkon žalobkyne medzi stranami sporná doba trvania PN, počas ktorej mohlo dôjsť u žalobkyne k strate na zárobku.
58. Ohľadom na nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne v časti zostávajúcej po späťvzatí žaloby. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného na sumu ním považovanú za priemerný zárobok žalobkyne, ani so spôsobom výpočtu potenciálneho
zárobku žalobkyne a straty na zárobku žalobkyne. Žalovaný pri svojom výpočte vychádzal z potvrdenia o strate na zárobku počas PN, kde sa uvádza mzda zúčtovaná na výplatu vo výške 508,51 EUR, a túto prevzal za priemerný zárobok žalobkyne. Možno súhlasiť so žalovaným, že nemožno vychádzať z pravdepodobného zárobku vo výške 636,04 EUR, ktorý je uvedený v predmetnom potvrdení zamestnávateľa, a to práve z dôvodu, že žalobkyňa v rozhodujúcom období odpracovala viac než 21 dní, resp. viac než 168 hodín. Avšak za správne súd práve považoval tretiu možnosť, a to výpočet priemerného zárobku žalobkyne vychádzajúc z dostupných údajov zo mzdového listu žalobkyne za rok 2019.
59. Priemerný zárobok je potrebné vypočítavať v súlade s § 134 ZP, pričom základom pre tento výpočet je hrubá mzda, ktorú žalobkyňa dosahovala pred škodovou udalosťou v rozhodnom období. V tomto smere súd poukazuje na názor právnej vedy cit: „Priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka za rozhodujúce obdobie, ktorým je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, a to z hrubej mzdy, zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby, ktorú zamestnanec v tomto období odpracoval.“ (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, k ust. § 134).
60. Súd tak následne mal za to, že žalobkyňa správne vypočítala svoj priemerný hodinový zárobok za 2. kvartál 2019 vo výške 3,6407 EUR, keď vychádzala z hrubej mzdy za mesiace máj 2019 vo výške 680 EUR a jún 2019 vo výške 560 EUR, ktoré následne sčítala (1 240 EUR) a zároveň od nich odpočítala náhrady mzdy za dovolenku v sume 79,94 EUR a náhradu mzdy za sviatok v sume 53,29 EUR, a tak dospela k celkovej zúčtovanej hrubej mzde za 2. štvrťrok 2019 v sume 1 106,77 EUR, pričom následne uvedenú zúčtovanú hrubú mzdu vydelila počtom odpracovaných hodín za dané obdobie (304 hod). Súd sa taktiež stotožnil s jej spôsobom výpočtu priemerného mesačného zárobku za rozhodujúce obdobie vo výške 633,19 EUR, keď priemerný hodinový zárobok vynásobila priemerným počtom hodín na jeden mesiac v roku 173,92 hodín. 61. Ohľadom spôsobu výpočtu priemerného zárobku súd ďalej poukazuje taktiež na názor právnej vedy, cit.: „Zákonník práce bližšie neupravuje spôsob výpočtu priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Je preto možné vychádzať z individuálneho ročného fondu pracovných hodín zamestnanca vydelením 12 mesiacmi, ale aj uplatniť univerzálny postup, ktorý vychádza z priemerného počtu hodín na priemerný kalendárny rok s počtom 365,25 kalendárnych dní, t. j. so zohľadnením priestupných rokov. Takýto priemerný kalendárny rok má v priemere cca 52,18 týždňa (365,25 vydelené 7 kalendárnymi dňami týždňa), takže na 1 kalendárny mesiac pripadá cca 4,3482 kalendárneho týždňa. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v priemernom roku sa vypočíta vynásobením tohto stabilného koeficientu týždenným pracovným časom zamestnanca. Aj keď voľba postupu je na zamestnávateľovi, zamestnávateľ nesmie poškodiť nároky zamestnanca nevhodne zvoleným alebo diskriminačným postupom výpočtu priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Nakoľko Zákonník práce upravuje iba zaokrúhlenie výslednej sumy priemerného mesačného zárobku, je na zamestnávateľovi, aký postup si zvolí a či bude vychádzať z nezaokrúhleného koeficientu alebo z koeficientu pre zjednodušenie upraveného na 2 desatinné miesta (4,35 týždňa). Ak zamestnanec bude pracovať v ustanovenom týždennom pracovnom čase napríklad 40 hodín, priemerný počet pracovných hodín v priemernom mesiaci bude súčinom koeficientu 4,35 a tohto týždenného pracovného času, čo dáva spolu 174 hodín v mesiaci; ak bude zamestnávateľ vychádzať z nezaokrúhleného koeficientu, priemerný počet hodín v mesiaci vyjde na 173,93 hodiny. Postup, vychádzajúci z univerzálneho nemenného koeficientu sa javí ako objektívny a ani zamestnanca v žiadnom ohľade nediskriminuje. Zároveň zabezpečuje, že priemerný mesačný zárobok bude vo všetkých mesiacoch kalendárneho štvrťroka rovnaký bez ohľadu na meniaci sa mesačný fond pracovného času. Priemerný zárobok sa viaže na konkrétneho zamestnanca, preto ak by ten mal so zamestnávateľom dohodnutý kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, zamestnávateľ pri výpočte jeho priemerného zárobku nemôže vychádzať z počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, aký vyplýva z ustanoveného alebo určeného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca, ale z dohodnutého kratšieho týždenného pracovného času zamestnanca [§ 49 ZP].“ (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, k ust. § 134).
62. Vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku vo výške 633,19 EUR, PN žalobkyne v trvaní od 03.09.2019 do 18.12.2019 a pri zistených vyplatených náhradách príjmu a nemocenských dávkach –
viď bod 23. a 24. odôvodnenia rozsudku – súd následne dospel k celkovej strate za dané obdobie PN v sume 1 060,05 EUR, a to sčítaním nasledovných strát na zárobkoch za jednotlivé mesiace:
- september 2019 – pomerný priemerný mesačný zárobok pripadajúci na 28 dní mesiaca (od 03.09.2019 do 30.09.2019) vo výške 590,98 EUR (633,19 EUR/ 30 dní v mesiaci september x 28 dní rozhodnej doby PN) mínus vyplatená náhrada príjmu zamestnávateľom v sume 58,27 EUR, mínus vyplatené nemocenské dávky v sume 203,70 EUR = strata na zárobku 329,01 EUR;
- október 2019 – priemerný mesačný zárobok vo výške 633,19 EUR mínus vyplatené nemocenské dávky v sume 350,80 EUR = strata na zárobku 282,39 EUR;
- november 2019 – priemerný mesačný zárobok vo výške 633,19 EUR mínus vyplatené nemocenské dávky v sume 339,40 EUR = strata na zárobku 293,79 EUR;
- december 2019 – pomerný priemerný mesačný zárobok pripadajúci na 17 dní mesiaca (od 01.12.2019 do 17.12.2019 – v zmysle ukončenia PN sa deň ukončenia PN /t.j. v danom prípade 18.12.2019/ považuje za deň, kedy už zamestnanec bol práce schopný) vo výške 347,23 EUR (633,19 EUR/ 31 dní v mesiaci december x 17 dní rozhodnej doby PN) mínus vyplatená pomerná časť nemocenských dávok pripadajúcich na 17 dní PN v sume nemocenské dávky v sume 192,37 EUR(350,80 EUR/31 dní v mesiaci december x 17 dní PN) = strata na zárobku 154,86 EUR.
63. Žalobkyňa však požadovala náhradu za stratu na zárobku počas PN v nižšej sume, a to v sume 1 048,73 EUR (s ohľadom na nesprávny prepočet pri pomernej časti vyplatených nemocenských dávok za mesiac december), a tak súd nejdúc nad rámec uplatneného nároku (ne ultra petitum) priznal žalobkyni nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN v ňou požadovanej výške 1 048,73 EUR.
64. Čo sa týka nárokov na úrok z omeškania, súd má súhrnne k úrokom z omeškania vzťahujúcich sa na ten-ktorý čiastkový nárok náhrady škody z ublíženia na zdraví za to, že špeciálna úprava obsiahnutá v § 11 ods. 6 až 8 zák. č. 381/2001 Z.z. nemala za cieľ znevýhodniť poškodeného, ktorému sa má uhradiť poistné plnenie. Ak si poškodený uplatní náhradu škody priamo u poisťovateľa v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., tak sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 517 Občianskeho zákonníka), podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody (resp. po uplynutí lehoty, v ktorej poškodený požaduje vyplatenie nárokov), avšak s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov, v rámci ktorých má poisťovateľ čas na prešetrenie poistnej udalosti a následne počas 15 dní na určených na vyplatenie poistného plnenia po skončení prešetrovania. K obdobným záverom vychádzajúc tiež z eurokonformného výkladu zákona č. 381/2001 Z.z. dospel opakovane aj Ústavný súd SR, a to napríklad v rozhodnutiach II. ÚS 263/2022, III. ÚS 309/2020, III. ÚS 215/2020, III. ÚS 214/2020.
65. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých peňažných nárokov bolestného, náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, liečebných nákladov i náhrady za stratu na zárobku počas PN, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške 5 % ročne v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškaní žalovaného bola vo výške 0,00 %). Žalobkyni patrí úrok z omeškania z nároku na bolestné (2 229 EUR) a na sťaženie spoločenského uplatnenia (4 150 EUR) počnúc dňom 03.09.2021, keďže dňom 18.08.2021 uplynula trojmesačná lehota, do ktorej bol žalovaný povinný ukončiť šetrenie (uplatnenie nároku žalovaný prevzal dňa 18.05.2021) a následne dňa 02.09.2021 uplynula 15-dňová lehota na výplatu poistného plnenia. Žalobkyni patrí úrok z omeškania z nároku na náhradu liečebných nákladov a náhrady za stratu na zárobku počas PN počnúc dňom 03.07.2021, keďže dňom 17.06.2021 uplynula trojmesačná lehota, do ktorej bol žalovaný povinný ukončiť šetrenie (dňa 17.03.2021 žalovaný prevzal uplatnenie nároku) a následne dňa 02.07.2021 uplynula 15-dňová lehota na výplatu poistného plnenia. Súd preto zaviazal žalovanú aj na náhradu príslušenstva jednotlivých zložiek náhrady škody z ublíženia na zdraví tak, ako je to uvedené v II. výroku rozsudku, a to v prípade už vyplatených nárokov do dňa ich úhrady na účet žalobkyne, t.j. do dňa 26.04.2022 a v prípade ešte nezaplatených nárokov až do ich zaplatenia.
66. Čo sa týka námietky žalovaného, že sa nemohol dostať do omeškania s plnením náhrady škody skôr, než bolo vôbec skončené trestné konanie voči vodičovi autobusu, nemožno prisvedčiť takejto argumentácii žalovaného. V tomto smere predovšetkým žalovaný nepreukázal, že by bola sporná otázka zodpovednosti za škodu (priznanie vodiča autobusu), a preto i bez právoplatne ukončeného trestného konania si žalobkyňa mohla a aj uplatnila svoj nárok na náhradu škody s ohľadom na naplnenie všetkých
predpokladov pre priznanie náhrady škody (príčina, následok, príčinná súvislosť) predchádzajúc tak aj prípadnému premlčaniu jej nárokov.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v prevažnej časti sporu úspešná, resp. nezavinila zastavenie konania (v rozsahu 72,06 %) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,12 % voči menej úspešnému žalovanému (úspech žalovaného v zastavených častiach nie pre jeho správanie predstavuje sumu 2 924,07 EUR, t.j. 27,94 % k predmetu sporu v hodnote 10 467,23 EUR bez príslušenstva). Čo sa týka celkového predmetu sporu súd vychádzal z hodnoty 10 467,23 EUR ako súčtu všetkých uplatnených nárokov v rámci náhrady škody z ublíženia na zdraví (2 403 EUR + 4 150 EUR + 3 729,81 EUR+ 184,42 EUR). Žalovaný zavinil zastavenie konania iba v častiach nárokov, ktoré plnil v priebehu konania a tieto plnenia spolu predstavujú sumu 7 543,16 EUR (bolestné 2 229 EUR + SSU 4 150 EUR + liečebné náklady 115,43 EUR). Žalobkyňa naopak zavinila zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby v sume 2 924,07 EUR (bolestné 174 EUR + liečebné náklady 68,99 EUR + náhrada za stratu na zárobku počas PN v rozsahu 2 681,08 EUR). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.