Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-55-2012.pdf
PDF · 65.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/55/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. O., P. XXX, proti povinnému Q. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Č. G. E., V. I.P. XXX/3, o vykonanie exekúcie pre vymoženie dlžného výživného s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 10Er 364/2007-31, EX 488/2007 z 2.11.2011 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému odmenu a náhradu hotových výdavkov (trovy exekúcie) vo výške 77,92 € a v prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora zamietol, a zaviazal oprávnenú na náhradu priznaných trov exekúcie, v lehote do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z 12.7.2007 vo veci návrhu na vymoženie dlžného výživného vo výške 1078,80 € bol súdu súdnym exekútorom postúpený návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie z 2.12.2010, preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 veta prvá EP tak, že zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie vo výške 77,92 € určenej podľa §§ 14, 15, 22 a 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, lebo oprávnená podala návrh zastavenie exekúcie, a preto je povinná znášať jej trovy.
Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho zmeniť a zaviazať na náhradu trov povinného. Uviedla, že dlžná suma, ktorú jej povinný po dlhých rokoch v čiastkach uhradil, ani sčasti nepokryla náklady, ktoré potrebovala na existenciu a štúdium od času rozvodu svojich rodičov, a medzi ňou a povinným vznikla ústna dohoda, nakoľko je už legálne zamestnaný, ktorou jej sľúbil, že uhradí exekučné trovy v plnej výške.
Súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že exekučné konanie zastavila oprávnená, a to aj napriek tomu, že povinnému bol blokovaný majetok, predajom ktorého by došlo k uspokojeniu celého nároku oprávnenej, že oprávnená nemá žiadny relevantný dôkaz o tom, že sa povinný dobrovoľne zaviazal platiť trovy exekúcie, avšak nič mu nebráni, aby ich v jej mene uhradil, čo sa však zatiaľ nestalo. Na základe uvedených skutočností považoval odvolanie oprávnenej za bezdôvodné, a preto navrhol uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením uznesenia (napadnutého výroku o trovách exekúcie), na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Z ust. § 203 ods. 1 EP, z ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne vychádzal, vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, avšak iba vtedy, ak zastavenie exekúcie oprávnený procesne zavinil, príp. ak mohol pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie predvídať. Predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 EP v platnom znení, je teda uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, pričom pod „zavinením oprávneného“ treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách zastavenej exekúcie podľa správnych zák. ustanovení (§ 203 ods. 1 EP), ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav správne aplikoval. Dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie, lebo oprávnená procesne zavinila jej zastavenie tým, že podala návrh na zastavenie exekúcie.
Skutočnosti, ktoré oprávnená uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru o jej procesnom zavinení na zastavení exekúcie, keďže dohoda uzavretá medzi ňou a povinným je záväzná iba v právnom vzťahu medzi účastníkmi a v prejednávanej veci pre rozhodnutie o trovách exekúcie nemá žiadny právny význam. Povinnému však nič nebráni, aby dobrovoľne (na základe dohody uzavretej s oprávnenou), po právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil priznanú náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v mene oprávnenej.
Z uvedených dôvodov, keďže odvolacie námietky oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, bolo napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdené.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.