Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-103-2012.pdf
PDF · 97.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/103/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Ľ. H. XXXX/XX, o vymoženie sumy 356,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. mája 2012, č. k. 12Er/1670/2006 - 36, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 ods. 3, § 22 ods. 1, 2, § 24, § 31 ods. 1, § 33a ods. 1, § 33 ods. 2, § 39, § 43 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 1, 2, 4 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, ako aj zisteným skutkovým stavom. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná dňa 20. 09. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom č. N 4387/2005, NZ 41994/2005, NCRLs 41431/2005, pričom poverenie súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 22.03.2006. V tejto súvislosti súd prvého stupňa preskúmaním spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 29. 11. 2004 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úveru, a na základe ktorej sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 531,10 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,74 eura, t. j. celkove čiastku 831,84 eura a to v 7- ich mesačných splátkach po 118,83 eura, počnúc dňom 27.12.2004. Zároveň povinný ako dlžník podľa zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Povinný sa súčasne zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné) a zároveň vyjadril súhlas s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže advokátka Mgr. Kušníra zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta v zmysle zákona o advokácii v platnom znení. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade bol potrené skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vrátane určenia konkrétneho zástupcu vopred pripravil oprávnený a povinný ho nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať a to vrátane oprávneným pripravených zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy. Navyše z rozhodovacej činnosti súdu prvého stupňa vzhľadom na väčší počet obdobných vecí, mal za preukázané, že splnomocnenec povinného Mgr. Kušnír súčasne vystupuje
(resp. vystupoval) opakovane ako splnomocnenec rôznych povinných pri spisovaní notárskych zápisníc v ďalších veciach toho istého oprávneného. Uvedené potvrdzuje záver súdu prvého stupňa, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určil mu ho práve oprávnený, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu a je pre neho (ako jeho splnomocnenec) neznáma. Okrem toho podľa názoru súdu prvého stupňa navodzuje záver, že splnomocnenec povinného sa dozvedel o pohľadávkach oprávneného voči povinným (vrátane povinného v tejto veci) a ich výškach, ktoré treba uznať, od oprávneného a zrejme aj konal na pokyn (žiadosť) oprávneného, aj keď oficiálne bol splnomocnený na zastupovanie povinného. Dôvodil aj tým, že zástupca uznal v mene povinného aj záväzky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (minimálne v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne, ktorý je potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za neprimeranú sankciu za nesplnenie záväzku povinným). Okrem toho poukázal na to, že v záujme zástupcu, ktorým je advokát, čo je aj tento prípad, je spísanie notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje, keďže za zastúpenie pri tomto právnom úkone si účtuje trovy právneho zastúpenia. Povinnému sa naopak spísaním notárskej zápisnice zvyšujú náklady spojené so splácaním úveru a súčasne notárska zápisnica umožňuje oprávnenému uplatniť splnenie uznaného záväzku v exekučnom konaní aj bez toho, aby o povinnosti povinného ako dlžníka rozhodoval nezávislý súd, z čoho vyplýva, že záujmy zástupcu a zastúpeného boli diametrálne odlišné. S poukazom na uvedené prvostupňový súd dospel k záveru, že zástupca povinného v konečnom dôsledku vlastne hájil záujmy oprávneného a nie povinného. Navyše Mgr. Kušnír bol v minulosti aj zástupcom oprávneného, ktorú skutočnosť súd zistil z inej exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. 4Er/313/2003, v ktorej Mgr. Kušnír zastupoval oprávneného na základe plnomocenstva udeleného mu dňa 02.01.2003. Plnomocenstvo bolo oprávneným udelené Mgr. Kušnírovi na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi. Mgr. Kušnír až dňa 5.9.2011 predložil súdu výpoveď uvedeného plnomocenstva zo dňa 26.9.2003 (zapísaná bola pod sp. zn. Spr 757/2011) s tým, že k výpovedi došlo s účinnosťou od 31.10.2003. Táto skutočnosť tiež podporuje záver, že Mgr. Kušnír bol zástupcom povinného iba formálne, ale prakticky hájil záujmy oprávneného. Keďže predložená notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v danej veci, je neplatným právnym úkonom, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje závery oprel aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. 04. 2011. Rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal v zmysle ust. § 251 ods. 4 , § 167 ods. 2 a § 151 ods. 7 OSP na samostatné rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal
svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.
S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 14. 12. 2005, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01. 02. 2006, požiadal súdneho exekútora Ing. Karola Nagyho, so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Mierové námestie č. 4, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 10.740,-Sk s príslušenstvo, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.463,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.150,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.875,-Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 10.740,- Sk od 21.06.2005 do zaplatenia, poplatok za zasielanie upomienok vo výške 120,- Sk, úroky z omeškania vo výške 5.057,- Sk. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 4387/2005, NZ 41994/2005, vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Partizánskom, dňa 10. 09. 2005. Súdny exekútor doručil dňa 20. 03. 2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 22. 03. 2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uznesením č.k. 12Er/1670/2006-21 zo dňa 19. 09. 2007 vyhovel návrh oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil, s tým, že rozhodnutie o trovách exekúcie ponecháva na samostatné rozhodnutie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29. 11. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. S poukazom na uvedené odvolací súd dodáva, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nesprávne uviedol, že preskúmavaná notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti je treba uviesť, že notársku zápisnicu ako takú nie je možné považovať za právny úkon, o platnosti či neplatnosti ktorého rozhoduje súd. Súd môže preskúmavať splnenie zákonom vyžadovaných formálnych a materiálnych podmienok a v prípade ich nedodržania prípadne absencie dospieť k záveru, že takáto notárska zápisnica nespĺňa podmienky vykonateľného exekučného titulu. Uvedené nesprávnosť súdu prvého stupňa však nemala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia, pričom ďalšie dôvody uvádzané súdom prvého stupňa odvolací súd považoval za správne.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil . Z týchto dôvodov sa odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať v tomto rozhodnutí aj ďalšími argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní, pretože tieto vzhľadom k vyššie uvedeným záberom nemajú z tohto hľadiska právny význam.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.