Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-275-2011.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Subarea
11Co/275/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkýň 1. mal. H. I., nar. XX.XX.E. a 2. mal. T. I., nar. X.X.E., oboch bytom T. N., U. XX, zastúpených N.. I. I., nar. XX.XX.E., bytom W., Š. XX, zast. Mgr. Viktorom Krempom, advokátom, Košice, Skladná 38, proti žalovanému T.. T. W., bytom W., I. XX, zast. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Košice, Alžbetina 20, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a náhradu škody, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu 7C 71/2011-77 z 9.6.2011 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a žalobkyniam uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.009,26 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jane Závodskej, advokátky, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyne pred začatím pojednávania 9.6.2011 vzali podanú žalobu v celom rozsahu späť, preto podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a zaviazal žalobkyne, ktoré v procesnom zmysle zastavenie konania zavinili, nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov jeho advokátky za 3 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu vo výške 1.009,29 € vrátane 20 % DPH, a uložil žalobkyniam povinnosť náhradu trov konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Uznesenie vo výroku o trovách konania napadli včas podaným odvolaním žalobkyne, lebo nesúhlasili s povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému, a navrhli uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Boli toho názoru, že ide o prípad, keď späťvzatie žaloby zapríčinil žalovaný, ktorý urýchlene po obdŕžaní žaloby so svojou terajšou manželkou - ich matkou dával záležitosti do pôvodného stavu. V prípade, že tento dôvod nie je pre súd dostačujúci, poukázali na ust. § 150 O.s.p. a žiadali, aby súd vzal do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, t.j. úmysel žalovaného a ich matky obísť dohodu o vyporiadaní BSM, a tým zbaviť ich majetkových práv, ďalej konanie ich matky, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď sa svojich detí doslova zbavila, a tiež ich nemajetnosť.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň bol toho názoru, že zastavenie konania zavinili žalobkyne, zastúpené zákonným zástupcom a tento záver je možné vyvodiť aj zo skutočnosti, že on namietal späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním a žiadal v konaní pokračovať, avšak v súlade s § 96 ods. 3 O.s.p. je takýto nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu neúčinný. Uviedol, že žalobkyne sa podaným návrhom domáhali určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to darovacích zmlúv z 23.7.2010 a 27.8.2009 účastníkov T.. G. W. ako darkyňa a T.. T. W. ako obdarovaný, a zároveň žiadali, aby súd zaviazal T.. G.
W., alternatívne žalovaného nahradiť im škodu vo výške 15 % z určenej z trhovej ceny nehnuteľnosti, pričom svoje nároky odôvodňovali dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 21.11.2003. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie tejto dohody nezakazovalo, ani nijakým spôsobom neobmedzovalo, ani nesankcionovalo darovanie predmetných nehnuteľností, rovnako T.. G. W. nebola účastníčkou tohto konania. Podľa jeho názoru už zo samotného petitu návrhu je zrejmé, že žaloba nemohla byť úspešná, nakoľko smeroval len voči T.. T. W., a vôbec nie voči T.. G. W., pričom žalobkyne žiadali zaviazať predovšetkým ju, aj samotná podstata predmetnej žaloby je vágna a tvrdenie žalobkýň o príčinách späťvzatia návrhu v jeho správaní je účelové. Tvrdil, že motívom prevodu predmetných nehnuteľností darovaním bola tá skutočnosť, že s manželkou chceli nehnuteľnosti rekonštruovať, avšak iba on je v súčasnosti pracujúcou osobou a z tohto dôvodu len on môže dostať úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti v konaní preukázal. Nakoľko však žalobkyne dosiahli neoprávnené zapísanie poznámky na LV č. E. vedenom Správou katastra W. - C., Katastrálny úrad v W.N., banka odmietla schváliť úver na rekonštrukciu nehnuteľností a z tohto dôvodu si potrebné finančné prostriedky požičal od svojich známych a predmetné nehnuteľnosti previedol späť na svoju manželku darovaním. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolanie žalobkýň zamietnuť a uložiť im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 355,98 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Závodskej v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu v napadnutom výroku (§ 220 O.s.p.), preto uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z cit. ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa ods. 2 cit. ust. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p. sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne platí - ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., že zavinil zastavenie konania, a v takom prípade je žalobca povinný nahradiť jeho trovy.
Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti odporcu (žalovaného) nahradiť trovy konania podľa § 146 ods.2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu, pre ktoré sa návrh po jeho podaní stal bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje procesne, teda nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh (žaloba) je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí (a to aj vtedy, ak by k tomu nemal právnu povinnosť). Ak teda má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu) a splnil požiadavku navrhovateľa svojím neskorším správaním (konaním) bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. V takom prípade má navrhovateľ
právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď tento svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal.
Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal a dôvodov späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že zastavenie konania zavinil odporca.
Odvolanie žalobkýň z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania nepostupoval v súlade s cit. ustanoveniami a podľa uvedených zásad, neskúmal dôvody späťvzatia žaloby a tieto neposúdil v porovnaní so žalobnou požiadavkou žalobkýň, preto dospel k predčasnému záveru o povinnosti mal. žalobkýň nahradiť žalovanému trovy konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd nezaoberal ani tým, či v danej veci neprichádza do úvahy aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, hoci zo spisu dôvody pre možnú aplikáciu uvedeného výnimočného ust. vyplývajú - vzhľadom na povahu sporu, okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a osobné a majetkové pomery žalobkýň, ktoré sú nemajetnými (maloletými) osobami, a z tohto dôvodu im bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením vyhláseným na pojednávaní 9.6.2011 (č.l. 68).
Z uvedených dôvodov bolo uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušené a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou po posúdení dôvodov, pre ktoré žalobkyne vzali podanú žalobu celkom späť, a dôvodnosti žaloby z hľadiska výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobkýň, opätovne rozhodnúť o trovách zastaveného konania v súlade so zákonom. Bude tiež potrebné, aby pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa posúdil, či v danej veci neprichádza do úvahy aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na všetky rozhodujúce skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisu, a skutočnosti, na ktoré žalobkyne poukazujú v podanom odvolaní, pre ktoré súd nemusí žalovanému (v prípade záveru, že inak by mal nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.) výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5. 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.