Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-345-2012.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Subarea
8Co/345/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, I. - C., zastúpený JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 43, proti odporkyni: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. X, zastúpená JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská cesta 37, o zaplatenie 5.000,-Eur s príslušenstvom, o náhrade trov konania, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 17C/241/2010-268 zo dňa 22. augusta 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na konanie, ktoré začalo dňa 13.4.2010 na základe návrhu navrhovateľa proti odporkyni o zaplatenie 5.000,-Eur s príslušenstvom, ktorý návrh dňa 10.1.2012 vzal navrhovateľ späť a žiadal konanie zastaviť. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 17C/241/2010-260 zo dňa 1.2.2012 konanie zastavil. Súd prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania poukazom na ustanovenie § 137, § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 a § 150 ods. 1 OSP. Poukázal na to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh na začatie konania späť, čo by v prípade absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľa viedlo k tomu, že by súd bol náhradu trov konania v celom rozsahu priznal odporkyni. V danom prípade však mal za to, že na strane navrhovateľa existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania odporkyni nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v tom, že navrhovateľ je osobou vysokého veku, jeho zdravotný stav je nepriaznivý, na súdne pojednávania ho sprevádzala manželka, súdne pojednávania znášal zle a často musel po súdnom pojednávaní vyhľadať lekárske ošetrenie. Navrhovateľ je starobným dôchodcom, poberá starobný dôchodok v sume 377,10 Eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s manželkou, tiež starobnou dôchodkyňou poberajúcou starobný dôchodok v sume 252,70 Eur mesačne. Ich spoločný príjem je v sume takmer 630,-Eur mesačne, z ktorého si musia hradiť výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, lieky, resp. iné výdavky bežného charakteru. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal najmä na vek, zdravotný stav a finančnú situáciu navrhovateľa. Bol toho názoru, že finančné zaťaženie navrhovateľa, ktoré by spočívalo v úhrade náhrady trov konania odporkyne v sume 1.733,33 Eur by mohlo mať za následok takú finančnú ujmu navrhovateľa, resp. jeho rodiny, ktorá by spôsobila zásadné obmedzenie získavania základných životných potrieb, ako aj zdravotnej starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľov príjem v prípade, že by ho súd zaviazal na náhradu trov konania by nepostačoval na úhradu trov konania odporkyne, ako aj výdavkov, ktoré potrebuje navrhovateľ nevyhnutne k svojmu každodennému životu.
Uvedené uznesenie napadla odvolaním odporkyňa. Domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť po dvoch meritórnych pojednávaniach, jednom nemeritórnom pojednávaní, odpore a vyjadrení odporkyne, pričom
nijakým spôsobom neprišlo k zmene skutkovej a to ani vo vzťahu k priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ani vo vzťahu k pomerom navrhovateľa. Poukázala na nedôvodnosť samotného nároku navrhovateľa a na ním zjavne bezúspešné bránenie práva, keď sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, pričom žalovanú sumu 5.000,-Eur plnil odporkyni titulom dohody o urovnaní, ktorú však sám od počiatku nijako nespochybňoval. Na to poukazovala odporkyňa už v podanom odpore. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že navrhovateľ si uplatnil návrhom žalovanú istinu s príslušenstvom, ale aj na prípadnú náhradu trov konania. Teda ak by bol úspešný, náhradu trov konania žiadal. Ak úspešný nie je, resp. zavinil zastavenie konania, potom už poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prvého stupňa poukazuje, existovali už v čase začatia konania a navrhovateľ o nich vedel, bol si ich vedomý, aj napriek tomu zjavne nedôvodný návrh podal a v tomto konaní pokračoval. Napriek tomu, že tieto skutočnosti existovali na strane navrhovateľa už v čase podania návrhu na začatie konania, tento nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporkyňa namietala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedla, že je predpoklad, že navrhovateľ nevedie súdny spor každý deň. Jeho mesačný príjem spolu s manželkou predstavuje 630,-Eur. Jeho mesačný dôchodok je obvyklým dôchodkom, čo do výšky, aký je vyplácaný mnohým starobným dôchodcom v Slovenskej republike. V tomto výnimočnosť dôvodov na strane navrhovateľa nie je daná. Spor začal navrhovateľ sám, nebol doň pasívne vtiahnutý ako odporkyňa, tento začal z vlastného rozhodnutia, z vlastnej vôle, vedomý si následkov prípadného neúspechu. Suma priemerného mesačného príjmu vo vzťahu k požadovanej náhrade trov konania nepredstavuje čo do výšky celkom výnimočný prípad, líšiaci sa od iných prípadov prejednávaných súdmi v Slovenskej republike. Odporkyňa spor nevyvolala. Po celý čas bola evidovaná na Úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od augusta pracuje na dohodu o vykonaní práce s priemerným mesačným príjmom 550,-Eur. Po rozpočítaní príjmu odporkyne na celý kalendárny rok, tento nedosahuje ani príjem navrhovateľa. Odporkyňa si z tohto príjmu musí hradiť výdavky na stravu a ubytovanie a napadnuté rozhodnutie súdu ju dostáva do stavu hmotnej núdze. Odporkyňa nevlastní viaceré nehnuteľnosti tak, ako navrhovateľ, ktorý to vo svojej žiadosti opomenul uviesť a súd prvého stupňa toto vôbec nezisťoval. Napriek tomu je podľa súdu spravodlivé, aby odporkyňa za spor, ktorý nevyvolala, znášala sama trovy v celkovej výške 1.507,31 Eur, z toho už zaplatený súdny poplatok činí 300,-Eur. Súd prvého stupňa pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa neprihliadal na výnimočnosť uplatnenia súdnej ochrany práva, na primeranosť trov konania tak vo vzťahu k istine žiadanej navrhovateľom, ako aj vo vzťahu k jeho príjmu, na skutočnosť, že navrhovateľ je vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, o čom predložila príslušné Listy vlastníctva. Súd tieto majetkové pomery navrhovateľa neskúmal. Neskúmal tiež, či je držiteľom motorového vozidla. Opomenul, že navrhovateľ začal spor sám, z vlastnej iniciatívy, za účelom zisku peňažných prostriedkov. Nežiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, a v zrejme bezúspešnom bránení práva pokračoval. Súd prvého stupňa nebral ohľad na skutočnosť, že odporkyňa nemá ani také majetkové pomery, ako navrhovateľ a že v prípade, ak jej náhrada trov nebude priznaná, bude musieť túto náhradu zaplatiť sama. Hoci konanie nezačala, nedala za vznik príčine na jeho začatie a bola doň pasívne vtiahnutá. Odporkyňa pripojila Listy vlastníctva preukazujúce vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam v kat. úz. I. a to LV č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Žiadal potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Namietal, že dopravnú nehodu z 31.8.2008, za ktorú odporkyni z titulu „dohody o urovnaní“ vyplatil 5.000,-Eur, on nezapríčinil. V danej veci vzal žalobu späť, ale je presvedčený, že ak by bol v konaní pokračoval, bol by úspešný. Žalobu vzal späť vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, ktoré skutočnosti pri podaní žaloby podcenil. Uviedol, že nielen majetkové pomery účastníkov, t. j. ich príjmy môžu byť dôvodmi osobitného zreteľa, ale aj neustále sa zhoršujúci zdravotný stav účastníka v súvislosti s neúmernou psychickou záťažou a dĺžkou súdneho konania. Ďalej poukázal na nízke výnosy z pozemkov, ktoré v kat. úz. I. vlastní ako i na to, že k týmto pozemkom má citový vzťah. Ku svojmu vyjadreniu pripojil navrhovateľ lekárske správy (svoju a manželky).
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvody, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 vety prvej. V danom prípade platí ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá, keď vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ podaný návrh v priebehu konania vzal späť, nesporne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Z toho vyplýva potom jeho povinnosť uhradiť trovy konania. Súd prvého stupňa mal za to, že s poukazom na ustanovenie § 150 OSP sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré na strane navrhovateľa prihliadol a pre ktoré odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd súhlasí s argumentáciou odvolateľky - odporkyne, že navrhovateľ svoj návrh podal bez toho, aby tvrdil, že je v takej sociálnej situácii, ktorá by odôvodňovala jeho oslobodenie od súdneho poplatku. Navrhovateľ podal návrh, zaplatil súdny poplatok, súd vo veci konal na základe tohto návrhu pojednával, a to až do okamihu späťvzatia návrhu navrhovateľom. V zásade teda platí zodpovednosť účastníka za neúspech v konaní. Prípad podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP je v podstate vyjadrením zodpovednosti navrhovateľa za to, že zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tak je tomu i v danej veci. Odvolací súd je toho názoru, že samotný fakt poberania starobného dôchodku navrhovateľom vo výške 377,-Eur a 252,-Eur na strane jeho manželky, nemení nič na skutočnosti, že zastavenie konania zavinil, a že teda nesie za vzniknuté trovy na strane odporkyne plnú zodpovednosť. Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku v štandardnej výške, je preukázateľne vlastníkom nehnuteľností, ako na ne odporkyňa poukázala a ako to vyplýva z obsahu spisu (č. l. 275 až 283) a je tiež vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia (č. l. 85). Z uvedeného potom nenasvedčuje nič tomu, aby v danej veci mohlo byť použité ustanovenie § 150 OSP a aby bolo prihliadnuté na strane navrhovateľa na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jeho povinnosť uhradiť trovy konania odporkyni negovali.
Námietky navrhovateľa, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne, pokiaľ sa týkajú jeho veku a zdravotného stavu, môžu byť síce pre navrhovateľa zaťažujúce skutočnosti (a nepochybne také sú), avšak bez ďalšieho nie sú spôsobilé pre použitie ust. § 150 ods. 1 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania odporkyni.
Navrhovateľ tiež vo svojej obrane smerujúcej k pozbaveniu jeho povinnosti zaplatiť náhradu trov konania odporkyni uviedol, že dopravnú nehodu dňa 31.8.2008 on nezapríčinil a teda nebol dôvod na vyplatenie odškodného odporkyni, ktorá nemala nárok si sumu 5.000,-Eur ponechať. Ani táto argumentácia navrhovateľa nemá reálny podklad a teda nemožno z nej vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznať odporkyni náhradu trov konania. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 3Pv/66/2009-11, z 9.7.2007, nemožno vyvodiť záver, že za dopravnú nehodu zodpovedá odporkyňa. Toto uznesenie rieši iba zastavenie trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ voči navrhovateľovi, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Odvolací súd na tieto skutočnosti poukazuje, vedomý si plne dôvodov uvedeného uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra. Inak povedané, navrhovateľ v konaní dôkaz, ktorý by jednoznačne vyriešil zavinenie účastníkov na dopravnej nehode ani nepredložil. Preto i úvahy navrhovateľa o tom, že nie on, ale odporkyňa zavinila dopravnú nehodu sú z hľadiska tohto konania a jeho dopadu na trovy konania, nepreukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keď tento súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.