Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/300/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J. Y. G. G..M..B.. so sídlom v H., Ú. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného U. Y., G..M..B.. so sídlom v H., Ú.X. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému I. K., nar. X.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom I.. Š. N., zamestnancom Okresného súdu Košice I za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa R. G. G. D. C., D. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného N.. Z. I., advokátom so sídlom v G., T.. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 554,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 20.6.2012 č.k. -41 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 31,07 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu U. Y. G..M..B.. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 20.6.2012 zastavil konanie a vrátil žalobcovi súdny poplatok 26,37 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa , a a uviedol, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, čo je dôvod na zastavenie konania. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa , . O trovách konania rozhodol podľa napriek tomu, že vedľajší účastník v podaní zo dňa 4.6.2012 uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa uviedol, že ust. prvá veta by sa uplatnilo vtedy, ak by sa jednalo o trovy samotného účastníka, alebo ak by šlo o trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi potom, ako mal na svoje úkony súhlas od samotného žalovaného. V tomto konaní tomu tak nebolo. Z postupu vedľajšieho účastníka je zrejmé, že svoje úkony robí paralelne a nezávisle na vôli a úkonoch žalovaného, ktorý ani nevie o tom, že popri ňom v konaní niekto stojí. Vedľajší účastník nekontaktoval žalovaného, neanalyzovali spoločný postup v konaní a neujednotil s ním to, kvôli čomu účastník vystupuje na jeho strane. V danom prípade nejde o vedľajšieho účastníka, ktorého vzťah podlieha režimu vzájomného vyrovnania upraveného právnym predpisom. Skôr ako sa ostatní účastníci mohli o námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom dozvedieť, vzal žalobca žalobu späť a preto je skúmanie tejto okolnosti bezpredmetné. Vedľajší účastník zastúpený advokátom všetky úkony robil bez predchádzajúceho súhlasu a vedomia žalovaného, preto je povinný svoje trovy znášať zo svojich prostriedkov.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník a to iba proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 105,96 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 31,07 eur.

Odvolateľ namietal, že požiadavka súdu prvého stupňa na predloženie súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka nemá zákonnú oporu. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom tento postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov. Vedľajší účastník tvrdí, že žalobca pragmaticky v snahe nenavýšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť súdneho poplatku berie žaloby späť na súdoch, kde združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní. Tvrdí, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť. Žalobca by v prípade nepriznania trov vedľajšieho účastníka mohol naďalej vykonávať svoju doterajšiu prax bez akejkoľvek ujmy. Súd prvého stupňa pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze nemal žiaden problém priznať mu trovy konania a nezamýšľal sa nad účelnosťou trov. Je neštandartné, ak súd združeniu upiera právo na náhradu trov za právne zastúpenie konštatovaním, že si má advokáta platiť z vlastných finančných prostriedkov a náhrada trov by prichádzala do úvahy len v obzvlášť právne náročných súdnych sporoch. Toto konštatovanie súdu nemá oporu v právnych predpisoch ani v judikatúre. Ďalej odvolateľ uvádza, že mu prax potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani združenie. Vedľajší účastník do konaní vstupuje voči dodávateľom, ktorí podľa jeho skúseností najviac porušujú spotrebiteľské práva. Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali. Vedľajší účastník ďalej namieta, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukazuje na článok 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ a na články 38-37 Charty základných práv EÚ. Poukazuje aj na novelizované znenie ust. s účinnosťou od 1.1.2012 a rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 č. C 279/09. Konštatuje, že ak by sa nemajetnému združeniu odňalo právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Právo na právnu pomoc možno vyvodiť aj z článku 47 ods. 2 . Odvolateľ poukazuje na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorých bolo rozhodnuté o nároku vedľajšieho účastníka na trovy konania, ako aj na najnovšie komentáre k , resp. Českému občanskému soudnímu řádu. Poukazuje tiež na filozofiu spotrebiteľského práva, ktorá spočíva v pozitívnom zásahu štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhuje vedľajší účastník prerušiť konanie podľa a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho rozhodnutia.

2. a/ Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európske únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

b/ Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania

argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní vedľajším účastníkom.

3/ Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej pnie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože podľa jeho názoru nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukazuje na ciele združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatuje, že nevidí význam v jeho právnom zastúpení, pretože samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Podľa jeho názoru nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnuté pre úspech vo veci, teda že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukazuje na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na podporu svojho názoru. Uvádza, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím dochádza k prebytočnému navyšovaniu trov, na čo má súd prihliadať použitím ust. .

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, i keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Predmetom odvolacieho konania je iba výrok o trovách konania v tej časti, v ktorej súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy prvostupňového konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.11.2011 bol podaný návrh na začatie konania s návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 554,60 eur s príslušenstvom. Písomným podaním z 21.2.2012 doručeným súdu prvého stupňa 23.2.2012 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného. Vedľajší účastník požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania.

Návrh bol doručený právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 28.5.2012, žalovanému nebol na začatie konania doručený z dôvodu, že na adrese trvalého bydliska je neznámy.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 6.6.2012 podal vedľajší účastník vyjadrenie k žalobe, v ktorej vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej žalobou. Navrhol, aby sa k tomuto podaniu a k vznesenej námietke premlčania vyjadril aj žalovaný, na podporu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil. Zároveň navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 15.6.2012 vzal žalobca návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.

Uznesením z 20.6.2012 súd prvého stupňa okrem iného konanie zastavil, výrok o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť, rovnako aj výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania, pričom žalobca neuviedol žiaden dôvod pre späťvzatie žaloby, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania podľa prvá veta . Podľa tohto ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vychádzajúc zo zásady, že postavenie vedľajšieho účastníka sa v rozsahu procesných práv a povinnosti zhoduje s postavením hlavného účastníka, na ktorého strane vystupuje, je potrebné konštatovať, že ak žalovanému vzniklo na náhradu trov konania podľa citovaného ustanovenia prvá veta , vzniklo rovnaké právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pochybil, ak o náhrade trov medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa .

V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, je povinnosťou súdu skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Odvolací súd konštatuje, že trovy ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli nie je možné považovať za účelne vynaložené.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka v tom, že má nepochybne právo na právne zastúpenie advokátom. Takéto právo mu vyplýva aj z SR, navyše právo účastníka na zastúpenie advokátom vychádza aj z ust. . V prípade vzniknutých trov právneho zastúpenia je však potrebné posudzovať ich účelnosť.

V prejednávanej veci si vedľajší účastník uplatnil náhradu za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe. Odvolací súd konštatuje, že vstupu vedľajšieho účastníka predchádzalo prevzatie zastúpenia, pričom tento úkon bol úkonom paušálnym bez znalosti skutkových a právnych okolností uplatňovaného nároku. Pre poskytnutie tohto úkonu právnej služby nie je potrebné právne vzdelanie advokáta, jedná sa o úkon administratívnej povahy. Písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, ktoré bolo vo veci podané 6.6.2012 rovnako nie je možné považovať za účelný úkon, pretože toto vyjadrenie nebolo ani doručené žalovanému, ani žalobcovi a žalobca skôr, než mu uvedené vyjadrenie bolo doručené vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za úkon potrebný na účelné bránenie práva a žalovaného, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa .

K návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa s návrhom na predloženie veci na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd uvádza, že konanie vo veci samej už bolo ukončené a nie je tu žiadna otázka, ktorej riešenie by malo z hľadiska prebiehajúceho súdneho konania význam. Preto odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V odvolacom konaní boli účastníkmi žalobca a vedľajší účastník , o právach a povinnostiach ktorých sa v odvolacom konaní rozhodovalo. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní neúspešný, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Trovy žalobcu v odvolacom konaní pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom a to za 1 úkon právnej služby a vyjadrenie k odvolaniu, za ktorý patrí odmena vo výške 1/2 z tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 18,26 eur, režijného paušálu vo výške 7,63 eur a DPH vo výške 20%. Celkové trovy odvolacieho konania žalobcu predstavujú sumu 31,07 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.