Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-305-2012.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/305/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu IK-SYSTEM SK s.r.o. Bratislava, Malý Trh 2/A, IČO:35 736 267, zast. advokátmi JUDr. Jánom Martincom, Advokátska kancelária Košice, Werferova 1 a Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, Advokátska kancelária Bratislava, Malý Trh 2/A, proti žalovaným: 1/ T. M., nar. X.X.XXXX, bytom A., Č. C. XX, 2/ E. M., Z.. X.XX.XXXX, bytom A., Č. C. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 39C/30/2010-107 z 25.6.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že vo veci samej (žaloba o vypratanie nehnuteľnosti) bolo rozsudkom z 30.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.5.2012, žalobe v celom rozsahu vyhovené.
Vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa mal za to, že sú splnené podmienky pre použitie tohto ustanovenia, dospel však v záveru, že v danom prípade je potrebné pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Súd prvého stupňa, posudzujúc návrh žalobcu na priznanie náhrady trov konania a zhodnotením všetkých okolností odôvodňujúcich použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., dospel k záveru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, a to jednak z dôvodov osobných majetkových, zárobkových pomerov žalovaných, ktoré súhrne odôvodňujú záver o ich zlej sociálnej situácii, keďže ich jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 587 €, nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty, chatka v záhradkárskej oblasti, vypratanie ktorej bolo predmetom tohto konania, im slúžila na bývanie z dôvodu, že iným spôsobom bytovú otázku zabezpečenú nemali a i keď si podali žiadosť o pridelenie sociálneho bytu, v súčasnej dobe sú stále v poradovníku. Mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi nezasiahne žiadnym zásadným spôsobom do majetkových a zárobkových pomerov žalobcu, ktoré považuje za neporovnateľne na lepšej úrovni, ako sú pomery žalovaných, pri zohľadnení, že ide o právnickú osobu, podnikateľský subjekt, ktorý tvoria ako spoločníci tri akciové spoločnosti, ktorý bol schopný v rámci dobrovoľnej dražby nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť. Jeho majetkové pomery mu povoľujú, aby ho v súdnom konaní zastupoval advokát. Mal za to, že žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a následne povinnosť preukázania, aby nepriznanie náhrady trov konania zasiahlo do jeho majetkových a zárobkových pomerov. Nespochybňujúc vlastnícke právo žalobcu na nerušenú dispozíciu s vlastníckym právom, vyslovil názor, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti, lokalitu jej umiestnenia
(Záhradkárska oblasť v Čermeli), ktorú žalovaní mali vypratať (záhrady, zastavaná plocha a nádvorie, záhradná chata bez súpisného čísla nezavkladovaná), hlavným úmyslom žalobcu v danom prípade bude nadobudnutie zisku v súvislosti s odpredajom predmetných nehnuteľností. Konštatoval, že z postoja žalovaných nemožno vyvodiť, aby títo odďaľovali rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že nemožno dať za vinu žalovaným, že dobrovoľne nevypratali predmetnú záhradnú chatku a nepredišli z tohto dôvodu súdnemu konaniu z dôvodu, že žalovaní si boli vedomí toho, že vyprataním predmetnej záhradnej chatky prídu o svoje jediné bývanie a s najväčšou pravdepodobnosťou aj o dôstojné prežitie a dožitie starobného dôchodku, keďže ich bytová otázka zostáva neistá.
Prihliadajúc na všetky vyššie uvedené okolnosti, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý bolo potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a preto úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Žiadal zmeniť napadnuté uznesenie tak, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania a náhrada trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo 18/2008 (poukázal na jeho obsah). Toto rozhodnutie však vychádza z právnej úpravy účinnej do 15.10.2008, ustanovenie § 150 O.s.p. bolo zmenené - doplnené o ods. 2, pričom podľa dôvodovej správy k predmetnej novele O.s.p. „V ods. 1 ide o jedno z ustanovení, ktorým možno dosiahnuť motiváciu účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy predkladal na úvod konania“. Uviedol, že zákonodarca považoval za potrebné bližšie špecifikovať aká situácia má byť prioritne pod dané ustanovenie subsumovaná. Bol toho názoru, že úmyslom zákonodarcu nebolo ponechať možnosť nepriznania náhrady trov konania súdom úspešnému účastníkovi konania, len zo sociálnych dôvodov na strane neúspešného účastníka v tomto spore. Podľa neho judikát, ktorý pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil, riešil primárne otázku, či žalovaní svojím konaním a postojom dali žalobcovi dôvod k tomu, aby sa obrátil so svojím nárokom na súd, v danom prípade však krajský súd prihliadol iba na sociálnu situáciu žalobcu a neposudzoval vec komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Vzhľadom na to, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých hľadísk do úvahy prichádzajúcich, mal za to, že samotná skutočnosť, že žalovaní sú v zlej finančnej situácii podľa jeho názoru, nemôže byť dôvodom pre uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že všetky trovy konania vznikli výlučne v súvislosti s konaním žalovaných. Za neakceptovateľný považoval názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého nemožno žalovaným dávať za vinu, že dobrovoľne dotknutú nehnuteľnosť nevypratali, keďže iným spôsobom nemajú vyriešenú bytovú otázku, pretože vedeli o povinnosti vypratať nehnuteľnosti dlhšie časové obdobie a mali dostatok času vyriešiť svoju bytovú otázku. Poukázal na to, že žalovaní do dnešného dňa (3 roky od vykonania dobrovoľnej dražby) nehnuteľnosť nevypratali a ďalej ju užívajú bez právneho dôvodu, bez toho, aby uhrádzali za užívanie nehnuteľnosti akékoľvek finančné prostriedky, čím mu vzniká permanentne škoda. Bol toho názoru, že odďalovanie rozhodnutia vo veci samej spôsobovala nezmyselná obrana žalovaných. Za irelevantnú považoval polemiku prvostupňového súdu o tom, na aký účel chce dotknutú nehnuteľnosť využiť.
Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdom prvého stupňa, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa komentára k § 150 ods. 1 O.s.p. „v novelizovanom ustanovení § 150 ods. 1 došlo k zjavnému omylu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu. Okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, nemajú žiadny vplyv na účastníka povinného na náhradu trov konania podľa § 142, 143 alebo 144. Inak povedané ku dôvodom hodným osobitného zreteľa na strane (čiastočne) neúspešného účastníka by podľa nového znenia tohto ustanovenia musela patriť aj procesná nedisciplinovanosť úspešného účastníka konania. A to by bolo v príkrom rozpore s účelom tohto náhradového ustanovenia, ktoré je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto náhrade. Keďže prvá veta § 150 ods. 1 zostala nezmenená, potom aj druhá veta musí predovšetkým, ak je uvedená slovami „najmä okolnosti“, zodpovedať účelu tohto ustanovenia. Pre úplnosť uvedieme, že toto ustanovenie, ak by malo byť vnútorne konzistentné, by správne malo znieť: „súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, voči ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril“, t.j. bol maximálne procesne disciplinovaný a dodávame, že druhá veta § 150 ods. 1 by mohla obstáť len ako ďalší odsek § 142, v ktorom by mohla legitímne obmedziť uplatnenie zásady úspešnosti pri náhrade trov konania z dôvodu procesnej nedisciplinovanosti. Na to tu však je dispozícia v § 147, resp. v § 148“.
Prihliadajúc na vyššie uvedený komentár k § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd mal za to, že tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že úmyslom zákonodarcu nebolo ponechať možnosť nepriznania náhrady trov konania súdom úspešnému účastníkovi konania, len zo sociálnych dôvodov na strane neúspešného účastníka v spore, nie je dôvodné. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu, že súd prvého stupňa neposudzoval vec komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, pretože ako to vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, prihliadal nielen na osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch žalovaných, ale zohľadňoval, či nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne zásadným spôsobom do majetkových pomerov žalobcu, hodnotil aj postoj žalovaných v konaní, ako aj okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadal aj na predpokladaný účel, na ktorý žalobca nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tohto konania, mieni využiť. Takisto za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že jediným dôvodom pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danom prípade bola zlá finančná situácia žalovaných. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa posudzoval nielen finančné pomery účastníkov konania, ale aj ich osobné, majetkové a zárobkové pomery, aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p., je bez právneho významu skutočnosť, či žalovaní svojím správaním dali alebo nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania, pretože na takýto prípad pamätá ust. § 143 O.s.p., preto tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že žalobca bol nútený obrátiť sa so svojím nárokom na súd z dôvodu, že žalovaní svojím konaním neoprávnene zasahovali a zasahujú do jeho vlastníckeho práva je bez právneho významu pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd neprihliadal ani na odvolaciu námietku žalobcu, že odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej spôsobovala nezmyselná obrana žalovaných, z dôvodu, že obrana žalovaných zodpovedala ich schopnostiam a možnostiam, keďže nemajú právnické vzdelanie a v konaní neboli zastúpení advokátom, preto ich laický postoj k tomuto konaniu nemožno hodnotiť ako konanie, ktorého cieľom bolo odďaľovanie rozhodnutia. Na správnosti záveru súdu prvého stupňa nič nemení ani skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu, žalovaní neplatia náhradu za užívanie záhradnej chatky, pretože žalobca ma právo domáhať sa svojho nároku súdnou cestou, pokiaľ medzi účastníkmi nedôjde k dohode.
Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.