Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/199/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Y. R., so sídlom v U., IČO: XX XXX XXX, pobočka R. U., X. XXX/XX, R. U. proti povinnému D., I. XX/X, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 564,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. júla 2012, č.k. -11, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách m e n í tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 59,20 Eur na účet súdnej exekútorky J.. Z.. K. F.. Uviedol, že na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu bola súdna exekútorka J.. Z.. K. F. poverená vykonaním exekúcie. Dňa 06.06.2012 súdna exekútorka doručila návrh na zastavenie exekúcie pre výmaz povinného z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra okresný súd zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. -38 zo dňa 05.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, zrušil spoločnosť povinného bez likvidácie. Povinný bol následne dňom 02.04.2010 z obchodného registra ex offo vymazaný. Keďže povinný bol vymazaný z obchodného registra a nemá právneho nástupcu, stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania ( v spojení s ). Okresný súd preto v zmysle Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 tak, že povinnosť ich uhradiť uložil oprávnenému, pretože pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže od začatia exekúcie dňa 16.09.1998, resp. od vydania exekučného príkazu zo dňa 15.04.1999 nebola vymožená žiadna čiastka pohľadávky. Taktiež poukázal na skutočnosť, že podľa obsahu exekútorského spisu EX 755/98 pôvodný oprávnený, ani súčasný oprávnený po prechode pohľadávky zo zákona od 01.01.2004 neprejavili žiadny záujem o priebeh exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Vyslovil názor, že keďže k výmazu povinného z obchodného registra došlo po 12 rokoch od začatia exekučného konania, ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa pritom rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisteniu, či povinný si dobrovoľne povinnosť nesplnil. Oprávnený zároveň uviedol, že súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, čo vyslovil aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach č. zo dňa 17.12.2008, č. zo dňa 22.10.2008.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka. Uviedla, že napadnuté uznesenie je plne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a tiež aj s názorom Najvyššieho súdu SR

vysloveným v znesení č. zo dňa 24.11.2011. Žiadala preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa zmeniť.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 16.09.1998, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Dňa 08.10.1998 bolo súdom vydané poverenie č. 5306*004045 na vymoženie istiny 17.016,- Sk, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku Z.. K. F., a to na základe Rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu v R. U. č. OÚP-55/1998-OKaS/FO zo dňa 12.02.1998.

Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. -38 zo dňa 05.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie. Povinný bol následne podľa vymazaný z obchodného registra ex offo dňom 02.04.2010.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie vo výške 70,34 Eur a na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.

Súdna exekútorka má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 02.04.2010 ako subjekt práv a povinností.

Na druhej strane súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho

použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 16.09.1998, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti - povinného, začalo až v roku 2005, pričom z obchodného registra bol povinný vymazaný ku dňu 02.04.2010, t. j. viac ako 11 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra a nie jeho nemajetnosť. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať, ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Odvolací súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005, č.k. -4 konštatoval, že ust. § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Vzhľadom na uvedené krajský súd uznesenie okresného súdu podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .