Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-69-2012.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Subarea
25CoP/69/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: D.. X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., C. XXXX/ XX, zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Kapisztóryho 2, proti odporkyni: D.. F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., B. 8, zast. JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. 09. 2012 č. k. 16P/166/2012-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom OS Nové Zámky č.k. 5C/48/2007-85 zo dňa 11. 02. 2008 počnúc dňom 03. 09. 2012. Navrhovateľovi s odkazom na ust. § 150 OSP náhradu trov konania nepriznal. Vo veci samej rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine majúc za preukázané, že odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť, a preto navrhovateľ nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium a v školskom roku 2012/2013 si dopĺňa vzdelanie formou doktorandského štúdia na SPU v Nitre, Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov. S účinnosťou od 03. 09. 2012 jej bolo priznané štipendium vo výške 495 eur mesačne. Ukončením vysokoškolského štúdia vydaním diplomu dňa 22. 05. 2012 nadobudla odporkyňa schopnosť sama sa živiť, pretože získaním vzdelania nadobudla schopnosť nájsť si zamestnanie, pričom situácia na trhu práce nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Sama odporkyňa uznala, že si vedela nájsť prácu, aj keď v inom študijnom odbore. Doplnenie vzdelania formou doktorandského štúdia súd nepovažoval za štúdium v zmysle Zákona o rodine v súvislosti s trvaním vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Štipendium, ktoré bolo odporkyni priznané, prevyšuje 3-násobok pôvodne určeného výživného a je vyššie ako životné minimum. Aj po odpočítaní nevyhnutných výdavkov jej zostanú finančné prostriedky na uhrádzanie ďalších potrieb. Príjem navrhovateľa je 988 eur, má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére I. vo výške 113 eur a žije v spoločnej domácnosti s matkou mal. dieťaťa, ktorá má príjem 650 eur. Pri rozpočítaní ich príjmov im zostane suma rovnajúca sa príjmu odporkyne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania odôvodnil tým, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby odporkyňa, dcéra navrhovateľa, bola zaviazaná na náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu je nesporné, že navrhovateľ mal snahu sa s odporkyňou dohodnúť, avšak odmietavý postoj odporkyne nehodnotil ako následok zmeny vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Poukázal na nepreskúmateľnosť, nesprávnosť a nezákonnosť výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nezdôvodnil, aké dôvody hodné osobitného zreteľa vzal do úvahy, keď mu náhradu trov konania nepriznal. Už v návrhu a svojich vyjadreniach navrhoval
uzatvorenie súdneho zmieru, avšak odporkyňa trvala na tom, že má povinnosť platiť jej výživné až do ukončenia tretieho stupňa vysokoškolského štúdia. V konaní bolo preukázané, že má vlastný príjem a pokiaľ by bola pristúpila na uzatvorenie súdneho zmieru, podstatne by to ovplyvnilo aj výšku trov konania. Poukázal na rozhodnutia NS SR Cd 2, M Cdo 17/2009, 4M Cdo 2/2008 a ďalšie, v ktorých je rozobratá problematika náhrady trov konania priznaná v zmysle § 150 OSP. Z nich vyplýva, že pred aplikáciou tohto ustanovenia musia byť splnené viaceré kritériá, a to existencia výnimočných okolností prejednávanej veci, posúdenie osobných majetkových a iných pomerov všetkých účastníkov konania, posúdenie okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, posúdenie postoja účastníkov v konaní, pričom rozhodnutie sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a nesmie odporovať dobrým mravom. Zdôraznil, že odporkyňa ani v čase, keď už mala preukázanú vedomosť o tom, že trvanie vyživovacej povinnosti s ohľadom na jej vlastný príjem nemá právny základ, trvala na návrhu a nebola prístupná žiadnej dohode. Podľa jeho názoru neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať mu náhradu trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Rozsudok vo veci samej odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa dňa 18. 06. 2012 na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni s odôvodnením, že odporkyňa ukončila v júni 2012 vysokoškolské štúdiu 2-ročného inžinierskeho študijného programu SPU v Nitre, v dôsledku čoho stratila status nezaopatreného dieťaťa a zanikla mu povinnosť prispievať jej na výživu v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila tvrdiac, že po ukončení vysokoškolského štúdia pokračuje v štúdiu v akademickom roku 2012/2013 formou 3-ročného denného doktorandského štúdia na SPU Nitra, Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov. V štúdiu sa rozhodla pokračovať z dôvodu, že situácia na trhu práce je nepriaznivá a je ťažké uplatniť sa vo vyštudovanom odbore. Mala snahu nájsť si prácu, bola jej ponúknutá v inom, nie vo vyštudovanom odbore, preto sa rozhodla pre ďalšie štúdium. Súd prvého stupňa rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacím súdom iba v časti výroku o náhrade trov konania, rozhodol tak, že návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil s účinnosťou od 03. 09. 2012, dňom, od kedy jej bolo priznané štipendium. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP majúc za to, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ktorým bol v tomto konaní navrhovateľ, priznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol rozpor s dobrými mravmi spočívajúcimi v tom, aby odporkyňa ako dcéra navrhovateľa bola zaviazaná na náhradu trov právneho zastúpenia. Odmietavý postoj odporkyne s návrhom nehodnotil ako následok zmeny zákonného ust. § 150 ods. 1 OSP.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť, aby za splnenia stanovených podmienok (pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa) výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Teda existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP súd skúma len vtedy, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie trov (celkom alebo sčasti) úspešnému účastníkovi konania, to znamená, že aplikácia tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka konania, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, aby neodporovalo dobrým mravom.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.
V danej veci o trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 OSP tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby odporkyňa ako dcéra navrhovateľa bola zaviazaná na náhradu trov právneho zastúpenia, hoci nepoprel, že navrhovateľ mal snahu sa s ňou dohodnúť, ale jej odmietavý postoj nehodnotil ako následok zmeny vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (zrejme § 150 ods. 1 OSP).
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých, nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania požiadavkám ust. § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP nevyhovuje.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP). Rozhodnutia vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za správne, a preto ich treba zrušiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému navrhovateľovi odôvodnil len tým, že ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktoré bližšie neuviedol, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval zrejme to, že odporkyňa je dcéra navrhovateľa. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v odvolaním napadnutom výroku
o náhrade trov konania nepreskúmateľné a nezodpovedá zákonnej požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom je potrebné vychádzať z toho, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade, ak účastník konania (navrhovateľ) bol úspešný, je daná aplikácia ust. § 142 ods. 1 OSP. Keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, môže o trovách konania rozhodnúť aj v zmysle ust. § 150 OSP. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, a preto pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, mal ich jednoznačne uviesť, nie iba všeobecne konštatovať rozpor s dobrými mravmi. Príbuzenský vzťah účastníkov sám o osebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prvého stupňa sa neriadil uvedenými zásadami pri rozhodovaní o náhrade trov konania a z tohto aspektu vec vôbec neposudzoval, čo dôvodne namietal navrhovateľ v odvolaní. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a ma za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP a iba v prípade, ak dospeje k záveru, že sa jedná o výnimočný prípad, pričom túto výnimočnosť zdôvodní konkrétnymi okolnosťami a jednoznačne uvedie, v čom tieto dôvody spočívajú tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné, riadne a presvedčivo odôvodnené, pristúpi k aplikácii ust. § 150 OSP. Súčasťou rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania bude i rozhodnutie o trovách konania odvolacieho. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na rozpor s dobrými mravmi, takýto záver je vecne nesprávny, keďže otázka dobrých mravov v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania podľa § 150 nie je náležitá a to z dôvodu, že citované ustanovenie uvádza jednoznačne, že iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí byť náhrada trov celkom alebo sčasti priznaná a to iba vo výnimočných prípadoch.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.