Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/60/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. Q., trvale bytom Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou E. Z., pracovníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 504,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -85 zo dňa 31.10.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 76,64 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 27,60 eur od 18.03.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 0,03 eur od 16.04.2008 do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 27,- eur od 13.05.2008 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 19,92 eur od 12.06.2008 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 1,99 eur od 12.07.2008 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 21.11.2011 a žalovanému dňa 18.11.2011.

Dňa 30.11.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) prvostupňovému súdu, že vstupuje podľa do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Dňa 30.12.2011 prvostupňový súd doručil Združeniu rozsudok, proti ktorému následne (v ten istý deň) podalo Združenie odvolanie. V odvolaní namietalo, že aj napriek jeho žiadosti mu súd nedoručil návrh na začatie konania s prílohami, a preto pri koncipovaní odvolania vychádza z odôvodnenia rozsudku. Z neho je možné predpokladať, že k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy došlo v priebehu roku 2008, a preto vznáša námietku premlčania celej prisúdenej istiny 76,54 eur a jej príslušenstva. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (výroku I.) zmenil tak, že žalobu zamietne, účastníkom náhradu trov konania neprizná a vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania vo výške 57,62 eur voči žalobcovi. Zároveň opätovne požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Po predložení veci odvolací súd v súlade s vyzval žalobcu a žalovaného na vyjadrenie sa k právnemu posúdeniu veci a otázke, či vedľajšiemu účastníkovi plynie odvolacia lehota samostatne vrátane situácie, že do konania vstúpil počas plynutia odvolacej lehoty hlavnému účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Taktiež ich vyzval, aby sa vyjadrili k subjektívnej a objektívnej podmienke prípustnosti odvolania a či sa pre cieľ čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyžaduje, aby sa prihliadalo na odvolanie vedľajšieho účastníka aj za stavu, že odvolanie podal v rámci samostatne plynúcej odvolacej lehoty vrátane stavu, že do konania vstúpil po doručení rozsudku účastníkom konania ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.

Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril, že podľa je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa jeho názoru vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania. V čase vydania rozsudku boli účastníkmi konania len žalobca a žalovaný a ak vedľajší účastník v tomto prípade vstúpil do konania až po vydaní rozsudku. Rozsudok bol vedľajšiemu účastníkovi doručený s už vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Súd nemal povinnosť doručovať rozsudok vedľajšiemu účastníkovi a ak združenie má skutočný záujem chrániť spotrebiteľa, pomoc by mal poskytnúť tým, ktorý o ňu prejavia záujem a nie umelo predlžovať konanie. Vedľajší účastník má právo podať odvolanie len vtedy, keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. V tomto prípade medzi žalovaným a združením nevyplýva žiaden spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, a preto je podanie vedľajšieho účastníka podané neoprávnenou osobou.

Žalobca ďalej poukázal na to, že lehota vedľajšieho účastníka na podanie odvolania je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže ho podať proti jeho vôli. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka žalobca uviedol, že tie nemožno považovať za účelné. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 50,99 eur.

Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania v napadnutom výroku I. (ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že rozsudok je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v tomto prípade vedľajší účastník vstúpil do konania až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa avšak v čase, keď ešte rozsudok nebol právoplatný (počas plynutia odvolacej lehoty žalovanému). Odvolanie podal v deň, keď mu bol doručený rozsudok, čo sa však stalo až v čase po uplynutí odvolacej lehoty žalovanému.

Skôr ako sa odvolací súd mohol zaoberať dôvodmi podaného odvolania, musel preto odvolací súd v prvom rade vyriešiť otázku, či je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie proti rozsudku, ak vstúpil do konania po jeho vyhlásení a ak áno, či mu na podanie odvolania plynie samostatná lehota.

Podľa až 4 ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.

Podľa článku 7 ods. 1 cit. Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

V svetle judikatúry súdneho dvora možno dôvodne vykladať ustanovenia tak, že do právoplatného skončenia konania je treba aplikovať všetky inštitúty procesného práva tak, aby sa zabránilo priznaniu plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Takým inštitútom je aj vedľajšia intervencia právnickej osoby určenej na ochranu spotrebiteľov, ktorá koná sama za seba ( ) a ktorá sleduje zbavenie spotrebiteľa záväznosti neprijateľných podmienok. Na podporu odvolací súd poukazuje na bod 49 rozsudku Súdneho dvora EU C-618/10 „V súvislosti so zásadou efektivity treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť každý prípad, keď vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje uplatňovanie práva Únie, preskúmaný tak, že sa zohľadní postavenie tohto ustanovenia v rámci celého procesného postupu, jeho priebeh a osobitosti pred rôznymi vnútroštátnymi súdmi (pozri rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný bod 39 a citovanú judikatúru)“.

Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky (rozsudok Godard C-429/05 bod 61; rozsudok Océano Grupo editoriale, spojené prípady C-240/98 až C 244/98). Ak preto vedľajší účastník sleduje cieľ zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok a poukázať na nekalé obchodné praktiky a vstup do konania urobí ešte pred právoplatným skončením veci, v zásade je treba takýto vstup považovať za efektívny. Môže sa totiž stať, že sa platobný rozkaz vydal aj na plnenie z neprijateľnej podmienky a tieto obavy sú umocnené povahou skráteného konania bez vykonania dokazovania (rozsudok C-618/10). Spotrebiteľ nemôže utrpieť, ak sa zmluvné podmienky preveria aj z pozície sudcu naopak, ak sa odpor podaný včas vedľajším účastníkom počas plynutia jeho lehoty na odpor odmietne a neskôr sa ukáže, že súd priznal plnenie z neprijateľnej podmienky, nemožno vylúčiť ani záver o závažnom porušení práva EÚ (napr. uznesenie KS v Prešove ). V zmysle zásady efektivity preto odvolací súd vykladá ustanovenia tak, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vrátane platobného rozkazu, má všetky práva ako účastník vrátane vlastnej lehoty na podanie opravného prostriedku. Účastník neutrpí neskorším rozhodnutím, naopak utrpí spotrebiteľ, ak sa prizná plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Vedľajšiemu účastníkovi bol doručený rozsudok prvostupňového súdu a odvolacia lehota mu tak začala plynúť samostatne.

Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie len vtedy, keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, tak tu je nutné poznamenať, že obdobnú situáciu ohľadom prípustnosti odvolania vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci, riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.08.2012 kde uviedol: „Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na strane ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal účastník. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne podať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z už uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný

účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd môže úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.“

V tomto prípade bolo žalovanému (jeho opatrovníčke) doručené odvolanie vedľajšieho účastníka podané v jeho prospech (doručenka na č.l. 104) s výzvou na vyjadrenie sa. Žalovaný s odvolaním podávaným v jeho prospech nevyjadril nesúhlas a vzhľadom na obsah predmetného odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolanie neodporuje úkonom žalovaného.

Na základe vyššie uvedeného bolo odvolanie vedľajšieho účastníka prípustné a bolo podané včas. Preto sa odvolací súd mohol zaoberať obsahom podaného odvolania.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého „Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: , stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.“

Je teda povinnosťou súdu zaoberať sa námietkou premlčania aj v prípade, že je vznesená v odvolacom konaní.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nedoručil vedľajšiemu účastníkovi návrh na začatie konania spolu s prílohami aj napriek tomu, že o ich doručenie vedľajší účastník opakovane žiadal. Týmto postupom odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože ako je vyššie uvedené, vedľajšiemu účastníkovi plynula osobitná lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ je vedľajšiemu účastníkovi doručený len samotný rozsudok bez toho, aby mu boli známe skutkové a právne okolnosti prípadu vyplývajúce zo samotného návrhu (pričom nie všetky musia byť obsiahnuté v rozsudku), odníma mu to možnosť kvalifikovane odôvodniť podané odvolanie.

Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa zrušuje a podľa vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci prvostupňový súd doručí vedľajšiemu účastníkovi návrh na začatie konania aj s prílohami tak, ako to vedľajší účastník opakovane žiadal a poskytne mu lehotu na vyjadrenie sa k návrhu. Pokiaľ vedľajší účastník neuvedie aj ďalšie skutočnosti, bude sa prvostupňový súd zaoberať vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku a následne vo veci opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.