Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-38-2022.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C. D. B. o zaplatenie 21,--Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 21,- Eur z titulu nákladov na stravu zabezpečovanú počas izolácie v karanténnom zariadení. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa XX.XX.XXXX vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 21,- Eur, splatná do XX.XX.XXXX za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení KLÚ ARCO za obdobie od 24.05.2020 do 31.05.2020. Žalovaný pohľadávku neuhradil, žalobca ho preto vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky vo výške 21,- Eur dňa 29.11.2021, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia, ktorú prevzal dňa 06.12.2021. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ako aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ÚS 4/2021. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečovaná počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č.k. 3C/38/2022 – 12 zo dňa 24.05.2022. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.
3. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že v máji 2020 bol umiestnený v štátnej karanténe. Od začiatku však vravel, že nechce stravu, že ju jesť nebude. Celý čas stravu nezobral a preto nevidí dôvod za ňu platiť.
4. Vo veci bolo dňa 10.07.2023 nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, prítomný však žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri príchode do zariadenia jednej pani povedal, že sa v zariadení stravovať nebude. Napriek tomu mu začali nosiť jedlo, ktoré mu položili pred dvere. On však jedlo nezobral. Neskôr sa ho pýtali, či sa chce odhlásiť od stravy, pričom on súhlasil. V zariadení bol od nedele do nedele. V nedeľu mu doniesli večeru, pondelok raňajky a obed. Následne mu stravu nenosili, až
piatok sa pred jeho dverami objavili policajti a začali sa mu vyhrážať psychiatriou a znova mu začali nosiť jedlo. Aj napriek tomu že mu jedlo nosili, on ho nezobral a ani nejedol.
6. Listom z dňa 19.06.2023 Slovenská konsolidačná oznámila súdu, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/XXXX/XX E., na základe ktorej bolo Slovenskej konsolidačnej ako poverenej osobe postúpené právo uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu voči žalovanému. V súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Slovenská konsolidačná, a.s. dňom účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu oprávnená uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju, konať voči dlžníkom pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu, pričom sa písomné splnomocnenie nevyžaduje. Vzhľadom na to, že nedošlo k zmene žalobcu (tento naďalej ostáva vlastníkom pohľadávky) len subjektu, ktorý v mene žalobcu je oprávnený uplatňovať a vymáhať pohľadávku, nebolo potrebné rozhodovať o zmene účastníka sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav veci:
V dôsledku nariadenej izolácie bol žalovaný umiestnený do nariadenej karantény v zariadení KLÚ ARCO v období od 24.05.2020 do 31.05.2020, za čo mu bola vystavená faktúra za stravu v sume 21,- Eur. Žalovaný faktúru neuhradil ani na následnú výzvu zo dňa 19.10.2020 a 29.11.2021.
8. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
9. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k poskytnutiu stravy žalovanému, ak áno, v ktorých dňoch bola strava poskytnutá a prípadne, ak táto nebola poskytovaná celé obdobie, z čoho pozostáva faktúra. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovanému bola poskytovaná strava od 24.05.2020 do 31.05.2020, žalovaný však túto skutočnosť poprel. Celý čas žalovaný tvrdil, že strava mu nebola poskytovaná každý deň, túto si ani nežiadal poskytovať, o čom zariadenie pri nástupe upovedomil. Aj napriek tomu mu stravu niekoľko dní nosili, on však z tejto stravy nejedol, ani ju neprevzal. Žalobca na tvrdenia žalovaného nereagoval, teda súd mal skutočne zato, že žalovanému nebola podávaná strava v rozsahu tak, ako to uvádzal žalobca. Z daného dôvodu súdu nebolo zrejmé, za čo bola žalovanému vystavená faktúra vo výške 21,- Eur. V konaní zostali nezodpovedané otázky, či žalobca účtoval všetky jedlá resp. či žalovaná suma prestavuje plnenie za niektoré jedlá, ktoré boli žalovanému v priebehu rozhodného obdobia poskytnuté, v ktorých dňoch bola strava reálne poskytovaná, v akom množstve. Žalobca v tomto smere nerozšíril svoju argumentáciu a neuvádzal ďalšie rozhodné skutočnosti. Z daného dôvodu mal súd zato, že žalovanému nebola poskytovaná strava tak ako to uvádzal žalobca a v prípade ak aj táto bola poskytovaná, nie je možné určiť, v akom množstve. Z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne určiť, či faktúra vystavená žalobcom zodpovedá množstvu jedla, ktoré síce bolo žalovanému odnesené, avšak toto nekonzumoval. Žalobca v konaní ani nerozporoval skutočnosť, že žalovaný počas celej doby stravu odmietal a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovanému žalobca stravu poskytoval. Súd v tomto smere dal preto žalovanému za pravdu, že je pravdepodobnejšie, že nie je daná dôvodnosť nároku žalobcu, keďže žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného, že nedošlo k poskytovaniu stravy. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytovania stravy, súd žalobu zamietol.
10. Súd taktiež dodáva, že žalobca v celom konaní neuvádzal žiadne rozhodné skutočnosti, len vo všeobecnosti poukazoval na § 58 ods. 2 zákona 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ako aj nález Ústavného súdu, sp. zn. ÚS 4/2021. V tomto smere súd poukazuje na to, že v čase od 24.05.2020 do 31.05.2020, kedy bol žalovaný v karanténnom zariadení KLÚ ARCO, bola právna úprava § 12 ods. 2 písm. f) zákona 355/2007 Z.z., týkajúca sa opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení definovaná ako „izolácia v domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“ Uvedená právna norma bola derogovaná nálezom Ústavného súdu sp.zn. ÚS 4/2021 z 08.12.2021, na základe ktorej obsah právnej normy, týkajúcej sa opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných
ochorení znie „izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad“. Z textu právnej normy, s ktorou žalobca spája svoj nárok, bolo vylúčené opatrenie, týkajúce sa izolácie v inom určenom zariadení, aj karanténne opatrenia. V čase posudzovania veci súdom z právnej úpravy nevyplýva oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva nariadiť karanténne opatrenia a preto nemôže ani existovať povinnosť žalovaného znášať náklady. Právna úprava § 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia stanovovala povinnosti, iba ak boli spojené s oprávnením Úradu verejného zdravotníctva nariadiť opatrenia. Vzhľadom na nález Ústavného súdu chýba právny dôvod, pre ktorý by mal náklady hradiť žalovaný. Aj z tohto dôvodu nemá žalovaný povinnosť uhradiť žalovanú sumu.
11. Žalobca v konaní poukazoval na § 58 ods. 2 zákona 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, z ktorého vyplýva, že náklady, ktoré má žalovaný znášať, musia súvisieť s plnením povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia. Toto ustanovenie však samo o sebe nezakladá možnosť domáhať sa úhrady nákladov medzi poskytovateľom služieb a osobou povinnou plniť povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia. Ustanovenie § 58 ods. 2 upravuje len vertikálne právne vzťahy medzi orgánom štátu, ktorý povinnosti fyzickej osobe uložil. Uvedené tvrdenia by mohli nasvedčovať právnemu nároku z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, ak by žalobca preukázal, že za žalovaného plnil to, čo podľa práva mal žalovaný plniť sám. Žalobcom uvádzané právne normy, rozhodnutie vlády a opatrenie Úradu verejného zdravotníctva zaväzovali žalobcu ako subjekt určený týmito rozhodnutiami. Súd však v čase rozhodovania nenašiel žiadnu oporu v zákone, na základe ktorej by bol žalovaný povinný uhradiť náklady izolácie v karanténnom zariadení. V čase rozhodnutia súdu totiž nebolo preukázané, že žalovaný je subjektom, ktorému sa ukladá povinnosť, z ktorej vznikli náklady podľa zákona. Pokiaľ sa žalovaný izolácii podrobil, náklady je povinný znášať rozhodnutím určený subjekt, ktorý opatrenie zabezpečoval, pretože Ústavný súd nálezom sp.zn. ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021 vyslovil nesúlad časti ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou SR, ktoré sa týkali karanténnych opatrení v určenom zariadení. Z daného dôvodu v čase rozhodnutia súdu chýba aj právny základ, preukazujúci existenciu právneho vzťahu, ktorý by mohol byť právnym dôvodom vymáhania žalovanej sumy. Aj napriek tomu, že táto pohľadávka žalobcovi vznikla pri plnení uložených povinností, nejde o pohľadávku, ktorú by bol povinný dodatočne znášať žalovaný. Súd aj na základe uvedených dôvodov musel žalobu zamietnuť.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a teda v danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Žalovanému však preukázateľne žiadne náklady nevznikli, súd preto nárok na ich náhradu ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).