Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/274/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., H. ulica XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 269,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 06. 2012 č. k. -54, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 17. 05. 2012. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. -4, a . Uviedol, že v predmetnej veci dňa 09. 12. 2011 bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť navrhovateľovi sumu 269,90 eura s príslušenstvom a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 06. 02. 2012 a odporcovi dňa 07. 02. 2012. Po vydaní platobného rozkazu dňa 09. 02. 2012 vedľajší účastník vstúpil z vlastného podnetu do konania na strane odporcu a dňa 22. 05. 2012 podal odpor proti platobnému rozkazu. Dôvodiac, že i vedľajšiemu účastníkovi plynie lehota na podanie odporu od prevzatia platobného rozkazu odporcom, z ktorého dôvodu mohol vedľajší účastník podať odpor proti platobnému rozkazu najneskôr dňa 22. 02. 2012, odpor vedľajšieho účastníka doručený súdu až dňa 22. 05. 2012 v zmysle ako podaný oneskorene odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Za nesprávnu označil právnu argumentáciu súdu prvého stupňa, že odvolacia lehota vedľajšieho účastníka je limitovaná odvolacou lehotou účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Argumentoval, že vedľajší účastník ak vstúpil do konania v dobe, keď ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako odporca, na strane ktorého vystupuje, a preto mu plynie samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a

zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS. Keďže do konania vstúpil z vlastného podnetu podaním, doručeným súdu dňa 09. 02. 2012, t.j. v čase, keď ešte platobný rozkaz nebol právoplatný, odpor podal ako oprávnená osoba a včas, a preto nebol dôvod na postup súdu podľa . Takýmto závadným procesným postupom súdu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež poukázal na to, že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s ust. , keďže navrhovateľ si uplatňoval nárok z absolútne neplatnej zmluvnej pokuty. Za predpokladu, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol, aby podľa konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálnu otázku, či čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je potrebné vykladať tak, že ak v súdnom konaní na strane spotrebiteľa vedľajším účastníkom je právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, súd neodmietne odpor tejto právnickej osoby proti platobnému rozkazu, ak dodávateľ uplatnil práva na plnenie zo zmluvy porušujúcej práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami, prípadne práva z premlčaných nárokov.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že vedľajší účastník podal odpor voči platobnému rozkazu až po nadobudnutí jeho právoplatnosti, odporca bol v konaní nečinný a nárok priznaný platobným rozkazom žiadnym spôsobom nerozporoval. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, preto nie je možné, aby mu plynula samostatná lehota na podanie odporu odo dňa, kedy mu bol platobný rozkaz doručený, keďže postavenie vedľajšieho účastníka je čiastočne obmedzené a jeho odvolacia lehota je limitovaná odvolacou lehotou účastníka konania. Naviac odvolanie nemôže podať proti vôli účastníka a keďže zo žiadneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom, jeho odvolanie je potrebné považovať ako za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Argumentačne svoj názor podporil i poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. . Ďalej uviedol, že podľa stanov vedľajšieho účastníka, jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, pričom vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Vedľajší účastník však vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy na podporu odporcu, nikdy s ním nebol v kontakte, hoci mu nič nebránilo tohto kontaktovať a pomôcť mu aj podaním odporu v zákonnej lehote. Návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ označil za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania, keďže súdny dvor nemôže vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom EÚ, keďže by tým prekročil svoje právomoci. Naviac prípustnosť odporu podaného vedľajším účastníkom aj v čase, keď už platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, by bolo vážnym porušením právnej istoty.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že na návrh navrhovateľa, doručený súdu dňa 21. 11. 2011 prvostupňový súd platobným rozkazom zo dňa 09. 12. 2011 č.k. -35 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. 03. 2012 č.k. -40 (oprava záhlavia v označení navrhovateľa) uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 269,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3,60 eura od 01. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 12,78 eura od 28. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 10,79 eura od 29. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 23,65 eura od 29. 08. 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 90,06 eura na účet jeho právneho zástupcu, alebo aby v tej istej lehote podal na súde odpor. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 06. 02. 2012 a odporcovi dňa 07. 02. 2012. Podaním došlým súdu dňa 09. 02. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo, že podľa vstupuje do konania na strane odporcu ako vedľajší účastník a zároveň žiadalo doručiť mu návrh na začatie konania a priznať mu náhradu trov konania. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol návrh navrhovateľa a platobný rozkaz, ako i opravné uznesenie doručené dňa 16. 05. 2012. Dňa 22. 05.

2012 bol súdu prvého stupňa doručený odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu, v ktorom dôvodil, že ide o spotrebiteľskú vec, pričom zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré súd skúma ex offo, čím neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, naviac nárok navrhovateľom uplatnený v tomto konaní je premlčaný, a preto vznáša i námietku premlčania.

Podľa súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností, uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ust. sa nepoužije.

Podľa platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz ( ).

Podľa súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene.

Niet pochýb, že súd prvého stupňa v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení postupoval, keď na návrh navrhovateľa vydal platobný rozkaz, ktorý následne doručil obom odporcom do vlastných rúk. S ohľadom na skutočnosť, že až po vydaní platobného rozkazu do konania vstúpil procesným úkonom vedľajší účastník a práve tento podal proti platobnému rozkazu odpor až po uplynutí lehoty plynúcej odporcom na podanie odporu, bolo potrebné prioritne vyriešiť otázku, či tak učinil ako oprávnená osoba včas.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (93 ods. 2 ).

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal , zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i o ochrane práv spotrebiteľa, z ust. ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené

záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony ako účastník konania s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo na doručenie rozhodnutí, predvolaní na pojednávanie a podobne. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podáva v prospech ním podporovaného účastníka odvolanie alebo odpor proti rozhodnutiu súdu. Tieto práva a povinnosti vedľajšiemu účastníkovi však prináležia len v rozsahu práv účastníka konania v štádiu, v ktorom do konania vedľajší účastník vstúpil. Preto vyhotovenie rozhodnutia, vrátane platobného rozkazu je treba doručiť všetkým účastníkom konania a rovnako tak vedľajšiemu účastníkovi, pokiaľ však vstúpil do konania pred vyhlásením (vydaním) rozhodnutia. Pokiaľ však vstúpil vedľajší účastník do konania neskôr, rozhodnutie súdu prvého stupňa sa mu nedoručuje, aj za situácie, že by tak učinil skôr, než účastníkom konania uplynula odvolacia lehota alebo lehota na podanie odporu. Z uvedeného preto vyplýva, že vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len pokiaľ vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce až po vydaní platobného rozkazu, avšak ešte pred uplynutím lehoty 15-tich dní od doručenia platobného rozkazu účastníkovi konania, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred vydaním platobného rozkazu súdom prvého stupňa, doručuje mu súd prvého stupňa svoje rozhodnutie a vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote uvedenej v . V prípade, že sa vedľajší účastník do vydania platobného rozkazu konania nezúčastnil, je legitimovaný na podanie odporu len vtedy, ak okrem podania odporu oznámi tiež súdu spôsobom uvedený v , že vstupuje do konania ako vedľajší účastník a to všetko v lehote 15-tich dní od doručenia platobného rozkazu účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať a v ktorého prospech preto odpor podáva. Naviac jeho legitimácia na podanie odporu je súčasne daná len vtedy, ak ním podporovaný účastník s podaním odporu nevyjadril nesúhlas.

Posudzujúc predmetnú vec vo svetle zhora uvedených záverov odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorým v intenciách odpor vedľajšieho účastníka ako oneskorene podaný odmietol. Platobný rozkaz bol totiž odporcovi doručený do vlastných rúk dňa 07. 02. 2012. Odporcovi tak uplynula zákonná 15-dňová lehota na podanie odporu dňa 22. 02. 2012, počas ktorej odporca zostal nečinný a odpor nepodal. Vedľajší účastník síce v lehote plynúcej odporcovi na podanie odporu procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa 09. 02. 2012, oznámil vstup do konania, avšak s týmto svojim úkonom nespojil aj podanie odporu voči platobnému rozkazu. Pokiaľ vedľajší účastník potom odpor proti platobnému rozkazu podal elektronickými prostriedkami až dňa 22. 05. 2012, učinil tak po uplynutí zákonnej lehoty a teda oneskorene. Správne preto súd prvého stupňa jeho odpor ako oneskorene podaný odmietol, pričom tento záver nie je spôsobilá spochybniť ani skutočnosť, že súd prvého stupňa na požiadanie vedľajšieho účastníka mu nadbytočne doručoval označený platobný rozkaz.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ zamietol ako nedôvodný. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého Súdny dvor EÚ (ďalej len ZFE) má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií a orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom a tento orgán usúdil, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. V druhej vete čl. 267 je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. V tomto smere je rovnako významné, že ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa uplatňujú aj v rozkazných konaniach, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé, ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom únie (zásada efektivity). Odvolací súd berúc do úvahy znenie vedľajším účastníkom navrhovanej prejudiciálnej otázky dospel k záveru, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Vnútroštátna právna úprava totiž dostatočným spôsobom zabezpečuje pre vedľajšieho účastníka rovnaké práva a povinnosti ako vedľajšieho účastníka konania, na ktorého strane sa chce konania zúčastniť a v tomto smere z práva EÚ a ani judikatúry Súdneho dvora EÚ nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských veciach pre vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa priznávala viac procesných práv vedľajšiemu účastníkovi, ako samotnému účastníkovi konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Právnym zástupcom navrhovateľa uplatnená náhrada trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka totiž nespĺňa atribút účelnosti, keď predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí odporu vedľajšieho účastníka pre jeho oneskorené podanie, pričom včasnosť podania opravného prostriedku a teda aj odporu je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti. Vyjadrenie navrhovateľa tak nebolo úkonom nevyhnutným pre úspech vo veci, t.j. vykonanie tejto právnej služby nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Berúc do úvahy skutočnosť, že ide o typovo a obsahovo zhodné vyjadrenie podané v stovkách ďalších konaní odvolací súd navrhovateľom požadované trovy odvolacieho konania nepovažoval za účelne vynaložené, a preto ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.