Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10Er-297-2012.pdf
PDF · 74.71 KB
No categories available
10Er/297/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SKP, k.s., IČO: 44 915 691, Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, správca KP úpadcu, KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze", IČO: 36 814 148, Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, zast. JUDr. Pavol Konečný, advokátska kancelária, Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, Š. O. XXX/XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stacho Chladný, súdny exekútor, Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1 788,51 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 177,08 € a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 1 207,72 EUR.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 128644 zo dňa 24.04.2012 bol súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 21Rob/68/2010-33 zo dňa 28.09.2010. Súdny exekútor postúpil na tunajší súd dňa 08.06.2012 námietky povinného proti trovám exekúcie. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Súdny exekútor dňa 28.05.2012 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 01.06.2012 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi námietky proti predbežným trovám exekúcie (dátum podania na poštovej pečiatke 31.05.2012). Námietky proti predbežným trovám exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas. V námietkach proti trovám exekúcie povinný namieta výšku predbežných trov exekúcie, ktorú považuje za privysokú a neúmernú voči svojim príjmom a dlžnej čiastke. Súdny exekútor si vyčíslil predbežné trovy exekúcie v celkovej sume 1 227,4 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 697,93 EUR, 139,59,- EUR DPH a z predpokladaných hotových výdavkov v sume 390,13 EUR . Súdny exekútor bol následne vyzvaný, aby sa súdu zaslal exekučný spis č. 1995/12 za účelom rozhodnutia o námietkach proti trovám exekúcie. Exekučný spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 03.12.2012.
Súd riadne preskúmal námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie, celý spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam je nutné v časti vyhovieť.
Pri vyčíslení výšky odmeny súdny exekútor postupoval nesprávne v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.12.2008. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Takýmto osobitným predpisom je už vyššie uvedená vyhláška. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.12.2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, mal súdny exekútor postupovať v zmysle uvedenej vyhlášky v znení účinnom od 1.1.2009.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193, 92 Eur. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Ako vyplýva z citovaného znenia zákona, základom pre určenie odmeny je vymožená suma a nie suma vymáhaná, ako ustanovovala vyhláška účinná do 31.12.2008. V čase dobrovoľného plnenia, resp. v lehote na podanie námietok ešte nebola exekútorom vymožená žiadna suma. Podľa právnej teórie pre určenie odmeny exekútora teda chýba základ pre jej určenie v znení platných predpisov (Krajčo, J. Komentár: Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 401). Súd na základe jazykového (gramatického) výkladu dospel k záveru, že pokiaľ nebola súdnym exekútorom vymožená žiadna suma, nemožno nájsť oporu pre priznanie odmeny súdnemu exekútorovi v zákone z vymáhanej sumy a preto je potrebné určiť predbežné trovy exekúcie v tomto prípade, vychádzajúc z nároku súdneho exekútora na minimálnu odmenu t.j. vo výške 50 % zo základu minimálnej odmeny vo výške 33,19 Eur.
Na základe vyššie uvedeného je teda súd toho názoru, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne vyčíslil odmenu v sume 837,51 Eur, nakoľko v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky by výsledná suma mala predstavovať len jednu polovicu minimálnej odmeny, t.j. sumu 16,60 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie, ale bližšie nešpecifikoval konkrétne hotové výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. V súvislosti s citovaným ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku mal súdny exekútor postupovať pri vyčíslení náhrady trov tak, ako to vyplýva z teleologického výkladu predmetnej vyhlášky a i samotného Exekučného poriadku. Je zrejmé, že ak zákonodarca v § 22 vyhlášky špecifikuje hotové výdavky ako hotové výdavky (už) účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekúcie, ktoré vo forme ich náhrady prináležia súdnemu exekútorovi popri odmene, tak evidentne mal na mysli skutočne vzniknuté výdavky a nie výdavky, ktorých vznik súdny exekútor, čo aj odôvodnene, predpokladá. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že ide o predbežné trovy exekúcie, naopak, vznik ďalších hotových výdavkov zákonodarca priamo predpokladal ustanovením § 202 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s úkonmi, ku ktorým evidentne a preukázateľne (najmä podľa samotného vyčíslenia v upovedomení a exekučného spisu) nedošlo do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Po preštudovaní exekučného spisu má súd za preukázané, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie sa v exekučnom spise nenachádzajú žiadne doručenky, súd teda priznal predbežnú náhradu trov, hotových výdavkov a stratu času vo výške 0,- EUR.
Výška predbežných trov v konečnom dôsledku nie je až tak relevantná, nakoľko konečná výška trov exekúcie bude určená konkrétnym postupom špecifickým pre konkrétny spôsob ukončenia exekúcie. Súdny exekútor mal tak v upovedomení pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii, a to v čase vydania upovedomenia. Takýto výklad súdu zákonodarca sám potvrdil novelou Exekučného poriadku účinnou od
15.10.2008, ktorou bola do § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vsunutá druhá veta, v ktorej zákonodarca jasne uviedol, že v rámci predbežných trov exekúcie si súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 3,32 Eur (20% z 16,60 EUR). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie celkovo zo sumy 1 227,64 EUR na sumu 19,92 EUR. Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 1 207,72 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o začatí exekúcie, resp. po vyčíslení súdneho exekútora (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží v zmysle zákonných predpisov, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 19,92 Eur s DPH a náhrada hotových výdavkov vo výške 0,- EUR, čo predstavuje celkové predbežné trovy vo výške 19,92 EUR.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.