Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-73-2012.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/73/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, o vymoženie sumy 680,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. júla 2011, č. k. 18Er/505/2006 -21, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
III. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej, so sídlom Exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, vo výške 48,19 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 14. 06. 2005 zmluvu o úvere č. 4280837 súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v danej veci, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinný nesplnil záväzok z predmetnej zmluvy, a preto bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a a zápisnicu podpísal splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinná splatí v lehote do 02. 05. 2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas použiť notársku zápisnicu ako exekučný titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa splnomocnenie (dohoda o plnomocenstve), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle ust. § 39 neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Navyše predmetné konanie povinného, ktorý na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil Mgr. Kušníra považoval za konanie v rozpore so zákonom. Mal za to, že povinný nemohol realizovať svoje právo uznať dlh a nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo, pretože v čase vzniku zastúpenia, ktoré vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, žiadny dlh neexistoval. Navyše poukázal na nevedomosť povinného o splatení jeho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil návrh na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 vo výške 48,19 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie vo výške 48,19 eura pozostávajúce z odmeny vo výške 15,94 eura (vrátane DPH) podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej vyhláška), za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, t.j. 2 x 6,64 eura, z paušálnej odmeny vo výške 27,89 eura (vrátane DPH), za 7 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 7 x 3,32 eura, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 4,36 eura podľa § 22 vyhlášky. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za úkon - vyúčtovanie trov exekúcie v trvaní 20 min., keďže tento úkon nevedie k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.
S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 07. 06. 2006, požiadal súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, so sídlom Exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 20.500,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.463,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.650,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,- Sk, poplatok za zaslanie upomienok vo výške 150,- Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 20.500 Sk od 20.11.2005 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 726/2006, NZ 12521/2006, vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Bratislave, dňa 01. 04. 2006. Súdny exekútor doručil dňa 19. 07. 2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa dňa 06. 09. 2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 02.09. 2010 (č.l. 12 spisu) oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej, so sídlom Exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1 vo výške 48,19 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 14. 06. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 a § 224 ods. 1 OSP a povinnému, ktorej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.