Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-133-2012.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/133/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička na neverejnom zasadnutí 28. decembra 2012 v trestnej veci obžalovaného V. W. pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. septembra 2012, sp. zn. 1T/68/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Samosudca Okresného súdu Prievidza uznesením zo dňa 3.septembra 2012, sp. zn. 1T/68/2012 podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného V. W., pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, že
1/. dňa 09.októbra 2010 v presne nezistenom čase okolo 09.00 hod. v G. S., ulica X. Z. č. XX/XX, vošiel na pozemok patriaci k rodinnému domu tak, že vytiahol zo zeme kovový kolík slúžiaci na uzavretie vchodovej brány a následne na dvor rodinného domu začal vynášať veci z jeho osobného motorového vozidla odparkovaného na ulici, pričom takto konal napriek tomu, že vedel, že má majiteľom domu B. O., nar. XX.XX.XXXX, ako aj poškodenou B. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá v tom čase v uvedenom dome bývala so svojimi maloletými deťmi, zakázaný vstup na pozemok patriaci k rodinnému domu a do rodinného domu na ulici X. Z. č. XX/XX v G. S., okres Prievidza, pričom pozemok opustil až na výzvu poškodenej,
2/ dňa 23.októbra 2010 o 09.00 hod. v G. S., ul. X. Z. č. XX/XX, vošiel na pozemok patriaci k rodinnému domu tak, že vytiahol zo zeme kovový kolík slúžiaci na uzavretie vchodovej brány, ktorú si takto otvoril a následne si otvoril uzavreté vchodové dvere a vošiel do domu, kde na poškodenú kričal, že mu nebude brániť stretávať sa s jeho deťmi, pričom takto konal napriek tomu, že mu majiteľom domu B. O., nar. XX.XX.XXXX, ako aj poškodenou B. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá v tom čase v uvedenom dome bývala so svojimi maloletými deťmi, bol zakázaný vstup na pozemok patriaci k rodinnému domu a do rodinného domu na ulici X. Z. č. XX/XX v G. S., okres Prievidza, pričom pozemok opustil až na výzvu poškodenej,
3/ dňa 25.októbra 2010 medzi 16.00 hod. - 17.00 hod. v G. S., ulica X. Z. č. XX/XX, vošiel na pozemok patriaci k rodinnému domu tak, že vytiahol zo zeme kovový kolík slúžiaci na uzavretie vchodovej brány, ktorú si takto otvoril a následne zazvonil na vchodové dvere domu, otvoril si ich a vošiel do chodby, kde začal kričať na svoje deti, pričom takto konal napriek tomu, že mu majiteľom domu B. O., nar. XX.XX.XXXX, ako aj poškodenou B. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá v tom čase v uvedenom dome bývala
so svojimi maloletými deťmi, bol zakázaný vstup na pozemok rodinného domu a do rodinného domu na ulici X. Z. č. XX/XX v G. S., okres Prievidza, pričom dom a a pozemok opustil až na výzvu poškodenej,
4/ dňa 06.decembra 2010 v čase o 06.50 hod. v G., ulica X. Z. č. XX/XX, vošiel na pozemok patriaci k rodinnému domu tak, že vytiahol zo zeme kovový kolík slúžiaci na uzavretie vchodovej brány, ktorú si takto otvoril a následne zazvonil na vchodové dvere domu a poškodenej potom, čo otvorila uviedol, že doniesol deťom Q., pričom takto konal napriek tomu, že mu majiteľom domu B. O., nar. XX.XX.XXXX, ako aj poškodenou B. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase v uvedenom dome bývala so svojimi maloletými deťmi, bol zakázaný vstup na pozemok rodinného domu a do rodinného domu na ulici X. Z. č. XX/XX v G. S., okres Prievidza, pričom dom a pozemok opustil až na výzvu poškodenej,
postúpil Obvodnému úradu v Prievidzi na jej prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza. Poukázal v nej na to, že uznesenie o postúpení veci nepovažuje za zákonné, pretože na okolnosti, na ktoré vo svojom odôvodnení okresný súd poukázal - v čase skutku boli obžalovaný a poškodená v rozvodovom konaní, obžalovaný nemal upravený styk s maloletými deťmi, po výzvach poškodenej pozemok vždy opustil
- možno podľa jeho názoru nanajvýš prihliadať ako na skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., čo by v danom prípade vzhľadom na vysokú trestnú sadzbu bolo vhodné. Na citované okolnosti však nemožno prihliadať tak, že by išlo o okolnosti vylučujúce závažnosť skutku spáchaného obžalovaným. Z výpovede poškodenej vyplýva, že obžalovaný ju po vstupe do obydlia verbálne urážal a nadával jej, z čoho vyplýva, že prvotným motívom konania obžalovaného nebola návšteva a kontakt s jeho maloletými deťmi, ale osobné nezhody s poškodenou. Nakoľko teda obžalovaný štyrikrát cielene vnikol do obydlia poškodenej a tu ju verbálne urážal, je potrebné jeho činnosť považovať za konanie so stupňom závažnosti vyšším ako nepatrným, spáchaný naviac na jemu blízkej osobe a preto sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach 7.mája 2012, 9.júla 2012 a naposledy 3.septembra 2012 veľmi podrobne všetky potrebné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnemu záveru, že konanie obžalovaného V. W. uvedené v obžalobnom návrhu nenapĺňa zákonné znaky žalovaného pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák., ale ani zákonné znaky niektorého iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a jeho konanie by mohlo byť právne posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov (podľa tohto zákonného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním) a preto postupoval v súlade so zisteným skutkovým stavom veci a zákonom, keď predmetnú trestnú vec v čase svojho rozhodovania postúpil v zmysle § 280 ods. 2 Tr. por. na prejednanie Obvodnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej a vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie ako priestupku. Krajský súd dospel totiž k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a keďže napadnuté uznesenie je aj náležite odôvodnené, súd druhého stupňa preto v podrobnostiach len poukazuje na konkrétne dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a nad ich rámec len poukazuje na okresným súdom správne zistený primárny motív konania obžalovaného a to návštevu svojich dvoch malých detí, vo vzťahu ku ktorým v inkriminovanej dobe neexistovalo súdne rozhodnutie (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/83/2010, ktorý okrem rozvodu manželov účastníkov konania V. W. a B. W. upravil na čas po rozvode a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky -
poškodenej B. W. a určení výživného zo strany V. W. na ne aj oprávnenie V. W. stretávať sa s maloletou Y. Y. a maloletým V. Y., v konkrétne týždne, dni a hodiny aj s povinnosťou určenou B. W. pripraviť deti na styk s ich otcom a umožniť mu styk s jeho deťmi, nadobudol právoplatnosť 3.decembra 2010, teda sa časovo prekrýval až s posledným zo štyroch čiastkových skutkov spáchaných obžalovaným) upravujúce oprávnenie obžalovaného stretávať sa s maloletými deťmi. Obžalovaný pritom preukázateľne do predmetnej nehnuteľnosti vstúpil vždy iba v čase, keď sa tam aj obe dve jeho maloleté deti nachádzali a pritom na výzvu poškodenej B. W., matky maloletých detí, pozemok vždy následne opustil a v nadväznosti na popísanú situáciu potom naozaj sám podal na okresný súd návrh na úpravu styku s maloletými deťmi. Aj poškodená B. W. pritom potvrdila, že pri popísaných vstupoch obžalovaného na pozemok jej otca sa jej obžalovaný nikdy nevyhrážal a ani ju fyzicky nenapádal a jednotlivé skutky aj konkrétne popísala tak, že z nich jednoznačne vyplýva záver o primárnom úmysle obžalovaného stretnúť sa so svojimi maloletými deťmi, odovzdať im už prinesené darčeky, či uskutočniť stretnutie s nimi mimo miesta ich vtedajšieho pobytu u ich starého otca (podrobne na č.l. 60).
Vzhľadom na uvedené dôvody námietky sťažovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodné a sťažnosť prokurátora preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.