Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3162-2012.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3162/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného K. W. H., I..J.., T. XX/A, XXX XX T., O.: XX XXX XXX proti povinnej I. P., F.. XX.X.XXXX, H. XX, XXX XX P. vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, Pribinova 32, 821 09 Bratislava pod spis. zn. Ex 6712/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 116,41 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.9.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 116,41 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave č. 1110042286 zo dňa 25.10.2011.
Dňa 2.10.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/140970 zo dňa 8.10.2012.
Dňa 28.11.2012 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že nemá vedomosť o tom, že nejakú podlžnosť voči zdravotnej poisťovni má. K svojim námietkam povinná pripojila aj list adresovaný zdravotnej poisťovni, v ktorom oprávnenému oznamuje, že v rozhodujúcom období, teda období, za ktoré sa vymáha nezaplatené poistné, bola vedená na úrade práce. Keď sa presťahovala, menila si adresu. Nijaké výzvy od oprávneného jej doručené neboli a ani si nebola vedomá žiadnej podlžnosti voči nemu, pretože v zdravotnej poisťovni nebola poistená už dlhší čas. Preto zdravotnej poisťovni neoznámila ani zmenu adresy svojho trvalého bydliska.
Na výzvu súdu zo dňa 30.11.2012 oprávnený k námietkam povinnej uviedol, že poistencom zdravotnej poisťovne sa povinná stala na základe prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne podľa § 7 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení") zo dňa 15.5.2006. Podľa § 7 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení sa oprávnený stal príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1.1.2007. Poistný vzťah trval do 31.12.2007. V období od 1.1.2007 do 31.3.2007 a následne v období od 3.9.2007 do 31.12.2007 boli platiteľmi poistného za povinnú zamestnávatelia Q., J. J. S. Z. P., O.: XX XXX XXX I. E. J. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) a c) v spojení s § 16 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. V období medzi pracovnými pomermi, t.j. od 1.4.2007 do 2.9.2007 za povinnú nevykazoval preddavky na poistné v zmysle § 20 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení žiadny zamestnávateľ. Zdravotnej poisťovni neboli oznámené ani skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za povinnú poistné a povinná
nebola ani samostatne zárobkovo činnou osobou, t.j. nemala evidovaného žiadneho platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou, za ktorú platí poistné štát. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaného ustanovenia zákona zdravotná poisťovňa evidovala povinnú v obdobiach 1.4.2007 až 2.9.2007 ako poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t.j. ako tzv. samoplatiteľa, ktorý je povinný platiť preddavky na poistné v zmysle § 16 ods. 2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Z dôvodu, že povinná si nesplnila svoju povinnosť platiť preddavky na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení za obdobie od 1.4.2007 do 2.9.2007, oprávnený si v zmysle § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení uplatnil dlžné poistné výkazom nedoplatkov. Výkazom nedoplatkov č. 1110042286 zo dňa 25.10.2011 si zdravotná poisťovňa uplatnila preddavky na poistné za uvedené obdobie spolu s úrokom z omeškania a poplatkom za vydanie výkazu nedoplatkov v celkovej výške 179,56 Eur. Výkaz nedoplatkov bol povinnej doručovaný na poslednú známu adresu trvalého pobytu oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení oznamovacích povinností /Gudernova 16, 040 11 Košice/. Povinná proti výkazu nedoplatkov námietky nepodala, preto výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Dňa 21.11.2012, t.j. po začatí exekučného konania povinná doručila zdravotnej poisťovni podanie označené ako „Poistné - námietka" zo dňa 12.11.2012, ktorého prílohu tvorilo Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1.4.2007 do 2.9.2007 a kópia občianskeho preukazu. Vo svojom podaní povinná tvrdí, že evidenciu na úrade práce oznamovala zdravotnej poisťovni listom a teraz predkladá doklad. Zdravotnej poisťovni povinná po ukončení pracovného pomeru neoznámila skutočnosť rozhodujúcu pre vznik povinnosti štátu platiť za ňu poistné na verejné zdravotné poistenie, a to zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v rámci plnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Doklad preukazujúci evidenciu na úrade práce v predmetnom období zdravotnej poisťovni doručila až dňa 21.11.2012, t.j. viac ako 5 rokov po vzniku tejto skutočnosti. Zdravotná poisťovňa neeviduje ani list, ktorý povinná spomína. Nie je povinnosťou zdravotnej poisťovne ani úradu práce zisťovať, resp. preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za poistenca poistné. Naopak, zákon o zdravotnom poistení v § 23 ukladá túto povinnosť poistencom. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že oprávnený pri uplatnení si práva na preddavky a úroky z omeškania postupoval v súlade so zákonom. Na druhej strane si povinná nesplnila povinnosť upravenú v § 23 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, a to oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť poistné. Aj keď si povinná oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) a d) zákona o zdravotnom poistení nesplnila, zrušenie výkazu nedoplatkov by dosiahla aj podaním opravného prostriedku v podobe námietok proti výkazu nedoplatkov v lehote a spôsobom podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Na základe uvedeného žiadal oprávnený námietky povinnej proti exekúcii zamietnuť.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, námietok povinnej proti exekúcii, ako aj vyjadrenia oprávneného k nim zistil, že povinná si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 14.11.2012, pričom námietky proti exekúcii podala na poštovú prepravu dňa 16.11.2012, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinnej súd uvádza, že námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinným splnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie teda nespadá hodnotenie správnosti, resp. zákonnosti postupu súdov, resp. iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku navyše taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred jeho začatím doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Okrem toho musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, resp. iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
V danom prípade povinná vo svojich námietkach uviedla, že o svojej podlžnosti voči oprávnenému nemala vedomosť. Z vyjadrení oprávneného, ako aj listinných dôkazov založených v spise však vyplýva, že povinná neoznámila oprávnenému zmenu adresy svojho trvalého pobytu, a preto oprávnený doručoval predmetný výkaz nedoplatkov (exekučný titul) povinnej na poslednú jemu známu adresu trvalého pobytu Gudernova 16, Košice.
Podľa ust. § 17b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.
Podľa ust. § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa ust. § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23).
Podľa ust. § 17b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ak nie je zdravotnej poisťovni známy pobyt adresáta, môže doručiť písomnosť verejnou vyhláškou; tým nie je dotknutá možnosť doručovať podľa odseku 3 a následky nedoručenia na túto adresu podľa odseku 5. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť zdravotnej poisťovne vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle zdravotnej poisťovne, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.
Podľa ust. 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že výkazy nedoplatkov sú zdravotné poisťovne povinné doručovať preukázaným spôsobom, teda spravidla poštou. Pokiaľ je platiteľom poistného fyzická osoba, výkaz nedoplatkov sa jej doručuje na poslednú známu adresu trvalého pobytu, ktorú oznámila zdravotnej poisťovni pri plnení svojich oznamovacích povinností. Ak nebola na takejto adrese platiteľom poistného zásielka prevzatá, platí tzv. „fikcia doručenia", teda zásielka sa považuje za doručenú dňom, keď bola vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Okrem tohto spôsobu doručovania môže zdravotná poisťovňa doručovať výkazov nedoplatkov aj verejnou vyhláškou. Takúto povinnosť jej však zákon neukladá.
Pretože povinná si aj podľa vlastného vyjadrenia nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť a neoznámila zdravotnej poisťovni zmenu svojho trvalého pobytu, zásielka jej bola doručovaná na poslednú známu adresu, čo je v súlade so zákonom. Preto súd nepovažuje námietky povinnej proti exekúcii za dôvodné.
K ďalším skutočnostiam uvádzaným povinnou v jej liste adresovanom oprávnenému, že v rozhodujúcom období bol za ňu platiteľom povinného štát, súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú takého charakteru, že smerujú voči exekučnému titulu ako takému, a teda mali byť namietané v pôvodnom konaní v podobe opravného prostriedku.
Povinná teda vo svojich námietkach neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto súd rozhodol tak, že námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.