Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1719-2003.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1719/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: T. N., nar. XX. XX. XXXX, L. XX, XXX XX Q. Q., proti povinnému: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX P. Ľ., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, P. O. BOX 403, pošta 1, Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 972/2003, pre vymoženie pohľadávky vo výške 663,89 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na podnet súdneho exekútora o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, P. O. BOX 403, pošta 1, Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 972/2003, na základe návrhu oprávneného zo dňa 04. 11. 2003, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 04. 11. 2003 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 005198 zo dňa 12. 11. 2003, z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,09 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 663,89 Eur (20 000,00 Sk) s prísl., trov predchádzajúceho konania, a to na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Ro/888/99 zo dňa 03. 06. 1999, a trov exekúcie.
Exekučné konanie začalo dňa 04. 11. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Poverením č. 5601 005198 zo dňa 12. 11. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 972/2003.
Písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 28. 11. 2012, súdny exekútor požiadal tunajší súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožňujú pokračovať v exekúcii. Na zdôvodnenie exekútor uviedol, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z ktorej vyplynula jeho neexistencia, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení EP. O tomto stave vyrozumel oprávneného písomnou správou zo dňa 15. 08. 2012, ktorou zároveň požiadal menovaného o zaujatie stanoviska. Preto navrhol exekúciu v danej veci zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Zároveň oprávneného zaviazať na náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 92,19 Eur, v zmysle pripojeného vyúčtovania zo dňa 28. 11. 2012, a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP.
Zo zapožičaného exekútorského spisu vyplýva, že oprávnený nereagoval na písomnú správu od súdneho exekútora ohľadom stavu exekúcie v danej veci napriek tomu, že táto mu bola riadne doručená.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené v žiadosti súdneho exekútora, nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 92,19 Eur, čomu nasvedčuje jeho vyúčtovanie. Tieto pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. vo výške 13,28 Eur, z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 3 tejto vyhlášky 33,20 Eur, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky 36,41 Eur (cestovné náhrady za dve pracovné cesty v roku 2007 a 2009 vo výške 13,58 Eur a 04,11 Eur, telekomunikačné poplatky - internet, telefón, fax 03,60 Eur a poštovné 15,12 Eur) a 20% DPH 09,30 Eur.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada straty času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška účinná do 30. 04. 2008“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 tejto vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je 3,32,- Eur aj za každú začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náklady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade namieste aplikácia ust. 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Teda oprávnený je povinný nahradiť vzniknuté trovy exekúcie. Okresný súd posudzoval tieto trovy podľa citovanej vyhlášky, pričom pri určení ich výšky vychádzal z predloženej časovej špecifikácie trov exekúcie zo dňa 28. 11. 2012, ktorú porovnal s obsahom zapožičaného exekútorského spisu. Exekútor si uplatnil nárok na odmenu podľa času potrebného na ich vykonanie a tiež paušálnou sumou za každý jeden úkon. Posúdenie účelnosti času vynaloženého na ich vykonanie spočíva výlučne v zistení, či tieto úkony bolo nevyhnutne vykonať z hľadiska vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním. Súd hodnotí každý úkon a je v jeho právomoci exekútorovi odmenu nepriznať za jednotlivý úkon, ak uváži, že jeho vykonanie nebolo účelné v konkrétnom exekučnom konaní. Za účelne vynaložené sa považujú také úkony, ktoré exekútor skutočne vykonal a ktoré boli nevyhnutné na to, aby získal poznatky potrebné pre výkon exekúcie.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že citovaná vyhláška určovala odmenu exekútora pri zastavení exekúcie dvoma spôsobmi, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou, vymedzuje taxatívne ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené prináleží exekútorovi paušálna odmena 29,88 Eur za deväť úkonov po 3,32 Eur podľa § 15 ods. 1 EP. Ide o tie úkony exekučnej činnosti, ktoré boli exekútorom skutočne vykonané a pomenované vo vyhotovenom vyúčtovaní trov zo dňa 28. 11. 2012. Nepriznal mu však paušálnu odmenu za jeden úkon, a to zisťovanie nehnuteľného majetku povinného cez webovú stránku (vyhľadávanie podľa vlastníka), nakoľko nejde o oficiálne úradné zisťovanie ohľadom majetku povinného.
Ďalej súd zistil, že exekútor účtoval jeden úkon duplicitne vo vzťahu § 14 a § 15 vopred citovanej vyhlášky. Za exekučnú činnosť, ktorá smeruje k nútenému výkonu (§ 2) , a ktorá je u exekútora honorovaná odmenou podľa § 14 ods. 1 písm. b) tejto vyhlášky, nemožno považovať za úkony podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vrátane založenia spisu 40 min.. Sú má za to, že pri tomto úkone ide o administratívne práce, ktoré súvisia s vykonaným úkonom - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý už súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu. Potom mu prináleží časová odmena za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 Eur za spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v danej veci (60 min.).
Ust. § 22 citovanej vyhlášky upravuje, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. Tomuto nasvedčuje špecifikácia hotových výdavkov správne vyčíslených na sumu 36,41 Eur. Zo zapožičaného exekútorského spisu vyplýva, že súdnym exekútorom bola dôvodne uplatnená náhrada hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 15,12 Eur. Tomuto zodpovedá počet odoslaných zásielok, obsahujúcich písomnosti vydané súdnym exekútorom počas exekúcie /osem poštových zásielok doručovaných do vlastných rúk a sedem zásielok doručovaných doporučene/. Súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov titulom cestovných náhrad vo výške 13,58 Eur (vypočítané podľa zákona č. 283/2002 Z.z.), a to za skutočne vykonanú pracovnú cestu Banská Bystrica - Slovenská Ľupča a späť dňa 03. 10. 2007. Ďalej vyúčtované cestovné náhrady vo výške 4,11 Eur (vypočítané podľa zákona č. 475/2008 Z.z.), a to za vykonanú pracovnú cestu Banská Bystrica - mesto a späť dňa 24. 08. 2009. V správach z výkonu zo dňa 03. 10. 2007 a 24. 08. 2009, nachádzajúcich sa v exekútorskom
spise, je uvedený správny postup výpočtu cestovného zo strany exekútora. Súd mu priznal aj náhradu telekomunikačných poplatkov - internet, telefón, fax vo výške 03,60 Eur, výšku ktorú považoval za primeranú a dôvodnú.
V prípade zastavenia exekúcie v dôsledku zistenia nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, náhradu vzniknutých trov exekúcie znáša oprávnený, ktorému už bolo doručené predmetné vyúčtovanie trov. Vzhľadom na tento dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že po úprave krátil uplatnené trovy exekútorom z uvedených dôvodov. Preto uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie vo výške 88,09 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny exekútora po zaokrúhlení podľa § 27 citovanej vyhlášky vo výške 37,00 Eur (z toho paušálna odmena 29,88 Eur a časová odmena 6,64 Eur), z náhrady hotových výdavkov 36,41 Eur (z toho cestovné náhrady 13,58 Eur a 04,11 Eur, poštovné 15,12 Eur, telekomunikačné poplatky - internet, telefón, fax vo výške 03,60 Eur) a 20 % DPH v sume 14,68 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O.s.p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.