Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. XXX/X, zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine. E.B.Lukáča 2, proti odporcovi: K. O., nar. X.X.XXXX, bytom R., H. XXX/XXX, zastúpenému Mgr. Hubertom Weisom, advokátom, so sídlom v H., E.B.Z. X, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -72 zo dňa 26.6.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 200,- € mesačne počnúc dňom 6.9.2011 vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 6.9.2011 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.008,3 € p o v o ľ u j e odporcovi splátky po 30,- € mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -51 zo dňa 16.9.2008.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal odporcu platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 250,- € mesačne počnúc dňom 6.9.2011 vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred. Na zameškanom výživnom za obdobie od 6.9.2011 do 30.6.2012 povolil odporcovi splátky po 30,- € mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -51 zo dňa 16.9.2008) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Navrhovateľka oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu začala študovať na vysokej škole, čím nepochybne stúpli náklady najmä súvisiace s prípravou na jej budúce povolanie (výdavky na cestovné, stravné mimo miesta bydliska, študijné pomôcky, atď.). Za posledné mesiace vzrástli spotrebiteľské

ceny v úhrne o 4,1 %, čo je aj priemerná medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, napr. index nárastu je pri potravinách 102,3, pri odevoch a obuvi 101,9, pri bývaní, vode, elektrike a plyne 104,4, pri doprave 107,1, pri vzdelávaní 105,7 a pri rozličných tovaroch a službách 103,6. Pokiaľ i zmena nastala aj u odporcu, keď mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi, s ktorým je manželka na materskej dovolenke, nebolo by spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch na potreby navrhovateľky podieľala len jej matka zo svojho príjmu, keď sa okrem finančného zabezpečenia podieľa na jej potrebách a plní si vyživovaciu povinnosť aj uspokojovaním bytovej potreby. Odporca je stále zamestnaný u svojej matky za minimálnu mzdu a vzdal sa aj zákonného nároku na cestovné náhrady za zahraničné pracovné cesty, keď ide v podstate o nárok na stravné, ktoré je pri nároku nad 12 hodín asi 45,- €, čo len pri 20 dňoch v mesiaci predstavuje 900,- €. Súd taktiež prihliadol i na to, že rodičia splácajú odporcovi úver vo výške 420,- €, ktorý si zobral spolu s manželkou v apríli 2009 vo výške 83.000,- € na stavbu rodinného domu.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, dôvodiac tým, že i keď prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, neprihliadol v dostatočnom rozsahu na zmenu pomerov na jeho strane. Jeho príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu sa prakticky nezmenil, pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu ako i k manželke, ktorá je na materskej dovolenke. Výživné tak, ako ho určil súd prvého stupňa, dáva navrhovateľke vyšší príjem, ako prípadne na jeho osobu v jeho rodine. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na zvýšenie - medziročný rast nákladov, tieto skutočnosti by mal zohľadniť na strane všetkých účastníkov konania, nielen na strane navrhovateľky. Aj z tohto pohľadu je potom zvýšenie výživného na sumu 250,- € neprimerané.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Zákon ukladá rodičom na svoje deti nielen prispievať, ale ich aj živiť. Tieto povinnosti sa nemožno zbaviť paušálnym poukazom na zlé finančné pomery a presúvať povinnosť na druhého rodiča, resp. na samé dieťa, pripravujúce sa štúdiom na budúce povolanie s tým, aby si zvolila takú formu štúdia, v rámci ktorej bude mať možnosť si zabezpečiť potrebné finančné prostriedky. Nestotožnil sa s názorom odporcu, podľa ktorého súdu nedostatočne prihliadol na zmenu pomerov na strane účastníkov, keď v tejto časti prvostupňový súd podľa jej názoru svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Ak súd nerozhodol podľa predstáv účastníka, nemožno tu hovoriť ani o porušení práva na spravodlivý proces, ktoré je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. zmenil tak, že odporcu zaviazal platiť zvýšené výživné v sume 200,- € mesačne.

Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak pôvodne určené výživné už nemôže plniť zákonom predpokladaný účel a nezodpovedá pomerom, ktoré sú tu v čase rozhodovania na strane účastníkov konania.

K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľky) zvyšovaním nákladov súvisiacich s fyzickým vyspievaním ako i s prípravou na budúce povolanie, ale i na strane povinného (v tomto prípade odporcu) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia alebo zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmene vyživovacej povinnosti v takomto prípade je vždy povinný skúmať zmenu pomerov, aká tu nastala od posledného rozhodnutia, pričom už nie je oprávnený preskúmavať výšku pôvodne určeného výživného, lebo by tu išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď konštatoval, že zmena v pomeroch účastníkov odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom.

Pokiaľ išlo o rozsah vyživovacej povinnosti, tu sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom prvostupňového súdu, lebo s prihliadnutím na zmenené pomery na strane všetkých účastníkov konania je podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného o viac ako 100 % neprimerané a nezodpovedá zistenej zmene tak, ako ju na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvého stupňa.

Je nepochybné, že na strane navrhovateľky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo k výraznej zmene, najmä v súvislosti s uspokojovaním jej potrieb súvisiacich s prípravou na ďalšie povolanie, ale na druhej strane nemožno bez povšimnutia ponechať ani zmenu na strane odporcu spočívajúcu v rozšírení okruhu vyživovacích osôb. Odporca i v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracoval u svojej matky v pracovnom zaradení ako v súčasnosti, a preto je potrebné vychádzať z toho, že súd prihliadal na všetky rozhodujúce skutočnosti (i pokiaľ išlo o výšku stravného a pod.). Pokiaľ v súčasnej dobe časť príjmu rodičia odporcu nahrádzajú splácaním úveru, na túto okolnosť pri rozhodovaní prihliadol i odvolací súd (v súlade s názorom prvostupňového súdu), ale pri zohľadnení okruhu vyživovacích povinností, ktoré otcovi pribudli od posledného rozhodnutia (výživné maloletému dieťaťu), dospel k presvedčeniu, že zvýšenie výživného na sumu 200,- € je v súčasnej dobe primerané (s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania), a preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 6.9.2011 do vyhlásenia rozsudku (15 mesiacov po 67,22 €) súd povolil otcovi splátky po 30,- € mesačne, lebo je toho názoru, že takéto splátky neohrozia zabezpečenie životných potrieb odporcu a sú primerané i s prihliadnutím na výšku zameškaného výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.