Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-272-2012.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Subarea
3Co/272/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Š. L., W.. XX.XX.XXXX, T. V. T. U. Y. Č. V. - L. V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou R.. E. L., T. I. L. V. - I., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 66, v konaní o zaplatenie 2.308,43 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 30.5.2012 č.k. 18C/60/2012-51 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov n e p r i z n á v a .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z - n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 30.5.2012 konanie zastavil, rozhodol, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,41 eur v prospech právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 131,37 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1,2 a 3 O.s.p., pretože žalobca pred začatím pojednávania dňa 28.5.2012 oznámil, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a skonštatoval, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a žalobca na ich náhradu nemá právo. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Uviedol, že za zastavenie konania zodpovedá žalobca, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto je povinný nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý ma v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca je povinný vedľajšiemu účastníkovi nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 237,41 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia vo veci samej) v hodnote po 91,29 eur, paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 7,63 eur a náhradu DPH vo výške 20% z trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vychádzal súd prvého stupňa z výšky žalovanej pohľadávky v sume 2.308,43 eur. Uviedol, že vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia zo sumy 3.390,01 eur, do ktorej zahrnul aj kapitalizované úroky z omeškania. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. 10 ods. 2 vyhl.
č. 655/20004 Z.z. skonštatoval, že pod pojmom výška peňažného plnenia je potrebné rozumieť iba samotnú pohľadávku, teda istinu, pričom o príslušenstve tejto pohľadávky sa ustanovenia vyhlášky nezmieňujú. Do pojmu peňažné plnenie nie je možné zahrnúť aj príslušenstvo pohľadávky opierajúc sa o výklad dotknutého ustanovenia tak, že zákonodarca predpokladal zmenu hodnoty peňažného plnenia v dôsledku vzniku práva na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa názoru súdu prvého stupňa účelom tohto ustanovenia bolo reflektovať zmeny v hodnote peňažného plnenia, ku ktorým dochádza následkom iných skutočností, než je narastanie úrokov z omeškania z dôvodu plynutia času. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú jej osud, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že aj vedľajší účastník, ktorý je združením na podporu ochrany spotrebiteľa má právo na právneho zástupcu z radov advokátov, preto považuje trovy konania vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca namieta, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Cieľom združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, teda že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukazuje, aj na to, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Pokiaľ účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov vrátane zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní je zrejmé, že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá. Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, v tejto súvislosti cituje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 26/2012. Žalobca je toho názoru, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo by mal súd prihliadať a s použitím ust. § 150 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Zároveň považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia za nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Zároveň združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Žalobca má za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje žalobca za nehospodárne. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, na čo by mal súd prihliadať s použitím ust. § 150 O.s.p.. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že považuje za absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Vedľajší účastník je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva a preto má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. Konanie bolo zastavené po tom, čo vzal žalobca žalobu späť a to až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Stalo sa tak v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. K námietke žalobcu, že združenie má v radoch členov, ktorí
majú právnické vzdelanie, vedľajší účastník uvádza, že má jednu takúto členku, ktorá žiadnu právnu prax nevykonáva. Je však právne irelevantné, či právny subjekt, ktorý je účastníkom konania má alebo nemá právne vzdelanie, prípade má členov s právnickým vzdelaním. K argumentácii žalobcu, že združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva vedľajší účastník uvádza, že v priebehu posledných dvoch rokov ministerstvo hospodárstvo schválilo združeniu finančnú podporu vo výške 4.000,- eur. K námietke žalobcu, že združenie má znášať trovy advokáta z vlastných prostriedkov poukazuje na to, že sám žalobca sa v typovo jednoduchých právnych sporoch necháva zastupovať advokátom. Návrh žalobcu na použitie ust. § 150 O.s.p. nie je podľa názoru vedľajšieho účastníka daný, pretože nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa ani o výnimočné okolnosti. K námietkam žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu úkonu právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia uvádza, že tento úkon bol uskutočnený, aby sa stal vedľajším účastníkom v konaní zastúpený advokátom. Rovnako aj žalobca uplatňuje za právne služby takúto náhradu. Úkon prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom u vedľajšieho účastníka spočíva v tom, že podľa pokynov klienta zistí existenciu živej spotrebiteľskej veci na súde a zistí dodávateľa, ktorý žalobu podal, vrátane súvisiacich administratívnych a daňových evidencií. V rámci tohto úkonu následne zasiela vedľajší účastník vstup do tej ktorej spotrebiteľskej veci a súčasne žiada o doručenie žaloby s prílohami. Ďalšie úkony právnej služby závisia od vývoja tej ktorej veci. Vedľajší účastník navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
Odvolaním je napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením z 2.3.2012, doručeným súdu prvého stupňa 7.3.2012. Dňa 7.5.2012 bol vedľajšiemu účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa 24.5.2012 podal vedľajší účastník vyjadrenie, ktorým vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 28.5.2012 vzal žalobca návrh na začatie konanie v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.
Je nepochybné, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žalobcu. Z ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nepochybne vyplýva záver, že o povinnosti nahradiť trovy konania v prípade jeho zastavenia rozhoduje súd podľa zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. V prejednávanej veci zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím návrhu, preto je povinný nahradiť trovy nielen žalovaného, ale aj vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jeho podporu. Vedľajší účastník má totiž rovnako právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu jeho trov v prípade, ak vznikne právo na náhradu trov tomu účastníkovi, na podporu ktorého v konaní vystupuje.
Žalobca v odvolaní predovšetkým spochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie resp. jeho právo na náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.
V občianskom súdnom konaní platí, že účastníci majú rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Každý účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 93 ods. 4 vyplýva, že účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že tak ako každý účastník aj vedľajší účastník sa môže v konaní nechať zastupovať advokátom. Ak je účastník zastúpený advokátom, je odmena za zastupovanie súčasťou trov konania (§ 137 O.s.p.).
Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k tomu, že vedľajší účastník nemôže byť zastúpený advokátom, resp. že by trovy právneho zastúpenia mal znášať sám vedľajší účastník nemá oporu v platnom právnom poriadku.
Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť aj vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy, vrátane trov právneho zastúpenia.
V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, je povinnosťou súdu skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.
Odvolací súd konštatuje, že trovy ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli nie je možné považovať za účelne vynaložené.
V prejednávanej veci si vedľajší účastník uplatnil náhradu za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe. Odvolací súd konštatuje, že vstupu vedľajšieho účastníka do konania predchádzal úkon prevzatie a príprava zastupovania, ktorého súčasťou je udelenie plnomocenstva advokátovi pričom tento úkon bol úkonom paušálny, vykonaným bez znalosti skutkových a právnych okolností uplatňovaného nároku, pretože až po vstupe do konania žiadal vedľajší účastník o doručenie návrhu s prílohami. Pre poskytnutie takého úkonu nie je potrebné právne vzdelanie advokáta, jedná sa o úkon administratívnej povahy, ktorý nie je úkonom právnej služby. Písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, ktoré bolo vo veci podané 24.5.2012 rovnako nie je možné považovať za účelný úkon, pretože toto vyjadrenie nebolo ani doručené žalovanému, ani žalobcovi a žalobca skôr, než mu uvedené vyjadrenie bolo doručené vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť faxovým podaním z 28.5.2012. Preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za úkon potrebný na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách vedľajšieho účastníka a náhradu trov konania mu nepriznal.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní mal žalobca úspech, odvolací súd však dospel k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, zakladajúce aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., pretože posudzovanie účelnosti trov vedľajšieho účastníka záviselo od úvahy odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.