Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-22-2011.pdf
PDF · 149.51 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/22/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyni T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX L., právne zast. advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovaným v 1. rade V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX, XXX XX U., právne zast. advokátkou JUDr. Evou Kakošovou so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, v 2. rade Y.B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v 3. rade P. Ž. G.. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 1. rade k rukám právnej zástupkyni žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 410,16 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 16.02.2011 na Okresný súd Humenné žalobu ktorou sa domáhala voči žalovaným v 1. až v 3. rade určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k.ú. D., obec D., okres U.. Žalobu odôvodnila tým, že je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX okres U., obec D., k.ú. D. a to nehnuteľnosti parcely č. XXX, druh záhrady o výmere 7652 m2, parcely č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2 a rodinného domu súpisné číslo XX na parcele č. XXX. Vlastnícke právo k nim nadobudla na základe dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch a to nebohej starej matke H. L. rod. V. a jej sestry T. W. rod. V. s manželom T. W.. Žalovaná v 1. rade je výlučnou parcelou č. XXX a č. XXX zapísaných na LV č. XXX k.ú. D., obec D., okres U. a je vlastníčkou aj nehnuteľností postavenej na parcele č. XXX ako aj parcely č. XXX, druh zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. XXX, druh záhrada o výmere 750 m2 a to na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného notárskou zápisnicou sp.zn. N 147/2005, Nz 25240/2005. V žalobe ďalej uviedla, že parcela č. XXX podľa osvedčenia a geometrického plánu zo dňa 20.09.2004 bola vytvorená aj z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 85/2. Táto pozemkovoknižná parcela č. 85/2 bola vytvorená z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 58 podľa zápisu X Z pôvodnej parcely č. XX sa vytvorili tri samostatné parcely a to parcela č. XX/X, parcela č. XX/X a parcela č. XX/X. L. č. XX/X sa odpísala do novovytvorenej pozemkovoknižnej vložky č. XXX. Žalobkyňa poukázala na zápis pozemkovoknižnej vložky č. XX pod B1 a B9, a uviedla, že pôvodné označenie knihovanej nehnuteľnosti pod A/ bola nehnuteľnosť mpč. 84 - dom č. XX, dvor a záhrada o výmere XXX štv.s, t.j. 1130,85 m2. Uviedla, že k ďalšiemu členeniu parcely č. XX pod X došlo z dôvodu, že T. W. s manželkou T. W. rod. V. podľa kúpnopredajnej zmluvy z 09.12.1926 odkúpili od právnych predchodcov žalovanej v 1. rade P. R. ml. a manželky T. R. rod. U. parcelu č. XX/X, ktorá sa 03.06.2005 stala predmetom osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade. Žalobkyňa uviedla, že má pochybnosti o tomto osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva pre žalovanú v 1. rade, pretože žalovaná v 1. rade mala mať vedomosť o tom, že T. W. rod. V. pod B3 bola jej právna predchodkyňa. Napriek tejto výhrade žalobou nemieni dosiahnuť zmenu vydaného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Uviedla, že v zápise o členení parcely č. 85 bol vytvorený aj situačný plán z 27.11.1929 z ktorého bolo zrejmé pôvodné rozčlenenie parcely, avšak tento situačný plán sa nenachádza ani v okresnom archíve a ani na Správe katastra v U.. Uviedla, že podľa neho došlo ku chybám pri vedení pozemkovoknižnej vložky č. 58 v rôznych obdobiach a došlo k nesprávnemu užívaniu a označeniu knihovaného pozemku rôznorodo, t.j. ako parcela mpč. XX resp. mpč. XX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej právni predchodcovia T. W. a T. W. kúpili parcelu č. XX/X od právnych predchodcov žalovanej v 1. rade. Napriek spôsobu užívania súčasnej parcely č. XXX po roku 1932 došlo medzi P. R. a T. R., t.j. s právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a T. W. a T. W., t.j. s právnymi predchodcami žalobkyni k dohode o zámene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to parcele č. XX/X a parcele č. XX/X. Z tohto dôvodu nenamietajú postup žalovanej v 1. rade pokiaľ tieto žalobkyňou udávané skutočnosti nebude spochybňovať. Žalobkyňa tvrdí, že prístupová cesta toho času na parcele č. XXX bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. XX/X.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaní v 2. a v 3. rade sú žalovaní v tomto konaní z dôvodu, že sú v súčasnosti vedení na liste vlastníctva č. XXX k.ú. D. ako podieloví spoluvlastníci k žalovanej parcele č. XXX každý v podiele 1/2. Podľa notárskej zápisnice č. N 67/85, Nz 61/84 zo Štátneho notárstva v V. z 06.02.1984 Y. S. a T. S., t.j. rodičia žalovanej v 3. rade podľa bodu 2 darovacej zmluvy darovali nehnuteľnosť týmto účastníkom tak ako táto bola zapísaná v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, mpč. XX. Zo zápisov v LV č. XXX je zrejmé, že rozhodnutím Správy katastra v U. R-108/10 došlo k preidentifikovaniu pôvodnej parcely č. XX na parcelu č. XXX. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní v 2. a v 3. rade nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľností z ktorých je teraz zrejmá parcela č. XXX a ktorú žalobkyňa využíva ako prístupovú cestu. Žalobkyňa uviedla, že o tom svedčí aj nesprávna výmera parciel pôvodnej parcely č. 84 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Ďalej uviedla, že došlo k nesprávnemu a protiprávnemu postupu Obvodného pozemkového úradu v V. a Správy katastra v U. keď rozhodnutím R 108/10 došlo k preidentifikovaniu parcely na parcelu č. XXX, tak ako je teraz zapísaná na LV č. XXX. Žalobkyňa uviedla, že jej právni predchodcovia pred svojou smrťou podali takýto návrh ale v dôsledku ich úmrtia, ďalej vojnovým udalostiam v 2. sv. vojne ako aj z dôvodu zničenia pozemkovoknižných dokladov vo P. X., nedošlo k zosúladeniu užívacieho stavu s právnym stavom.
Žalobkyňa a jej právny zástupca zotrvali na podanej žalobe a na dôvodoch tam uvedených aj v priebehu konania.
Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí, ďalej uviedla, že žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Uviedla, že podľa nej nemajú byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti ani žalovaní v 2. a v 3. rade pretože pokiaľ ona sa pamätá táto nehnuteľnosť bola vo vlastníctve jej právnych predchodcov. Následne v ďalšom vyjadrení z 24.05.2011 žalovaná v 1. rade uviedla, že nie je pasívne legitimovaná v tomto spore pretože predmetom sporu je parcela CKN č. XXX o výmere 281 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. D. v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade a teda ona nemá pasívnu legitimáciu. Uviedla, že ona si žiadne vlastnícke právo k tejto parcele nenárokuje o čom svedčí aj skutočnosť, že majetkovo si vysporiadala cez osvedčenie o vydržaní tej parcely ktorá mala pôvodne ona a jej právni predchodcovia vo svojej držbe a ktoré užívali po mnoho rokov a tieto nehnuteľnosti tvoria pozemok pod jej domom a záhradou. Bolo to vymerané geometrickým plánom a takto si to aj vysporiadala tieto nehnuteľnosti, avšak tie nie sú predmetom tohto sporu. K otázke vlastníctva žalovaných sa nevie vyjadriť.
Na pojednávaní 28.12.2012 žalovaná v 1. rade uviedla, že ona 40 rokov býva v U., nepozná miestne vzťahy. Uviedla, že sa pripája k tomu čo uviedla jej právna zástupkyňa, že nie je pasívne legitimovaná v tomto spore. Ako dieťa sa pamätá, že slúžila táto parcela ako prístupová cesta. Nevedeli na kom a nevedela na kom je napísaná. Uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o nejakej dohode medzi jej dedom P. R. ml. a T. W. právnym predchodcom žalobkyne.
Žalovaní v 2. a v 3. rade zaslali súdu písomné vyjadrenie na ktorom zotrvali aj počas priebehu konania pri svojich výpovediach v ktorom uviedli, že nesúhlasia so žalobou, žiadajú ju zamietnuť pretože oni, resp. ich právni predchodcovia uvedenú nehnuteľnosť parcelu č. XXX o výmere 281 m2 zapísanú na LV č. XXX nadobudli kúpou a to legálnou cestou a nikdy nedošlo k zámene parciel č. XX a parciel
č. XX. Rovnako chybu neurobil ani Obvodný pozemkový úrad v V. a ani Správa katastra v U., ako sa to snaží tvrdiť žalobkyňa. Uviedli, že ich právni predchodcovia Y. S. a T. S. ktorí boli rodičmi žalovanej v 3. rade a svokrovcami žalovaného v 2. rade odkúpili aj túto nehnuteľnosť ešte na základe kúpnopredajnej zmluvy K zo dňa 29. apríla 1948. Uvedené nehnuteľnosti kúpili od Q., Y. a H. I. a na základe uznesenia Okresného súdu v Humennom č. 5/48 z 08. októbra 1948 a na základe tejto kúpnej zmluvy sa stali vlastníkmi tejto nehnuteľnosti právni predchodcovia žalovaných v 2. a v 3. rade. Na základe žiadosti právnych predchodcov žalovaných v 2. a v 3. rade a uznesenia Ľudového súdu v Humennom Čd909/60 zo dňa 24. decembra 1960 bolo povolené katastrálnemu územiu obce D. pozemkovoknižnej zápisnici č. 186 zápis pod B5/abc a bolo vložené vlastnícke právo manželom Y. S. na 1/2 a T. S. na 1/2, t.j. na právnych predchodcov žalovaných v 2. a v 3. rade. Uvedené skutočnosti boli zapísané aj v pozemkovoknižnej vložke. Uviedli, že na základe darovacej zmluvy zo 06.02.1984 ich právni predchodcovia S., ktorí sa osvedčili že sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností v pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX a to parcely mpč. XX pod B6/ došlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti na žalovaných v 2. a v 3. rade a to formou notárskej zápisnice kde bola spísaná darovacia zmluva. Následne na základe žiadosti žalovaných v 2. a v 3. rade Správa katastra U. vystavila list vlastníctva, kde bola preidentifikovaná pôvodná parcela mpč. 84 na čl. XXX a bol vydaný list vlastníctva č. XXX k.ú. D.. Žalovaní v 2. a v 3. rade uviedli, že ich rodičia urobili darovaciu zmluvu a to z dôvodu, že rozdelili svoje nehnuteľnosti medzi svoje deti a na nich bola prevedená aj žalovaná parcela z dôvodu aby mali prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. Žalovaní v 2. a v 3. rade uviedli, že rodičia žalobkyne a jej právni predchodcovia nikdy neužívali parcelu mpč. XXX ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. Uviedla, že ako prístupovú cestu používali parcelu č. 672/2 a č. 673 ktorá susedí s ich pozemkami. Ako dôkaz o tom doložili notárom overené svedectvá svedkov. Žalovaní v 2. a v 3. rade uviedli, že predtým nikdy neboli problémy medzi nimi a právnymi predchodcami žalobkyne, resp. medzi právnymi predchodcami žalovaných v 2. a v 3. rade a právnymi predchodcami žalobkyne až následne po ich smrti, keď uvedené nehnuteľnosti zdedila žalobkyňa začali problémy. Uviedli, že medzi nimi a žalobkyňou vznikli konflikty, pričom žalobkyňa sa trvalo nenachádza v uvedenom rodinnom dome ktorý zdedila, občas rieši aj Obvodný úrad v Humennom ako priestupok. Na pojednávaní ďalej uviedli, že ich právni predchodcovia umožnili právnym predchodcom žalobkyne, aby pešo prechádzali ku svojmu domu cez túto parcelu, avšak nikdy na nich nepreviedli vlastnícke právo k tejto parcele.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa predovšetkým s výsluchom účastníkov, svedkov, vyjadreniami právnych zástupcov, písomnými podaniami, fotkami ako aj doloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
Z listu vlastníctva č. XXX a Správy katastra U. pre k.ú. D. vyplýva, že je tam zapísaná parcela č. XXX o výmere 281 m2, druh zastavené plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 2. a v 3. rade o veľkosti spoluvlastníckych podielových 1/2 s titulom nadobudnutia č. 67/85-13/84 a rozhodnutia OPU Humenné č. 2007/00428-ŠJ zo 16.10.2007. Pod inými údajmi v časti C je uvedená v pozemkovoknižná vložka XXX pre parcelu registra E KN XX a žiadosť o preidentifikovaní parcely č. R-108/10.
Z identifikácii parciel Správy katastra U. č.j.K1-552/2010 na čl. 66 vyplýva, že táto identifikácia parciel slúži k preidentifikovaniu parcely EKN XX na stav CKN a to parcelu č. 624 s tým že týmto parcela EKN XX zaniká. Táto identifikácia parciel bola vyhotovená dňa 14.05.2010.
Z geometrického plánu na čl. 31 číslo 37002341-102/2004 zo dňa 20.09.2004 vyplýva, že parcela č. XXX bola pôvodne označená ako parcela č. XX.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXX parcely registra E, k.ú. D. na čl. XX vyplýva, že na tomto liste vlastníctva bola zapísaná parcela č. XX o výmere 281 m2, druh zastavené plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 2. a v 3. rade na základe titulu nadobudnutia N 67/85-13/84 a rozhodnutia OPU Humenné č. 2007/00428-ŠJ zo 16.10.2007 v časti C v iných údajoch je uvedená pozemkovoknižná vložka pre parcelu registra E KN XX.
Zo žiadosti o preidentifikovaní parciel zo strany žalovaných v 2. a v 3. rade na Správu katastra U. vyplýva, že títo požiadali o preidentifikovanie parciel zo stavu EKN č. XX ktorej sú vlastníci na parcelu CKN č. XXX k.ú. D.. Následne došlo k vypracovaniu indetifikácii parciel a založeniu listu vlastníctva č. XXX, kde
už bola uvedená parcela CKN č. XXX z pôvodnej parcely EKN č. XX vo vlastníctve žalovaných v 2. a v 3. rade.
Z notárskej zápisnice zo dňa 06.02.1984, N 67/85, Nz 61/84 vyplynulo, že bývalí vlastníci Y. S. a T. S., t.j. právni predchodcovia žalovaných v 2. a v 3. rade darovacou zmluvou previedli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX a to parcelu mpč. XX ktorému pozemkovému stavu zodpovedá v súčasnosti parcela EN podľa geometrického plánu z 05.01.1984 parcela EN XXX o výmere 3480m2 a po rozdelení GP na parcelu č.XXX/X a parcelu XXX/X, ktorú darujú svojej dcére a jej manželovi, tzn. žalovaným v 2. a v 3. rade.
Z pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX vyplýva, že parcela č. XX bola naposledy vedená v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov žalovaných v 2. a v 3. rade Y. a T. S. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29. apríla 1948, tak ako je to uvedené na čl. 61.
Z uznesenia Ľudového súdu v Humennom zo dňa 24. decembra 1960 na čl. 60 vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy z 29.04.1948 bolo vložené vlastnícke právo právnym predchodcom žalovaných v 2. a v 3. rade Y. S. a T. S. o veľkosti podielov 1/2 od predávajúcich Q. I., Y. I., H. I..
Z kúpnopredajnej zmluvy z 29. apríla 1948 nachádzajúcej sa na čl. 52 súdneho spisu súd zistil, že právni predchodcovia žalovaných v 2. a v 3. rade Y. S. a jeho manželka T. S. rod. G. odkúpili od predávajúcich 1. Q. I., 2. Y. I., 3. H. I. nehnuteľnosť v pozemkovoknižnej zápisnice obce D., č. XXX a to parcelu mpč. XX.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. D. súd zistil, že ako výlučná vlastníčka parcely č. XXX a č. XXX je vedená žalovaná v 1. rade s titulom nadobudnutia osvedčenie N 147/05, Nz 25240/05. Z notárskej zápisnice zo dňa 03.06.2005 súd zistil, že v prospech žalovanej v 1. rade bolo vydané notárom osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to k pozemku č. XXX o výmere 750 m2, druh záhrady a pozemku č. XXX o výmere 292 m2, druh zastavená plochy ktoré boli vyčlenené príslušným geometrickým plánom z 20.09.2004.
Z listu vlastníctva č. XXX na čl. 29 súd zistil, že žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka parciel č. XXX a č. XXX ako aj rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parcele č. XXX a to na základe rozhodnutia D 37/87, ďalej rozhodnutia č. D 959/87 a listiny o určení súpisného čísla.
Z rozhodnutia štátneho notárstva D 959/87 na čl. 23 zo dňa 19.11.1987 súd zistil, že žalobkyňa nadobudla ako dedička po nebohej mame V. O. polovicu rodinného domu č. XX v obci D. a polovicu pozemku ním zastavaného, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, EN č. XXX, N XXX. Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Vranove nad Topľou po nebohom H. O. na čl. 24 súd zistil, že žalobkyňa zdedila na základe dedičskej dohody jednu polovicu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. D. a to parcelu č. XXX a parcelu č. XXX ako aj polovicu rodinného domu č. XX postaveného na parcele č. XXX.
Z pozemkovoknižnej vložky č. 58 na čl. 6 až 9 súdneho spisu vyplýva podľa zápisu pod B12 a B14, že pôvodná mpč. parcela XX sa rozdelila na parcely mpč. XX/X, XX/X, XX/X, pričom parcela č. XX/X sa zapisuje do novovytvorenej pozemkovoknižnej vložky č. XX.
Z kúpnopredajnej zmluvy na čl. 10 vyplýva, že T. W. s manželkou T. W. rod. V. touto kúpnou zmluvou z 09.12.1926 kúpili od právnych predchodcov žalovanej v 1. rade P. R. ml. a jeho manželky T. R. rod. U. parcelu č. XX/X. Z úmrtného listu T. W. rod. W. vyplýva, že tento zomrel dňa 01.05.1937. Z úmrtného listu vyplýva, že T. W. rod. V. zomrela dňa 18.04.1940 a jednalo sa o manželku nebohého T. W.. Z úmrtného listu na čl. 27 vyplýva, že V. O. rod. L. zomrela 30.12.1981 a jej rodičmi bol nebohí Y. L. a nebohá H. L. rod. V.. Zo sobášneho listu na čl. XX vyplýva, že dňa 05.06.1900 uzavreli manželstvo Y. L. rod. L. a H. V. rod. V..
Z geometrického plánu na čl. XX číslo 37002341-102/2004 zo dňa 20.09.2004 vyplýva, že parcela č. XXX bola vytvorená aj z pôvodných parciel č. XX/X, XX/X a parcela č. XXX bola vytvorená z parcely č. XX/X. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva z kópie katastrálnej mapy, že parcela č. XXX bola pôvodne označená ako parcela č. XX.
Z potvrdenia obce D. na čl. XX vyplýva, že v k.ú. D. sa na parcele CKN č. XXX/XX nachádza miesta komunikácia, ktorá sa napája z miestnej komunikácii CKN č. XXX a pokračuje parcelou CKN č. XXX/ X, táto miesta komunikácia je vyasfaltovaná a vedie v tesnej blízkosti so susediacou parcelou CKN č. XXX. Z uvedené vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy na čl. XX.
Z čestných svedectiev na čl. 69 až 70 vyplýva, že X. H. uviedla, že žije v rodičovskom dome č. XXX a tento dom susedí s prístupovou komunikáciou na parcele č. XXX/X a č. XXX a vie a môže potvrdiť, že rodina pani T. R. t.j. jej rodičia a teta, všetci čo žili v rodinnom dome súpisné číslo XX chodili a využívali svoje parcely č. XXX/X, XXX ako prístupovú komunikáciu k svojmu domu od mosta smer Dúbrava popri rieke, po prístupovej komunikácii. Uvedenú komunikáciu užíva viacero občanov ktorí nemajú prístup k svojim domom. V. U., nar. 1933 vo svojom čestnom prehlásení, resp. svedectvom overeným podpisom na čl. 70 uviedla, že pamätá si ako H. L. rod. V. a jej sestra T. W. rod. V. s manželom T. W. a T. O., ktorí žili v rodinnom dome súpisné číslo XX chodili do svojho rodinného domu cez vodu tak že prechádzali parcelami č. XXX/X, XXX ktoré sú označené ako komunikácia a pri moste smer J. vychádzali na hlavnú cestu obci D..
Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX na čl. XX vyplýva, že ako vlastníci parcely mpč. XX bez uvedenia výmery boli pod B6 zapísaní Y. S. a T. S. s titulom kúpy z roku 1960 v podieloch 1/2.
Žalovaní v 2. a v 3. rade sa vyjadrili ešte k žalobe svojim písomným podaním zo dňa 07.04.2011 s tým, že žalobkyňa vyjadruje iba svoje domnienky ktoré však nemá doložené žiadnymi dôkazovými materiálmi. Uviedli, že kúpna zmluva z 20.09.1948 ktorú zaslala súdu nemôže mať význam v tejto veci pretože žalobkyňa sa narodila v roku 1959, teda sa nemôže pamätať čo bolo predmetom tejto kúpy.
Z informácie o dani z nehnuteľností vydaného Obecným úradom Ubľa pre žalobkyňu z 31.05.1993 vyplýva, že nemá platiť daň z nehnuteľnosti z parcely č. XXX, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu.
Z čestných prehlásení resp. svedectiev s overeným podpisom Q. J., T. X., H. X., V. U., Y. S. vyplýva, že títo uviedli, že H. L. rod. V. a jej sestra T. W. používali prístupovú komunikáciu č. XXX/X, XXX t.j. od mosta smer J. popri rieke k ich rodinnému domu súpisné číslo XX. Túto komunikáciu využívala celá ich rodina nielen na prechod k rodičovskému domu ale aj na prepravu stavebného materiálu. Ďalej uviedli, že bola to len dobrá vôľa predchádzajúceho vlastníka Y. S., ktorý umožnil O. ktorý nemal rodinné auto aby prechádzal aj po tejto parcele teraz XXX, nebolo to však považované ako prístupová cesta. Cez parcelu č. XXX sa v minulosti prechádzalo pretože tam slúžilo ako napájanie pre dobytok.
Zo Správy katastra Snina zo dňa 05.06.2009 vydanej pre právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že parcela CKN č. XXX je identická s EKN č. XX, k.ú. D., vyplýva to aj z geometrického plánu č. 2443501-513-83 z 20.12.1983 a vyplýva to aj z geometrického plánu č. 37002341-102/2004 z 20.09.2004.
Z uznesenia Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C/182/2010 zo dňa 10.01.2011 vyplýva, že Okresný súd Humenné vydal predbežné opatrenie ktorým nariadil žalovaným P. Z., Y. Z., že sú predbežne povinní odstrániť železnú závoru brániacu v prístupe na parcelu CKN č. XXX ktorá je totožná s parcelou č. XX, zastavená plochy a nádvoria o výmere 281 m2 a zároveň sú povinní umožniť žalobkyni T. R. vstup na parcelu č. XXX ktorá je totožná s parcelou XX zapísanej na LV č. XXX k.ú. D. za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX. Zároveň im súd uložil povinnosť podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to parcele č. XXX v lehote 30 dní.
Z čestných prehlásení H. L., T. X., T. V., V. L. doložených právnym zástupcom žalobkyni vyplýva, že si pamätajú, že v minulosti rodina T. W. a T. W. rod. V. a na druhej strane P. R. s manželkou T. R. rod. U. urobili zámenu pozemkov. Stavebný pozemok manželov W. ako parcela č. XX/X zostala manželom R. a manželia W. získali prístupovú cestu a to parcelu č. XXX vytvorenú z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XX. Zároveň uviedli, že si pamätajú, že prístupovú cestu manželia W. neskôr odkúpili od rodiny R. do rodiny V. a následne ich bezdetnej dcéry T. W. rod. V. chodili spolu po tejto prístupovej ceste teraz parcely č. XXX. Uviedli, že k parcelám právnych predchodcov žalobkyni sa nikdy nechodilo cez vodu z druhej strany cez parcelu č. XXX.
Z rozhodnutia Miestneho národného výboru v D. zo dňa 15.01.1984 vyplýva, že tento udelil súhlas prevodu nehnuteľnosti parcely EN XXX/X k.ú. D. ktorý je časťou pôvodnej mpč. 84 vedenej v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, pričom tento súhlas na prevod nehnuteľností sa doručoval Y. S., T. S., Y. Z. a P. Z. a nachádza sa na čl. XXX súdneho spisu.
Z odpovedi Správy katastra Snina súdu zo dňa 24.11.2011 na čl. 248 vyplýva, že správa katastra na žiadosť Okresného súdu Humenné uviedla na otázku či parcela CKN XXX zapísaná na LV č. XXX k.ú. D. je identická s EKN č. XX k.ú. D., kde zasielajú súdu fotokópiu listiny R-108/2010 identifikáciu parcely na LV XXX z ktorých vyplýva, že parcela CKN XXX na LV č. XXX je identická s parcelou EKN č. XX k.ú. D..
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 17.06.2011 uviedol, že trvá na podanej žalobe a že vlastnícke právo k tejto parcele nadobudli právni predchodcovia žalobkyne a to na základe vydržania, pričom k vydržaniu predmetných nehnuteľností v zmysle žaloby došlo najneskôr 01.01.1951, pretože právni predchodcovia žalobkyne kúpnou zmluvou odkúpili tieto nehnuteľnosti od právnych predchodcov žalovanej v 1. rade a to konkrétne bola to sestra starej matky T. W. a T. W.. Títo uzatvorili kúpnu zmluvu s právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade P. R. ml. a jeho manželkou, pričom kúpna zmluva bola uzavretá v písomnej forme a jej predmetom bola prístupová cesta, teda sporná parcela č. XXX v minulosti zapísaná ako mpč. XX/3 - cesta. V dôsledku vojnových udalostí sa však táto zmluva stratila, nebola ani zapísaná, nebolo rozhodnuté o vklade. Túto zmluvu k dispozícii nemá. Zmluva mala byť uzavretá niekedy od roku 1932 do roku 1940 podľa Uhorského obyčajového práva a k vydržaniu došlo najneskôr k 01.01.1950 podľa Stredného Občianskeho zákonníka. Na tom istom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa pripája k prednesu právneho zástupcu a že o týchto skutočnostiach vie od svojej nebohej matky V. O.. Žalobkyňa uviedla, že ona túto kúpnu zmluvu nevidela, len od svojej mamy to vie, že T. W. mala kúpiť túto prístupovú cestu od P. R. ml..
Svedkyňa T. J. rod. U. ktorá je krstňa žalobkyne pri svojej výpovedi uviedla, že keď chodili k domu právnych predchodcov žalobkyne chodili stále po tejto parcele ktorá je predmetom tohto sporu. Nikdy k domu nechodili zozadu cez vodu. Nemá vedomosť o žiadnej zmluve alebo doklady vlastníctva právnych predchodcov žalobkyne. Uviedla, že uvedená parcela bola oplotená z oboch strán. Pokiaľ tam chodili kravy po tejto ceste tak to bol dobytok, ktorý patril právnym predchodcom žalobkyne.
Svedkyňa P. U. rod. P. ktorej manžel je bratrancom žalobkyne uviedla vo svojej výpovedi, že odkedy si ona pamätá bola k domu ktorý teraz patrí žalobkyni prístupová cesta stále od hlavnej ulice. Chodili tam rodičia tu prítomnej žalobkyni, ona bola vtedy ešte malá. Nevie už teraz povedať, či tam chodil aj dobytok a nevie už povedať lebo sa nepamätá či tam chodili aj rodičia žalovanej v 3. rade S.. Pamätá si, že tam boli z oboch strán drevené prepletaná ploty.
Svedok Y. S., ktorý je bratom žalovanej v 3. rade uviedol že pozná účastníkov konania s tým že býval so svojimi rodičmi S. v ich rodinnom dome spolu s tu prítomnou žalovanou v 3. rade so svojou sestrou a odkedy si on pamätá uvedená cesta, resp. ulica slúžila jeho rodičom a im pretože tam vozili napríklad seno do senníka, ďalej kosili tam trávu a na tomto pozemku ktorý je predmetom sporu a to parcele č. XXX sa nesadilo. Uviedol, že chodili po tejto parcele rodičia tu prítomnej žalobkyne, avšak to bolo po dohode s jeho otcom. Chodili tam pešo a pokiaľ chceli niečo ťažšie preniesť alebo previesť pýtali sa jeho rodičov či to môžu. Pamätá si napríklad na mláťačku ktorá tam prechádzala. Uviedol, že on osobne nebol nikdy pri žiadnom osobnom jednaní medzi rodičmi žalobkyne a svojimi rodičmi ohľadom tejto dohody. Pamätá si však, že niekoľkokrát prišli rodičia žalobkyne za jeho rodičmi a pýtali sa či môžu prejsť. Uviedol, že po tejto parcele chodili aj ostatní ľudia keď išli niekde na návštevu. Zároveň uviedol, že po tejto parcele sa chodilo až k riečke W., kde bol brod. Jeho rodičia mu výslovne povedali, že táto parcela č. 624 je ich a majú takúto dohodu s rodičmi žalobkyne, že títo môžu chodiť k svojmu domu pešo. Uviedol, že táto parcela mala ostať ako cesta pretože vzadu chceli stavať na svojom pozemku, majú tam prístup len cez túto parcelu. Rovnako uviedol, že táto parcela slúžila ako prístupová cesta k ich maštali, k senníku. Uviedol, že po tejto parcele 624 sa chodilo až k vode a to nielen oni ale aj susedia. Chodili sa tam napájať kone, kravy dokonca sa tam chodilo aj prať, lebo tam boli také kamene. K vode sa prechádzalo cez parcelu XXX a parcelu žalobkyne resp. jej rodičov k rieke W.. Bolo to niekedy až do roku 1958 po založení prvého družstva. Niekedy v roku 1958 sa táto cesta k vode prerušila pretože ju prehradili rodiča žalobkyne. Táto parcela XXX bola oplotená z obidvoch strán. Stál tam prepletaný drevený plot. Neskôr jeho rodičia urobili železný plot.
Svedok Y. P., bývalý starosta obce D. od roku 1989 - 2006 uviedol, že má vedomosť od ostatných ľudí pretože on sa nasťahoval do obce D., že otec žalobkyne postavil dom, predtým tam bývali právni predchodcovia žalobkyne a prístupová cesta k tomuto domu bola len jedna to cez parcelu XXX, nebola tam nikdy žiadna iná cesta. Ďalej uviedol, že vie, že ľudia chodili cez túto parcelu až k rieke W., teraz sa volá rieka D., pretože tam sa nachádza brod, chodili tam napájať dobytok. Uviedol, že v obci sa považovala táto parcela XXX za verejné priestranstvo ako prístupová komunikácia a to k rodičovskému domu žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov. Svedok po nahliadnutí na čl. 72 súdneho spisu, kde bolo potvrdenie o miestnej komunikácii uviedol, že po tejto komunikácii sa nikdy nechodilo k nehnuteľnostiam k žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov. Svedok uviedol, že jej rodičia žalovanej v 3. rade chodili po tejto parcele XXX. Uviedol, že táto parcela sa volala O. ulica pretože otec žalobkyni tam predtým postavil nový dom a býval tam.
Svedok Y. P. vypovedal, že po tejto parcele sa chodilo ku domu právnych predchodcov žalobkyne ale chodilo sa tamadiaľ až k vode, k rieke W. pretože odkedy sa pamätá tam sa máčalo konope a chodil sa tam napájať aj dobytok. Toto sa skončilo niekedy keď sa založilo družstvo. Nevedel uviesť komu patrila táto parcela a nevedel o žiadnej dohode medzi právnymi predchodcami účastníkov konania. Taktiež uviedol, že v obci sa neskôr keďže tam býval pán O. volala táto parcela, že je to O. ulica. Uviedol, že po tejto parcele chodili s dobytkom predovšetkým susedia, tzn. R., J..
Svedkyňa T. P. uviedla, že od malička býva v D., bola suseda vedľa R. a J. a že si pamätá že po tejto parcele XXX sa chodilo popri dome žalobkyne, resp. jej rodičov, až ku rieke W., kde sa chodili kúpať deti a tí čo mali dobytok chodili ho tam napájať. Starší ľudia tam chodili máčať konope a kameňmi ho prihádzali. Tí čo bývali bližšie tam chodili aj prať. Takto sa chodilo cez parcelu č. XXX aj cez parcelu žalobkyne až k rieke, avšak ešte predtým než pozemky kúpili rodičia žalovanej v 3. rade od Židov, pričom aj potom ešte sa tamade takto chodilo. Uviedla, že v obci ľudia volali túto ulica O., resp. ulica S.. Pokiaľ sa pamätá bolo tam aj oplotenie. Uviedla, že nevie kto sa v obci považoval za vlastníka tejto parcely č. XXX. Chodilo sa tamade a nikto nevedel komu to patrí.
Svedkyňa Y. L. rod. L. uviedla, že pozná prítomných účastníkov, že je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou pretože jej manžel a jej mama boli brat so sestrou. Uviedla, že má 83 rokov a odkedy sa pamätá tak tá ulica smerom k domom z hlavnej cesty sa stále užíva ako prístupová cesta k domu žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov keď v minulosti tam bol ešte starý dom.
Keďže sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. súd najprv zisťoval či žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.
Keďže uvedená parcela aj napriek tvrdeniam žalobkyne, že je jej výlučnou vlastníčkou, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná vo vlastníctve žalobkyne, tak bez rozhodnutia súdu nie je možné v takomto prípade riešiť ani prechod vlastníckeho práva alebo jeho prevod a žalobkyňa nemôže uskutočniť bez zápisu do katastra nehnuteľností ani iné právne úkony ako vlastníčka. Z týchto príčin súd konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, pretože len na základe rozsudku súdu by mohla byť zapísaná do katastra nehnuteľnosti ako vlastníčka.
Súd žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia udávané v žalobe a počas pojednávania neuniesla svoje dôkazné bremeno. Čo sa týka žalovanej v 1. rade táto nie je pasívne legitimovaná v tomto spore, pretože nie je vlastníčkou žalovanej parcely č. XXX o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D.. Z tohto dôvodu keďže nie je nositeľkou vlastníckeho práva nemôže byť ani žalovaná v tomto súdnom spore a teda nemá dostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie a preto žaloba voči nej musela byť zamietnutá. O tejto skutočnosti mala žalobkyňa, resp. jej právny zástupca vedomosť čo svedčí aj z jeho vyjadrení. Na tieto skutočnosti poukazovala právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade a tieto boli v konaní aj preukázané.
Čo sa týka žaloby voči žalovaným v 2. a v 3. rade súd žalobu taktiež zamietol a to z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o vydržaní ( splnenie všetkých podmienok vydržania ) tejto uvedenej nehnuteľnosti svojimi právnymi predchodcami, ktorú uviedla v žalobe ako aj na pojednávaniach. Súd poukazuje na žalobu na čl. 2, ako aj na čl. 128 na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne. Konkrétne v konaní nebola preukázaná žiadna písomná kúpna zmluva ( a tým ani vstup do oprávnenej dobromyseľnej držby ) uzavretá medzi právnymi predchodcami žalobkyne a to T. W. a T. W. a právnymi predchodcami
žalovanej v 1. rade P. R. ml. a jeho manželkou T. R. na predmetnú nehnuteľnosť, pričom podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne a žalobkyni malo dôjsť k uzavretiu tejto zmluvy niekedy od roku 1932 do roku 1940. V konaní nebola preukázaná táto zmluva, neexistujú nijakí žijúci súčasníci, ktorí by mali vedomosť o tejto zmluve a ani nijakí svedkovia, ktorí by mali vedomosť. Všetci svedkovia s ohľadom na svoj vek a uvádzaný čas uzavretia kúpnej zmluvy, ani o tom objektívne nemôžu mať vedomosť. Právny zástupca žalobkyne vychádza len z tvrdenia žalobkyni, že jej mama jej uviedla, že jej starí rodičia mali uzavretú takúto, resp. jej teta mala vraj uzavretú takúto písomnú kúpnu zmluvu, o čom sa vraj mala dozvedieť žalobkyňa od svojej mami. Z tohto dôvodu žalobca po vykonanom dokazovaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a to ani výpoveďami a ani listinnými dôkazmi a nepreukázal ani svoje tvrdia o vstupe do oprávnenej držby v období od roku 1932 - 1940 alebo neskôr, pretože nepreukázal právny titul na vstup do oprávnenej držby. Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u svojich právnych predchodcov T. W. a T. W. a nepreukázala uvedenú kúpnu zmluvu.
Naopak v konaní bolo preukázané, že počas svojho života sa títo jej právni predchodcovia ako aj jej rodičia ktorí tam neskôr postavili rodinný dom nikdy nedomáhali určenia vlastníckeho práva k tejto parcele. Z potvrdenia obce pre žalobkyňu táto taktiež vedela, že daň z nehnuteľnosti neplatí z tejto nehnuteľnosti. V konaní teda nebol preukázaní vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby t.j. právny titul, táto písomná kúpna zmluva na základe ktorej začali T. W. a T. W. užívať uvedenú parcelu teraz pod číslom XXX ako svoju vlastnú v dobrej viere, teda nepreukázal sa vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a nemohlo teda dôjsť ani k začatiu plynutia vydržacej doby. Tvrdenia žalobkyni o tejto písomnej kúpnej zmluve ako vstupe do držby a tvrdenia jej právneho zástupcu sa teda súdu javia po vykonanom dokazovaní ako čisto účelové, nepravdivé a ničím nepodložené. Rovnako žalobkyňa a jej právny zástupca v konaní nepreukázali žiadnym spôsobom ani žiadnu dohodu o zámene nehnuteľností tak, ako to udávajú v žalobe na čl. 2 medzi právnymi predchodcami žalobkyne T. W. a T. W. a právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade P. R. ml. a jeho manželkou T. R.. Znova ide len o účelové tvrdenia zo strany žalobkyne.
Ďalej zo strany žalobkyne nebolo preukázané jeho tvrdenie, že len nesprávnym a protiprávnym postupom Obvodného pozemkového úradu v Humennom a Správy katastra v U., resp. z dôvodu že v rôznych obdobiach boli asi chyby pri vedení pozemkovoknižnej vložky č. XX dochádzalo k nesprávnemu užívaniu a označeniu knihovaného pozemku buď ako parcely mpč. XX, resp. XX, ako to tvrdí v žalobe. Naopak z vyššie uvedenej správy katastra z identifikácii parciel, ako aj z geometrického plánu vyplýva, že terajšia parcela č. XXX, ktorá je predmetom sporu bola po identifikácii a po vypracovaní geometrického plánu stotožnená s pôvodnou parcelou EKN č. XX, resp. mpč. XX, tak ako to tvrdia žalovaní v 2. a v 3. rade.
Na druhej strane je potrebné povedať, že žalovaní v 2. a v 3. rade ktorí sú právnymi nástupcami po predchádzajúcich vlastníkoch žalovanej nehnuteľnosti manželoch S. preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto parcele č. XXX ako aj právne tituly nadobudnutia tohto vlastníckeho práva u seba na základe darovacej zmluvy, ako aj u svojich právnych predchodcoch na základe kúpnej zmluvy a žalobkyňa a právny zástupca žalobkyne nevyvrátili ich vlastnícke právo k týmto parcelám. Ich vlastnícke práva ako aj vlastnícke právo ich predchodcov vyplýva predovšetkým z kúpnopredajnej zmluvy z 29.04.1948 na základe ktorej nadobudli právni predchodcovia žalovaných v 2. a v 3. rade Y. S. a jeho manželka T. S. rod. G. parcelu mpč. XX. Ďalej to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Humenné č. 5/48 z 08. októbra 1948, z uznesenia Ľudového súdu Humenné č. 909/60 z 24.12.1960, z darovacej zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami žalovaných v 2. a v 3. rade a žalovanými v 2. a v 3. rade zo dňa 06.02.1984 spísanej vo forme notárskej zápisnice N 67/85, zo žiadosti preidentifikovaní parcely zo dňa 13.05.2010 a predovšetkým z identifikácii parciel vypracovanej Správou katastra U. a výpisom z listu vlastníctva č. XXX a vyplýva to aj z geometrického plánu č. 3700241-102-2004 zo dňa 20.09.2004, kde je zobrazená práve sporná parcela CKN č. XXX ktorá je identická s parcelou mpč. XX, tak ako je to uvedené na čl. XXX a čl. XXX súdneho spisu.
Tvrdenia žalobkyne o uzavretí písomnej kúpnej zmluvy tak ako to bolo uvedené neboli ničím podložené a ide len o jej subjektívne tvrdenia z čoho súd nemôže vychádzať. Vzhľadom na dobu kedy malo dôjsť k uzavretiu tejto písomnej kúpnej zmluvy už neexistujú nijakí žijúci svedkovia a preto nebolo potrebné vykonať ani ďalšie svedecké výpovede, ako to navrhoval právny zástupca žalobkyne a preto súd návrh
na ďalšiu svedeckú výpoveď zamietol, pretože vzhľadom na svoj vek táto svedkyňa nemôže poznať z predpokladanej doby uzavretia tejto písomnej kúpnej zmluvy takúto kúpnu zmluvu, kedy mala byť ešte len malé dieťa.
Z výpovedi účastníkov ako aj z výpovedi svedkov nakoniec vyplynulo, že nie je sporné, že uvedená parcela XXX slúžila okrem iného aj ako prístupová cesta k rodinnému domu žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov a to od minulosti až po súčasnosť, dokedy nenastal spor medzi účastníkmi a dokedy súd svojim uznesením nenariadil predbežné opatrenie ktorým uložil žalovaným v 2. a v 3. rade odstrániť rampu a pustiť žalobkyňu cez túto parcelu. Bolo však preukázané, že túto parcelu užívali a užívajú aj žalovaní v 2. a v 3. rade a predtým aj ich právni zástupcovia a majú tam aj prístup k svojmu senníku. Svedkovia uviedli, že uvedená parcela v obci bola považovaná za ulicu a nevedelo sa kto je jej vlastníkom a prečo.
Treba však podotknúť, že samotné užívanie je len jednou z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, avšak samotné užívanie ako jedna z podmienok vydržania nestačí na to aby bolo nadobudnuté vlastnícke právo bez právneho titulu ( vstupu do oprávnenej držby ) a bez dobromyseľnosti. Z výpovedi svedkov vyplynulo, že cez uvedenú parcelu XXX a cez parcelu žalobkyne, resp. právnych predchodcov žalobkyne sa zhruba do roku 1958 chodilo až k riečke Klenovka, kde sa chodil napájať dobytok ako sa aj chodili kúpať deti, resp. kde sa chodilo máčať konope. Neskôr po založení družstiev od tohto obdobia už tento prechod tak neslúžil, už slúžil len ako prechod ku rodinnému domu žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie na identifikáciu tejto parcely č. XXX s pôvodným pozemkovoknižným stavom a to z dôvodu, že od tejto doby uplynul dlhý čas a súd nemôže v tomto konaní naprávať prípadné chyby bývalých katastrálnych úradov, resp. bývalé chyby vedené ešte v pozemkovoknižných vložkách, tak ako to udával právny zástupca žalobkyne vo svojej žalobe a vo svojich prednesoch, že pravdepodobne podľa neho v rôznych obdobiach dochádzalo k nesprávnemu označeniu parcely mpč. XX resp. XX, hlavne keď nebol preukázaný ani žiaden právny titul pre vstup do oprávnenej držby. Toto konanie nie je správnym konaním tu sa nepreskúmavajú rozhodnutia verejných a správnych orgánov a teda ani správy katastra, či pozemkového úradu. Treba tiež podotknúť aj fakt, že uvedenú nehnuteľnosť podľa výpovedí svedkov ako aj účastníkov konania užívali aj právni predchodcovia žalovaných v 2. a v 3. rade a to od roku 1948, kedy uzavreli kúpnu zmluvu k tejto nehnuteľnosti. Bolo preukázané, že tam mali aj senník. Bolo preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť užívali aj žalovaní v 2. a v 3. rade a pred tým ich právni predchodcovia a to minimálne od roku 1948, kedy na nich bola prevedená táto nehnuteľnosť a teda aj u nich už nastali dôsledky vydržania na základe kúpnej a následne u žalovaných v 2. a v 3. rade aj na základe darovacej zmluvy.
Súd zdôrazňuje, že pokiaľ neexistuje prístupová cesta k nejakej nehnuteľnosti v súčasnej dobe je už podľa Občianskeho práva hmotného možné, použiť iné právne inštitúty na zabezpečenie prístupu k svojim nehnuteľnostiam, o čom však súd nie je povinný poučovať účastníkov konania.
Na tento skutkový stav je potrebné použiť predovšetkým tieto právne predpisy.
Je potrebné zvýrazniť, že podľa tvrdení žalobkyne k začatiu plynutia vydržacej doby u právnych predchodcov žalobkyne malo dôjsť pred rokom 1945, teda vždy za účinnosti Uhorského obyčajového práva, avšak žalobkyňa nepreukázala ani oprávnený a dobromyseľný vstup do držby a ani začatie plynutia oprávnenej a dobromyseľnej vydržacej doby, tak ako to vyžadovalo vtedy platné uhorské právo. Žalobkyňa neuvádzala a ani v konaní to nebolo preukázané z iných dôvodov, aby došlo k oprávnenému a dobromyseľnému vstupu do držby a k začatiu plynutia vydržacej doby z iných dôvodov po 01.01.1951, teda počas platnosti Stredného občianskeho zákonníka alebo po roku 1964 od platnosti terajšieho Občianskeho zákonníka.
V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha (obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne
známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov (proti štátu 100 a cirkvi 40 rokov) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný, čo nebolo zo strany žalobkyne preukázané.
Od 01.01 1951 do 1964 platilo vydržanie podľa Stredného občianskeho zákonníka (SOZ) č.141/1950 Zb. a taktiež sa vyžadovali obdobné podmienky oprávnená, dobromyseľná a nepretržitá držba aspoň 10 rokov + vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby. Po nadobudnutí účinnosti Stredného občianskeho zákonníka žalobkyňa tiež nepreukázala a ani neuvádzala žiaden vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby. Tento zákon zaviedol v § 116 ods. 1 kratšiu 10 ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods. 1 SOZ, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951, skončí sa, ak tento zákon stanovuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951. Podľa ods. 2 to platí aj pre vydržacie doby. V tomto prípade sa ustanovenia § 566 nemôžu použiť, pretože žalobkyňa ani nepreukázala a neuvádzala prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Ostatné podmienky na vydržanie § 115 až 118 SOZ, ktoré by nastali za platnosti a účinnosti SOZ, žalobkyňa v konaní rovnako ani neuvádzala, nepreukázala a nevyšli najavo.
Podľa ustanovení zákona č.141/1950 Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník (SOZ) o nadobudnutí vlastníctva vydržaním; § 115 Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. § 116, odsek 1: Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Odsek 2 : Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa § 566 SOZ, odsek 1 : Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. odsek 2 : To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., sa vydržanie zaviedlo až novelou zák. č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983, čo však nemožno použiť na tento spor a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zák. č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, pričom podmienky boli a sú : - oprávnená a dobromyseľná držba, čo sa hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, - držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas oprávnenej držby právneho predchodcu. Ustanovenia OZ č.40/1964 Zb. nemožno aplikovať na tento prípad, pretože podľa tvrdení žalobcu a je to zrejme aj z dokazovania malo dôjsť k začatiu plynutia vydržacej doby a k vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej držby na základe písomnej kúpnej zmluvy, respektíve zámeny pozemkov najneskôr do roku 1945 u jej právnych predchodcov ešte predtým, teda za účinnosti Uhorského obyčajového práva.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
O trovách konania súd rozhodol tak, že keďže bola žalobkyňa v konaní neúspešná je povinná podľa § 142, odsek 1 O.s.p. zaplatiť úspešnej žalovanej v 1. rade trovy konania v celkovej výške 410,67 eur, pričom si ich jej právna zástupkyňa vo svojom podaní doručenom súdu 04.01.2013 vyčíslila. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania žalovanej v 1. rade vo výške 410,16 eur a to podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
- za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia 57,00 eur,
- vyjadrenie k žalobe 57,00 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 - 57,00 eur + 3x režijný paušál po 7,41 eur t.j. 22,33 eur + náhrada za stratu času pojednávanie Snina - Humenné a späť 2x 1/2 hodiny, t.j. 2 x 12,35, t.j. - 24,70 eur + cestovné autom právnej zástupkyni S. H. Snina - Humenné a späť (40km) - amortizácia 0,18 EUR/1km
- 7,20 eur, spotreba 6,7l/100, cena pohonných hmôt 1,30 EUR/l - cestovné spolu 11,15 eur,
- Ďalej účasť na pojednávaní na 21.11.2012 - 58,69 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 28.12.2012 - 58,69 eur + k tomu 2x režijný paušál po 7,63 eur, t.j. 15,26 eur + náhrada za stratu času Snina - Humenné a späť - dva pojednávania 4x 1/2hodiny, t.j. 4x 12,71 eur, t.j. - 50,84 eur + cestovné autom právnej zástupkyni S. H. Snina - Humenné a späť (40km) - amortizácia 0,18 EUR/1km - 7,20 eur, spotreba 6,7l/100, cena pohonných hmôt 1,30 EUR/l - cestovné na 2 pojednávania spolu 22,30 eur.
- Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 410,16 eur.
Súd konštatuje, že právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade si tieto trovy vyčíslila do 3 dní od vyhlásenia rozsudku vo veci samej, teda splnila podmienky na priznanie trov a v konaní bola úspešná a preto jej súd náhradu trov konania podľa § 142, odsek 1 O.s.p. priznal.
Vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade, ktorí si trovy konania neuplatnili a ani nevyčíslili, súd im preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).