Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-243-2012.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/243/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. T. W., bytom X. F. P. č. XXX, právne zastúpená Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so sídlom v P., X. XX, proti odporcovi: Obec Dražkovce, právne zastúpený JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v P., Ul. J. O. č.X, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/239/2010-248 zo dňa 3.5.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd určil, že výpoveď zo dňa 24.5.2010 daná navrhovateľke odporcom je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výpoveď zo dňa 24.5.2010 daná navrhovateľke odporcom je neplatná a pracovný pomer navrhovateľky trvá ďalej. Okresný súd zároveň návrh navrhovateľky o doplatenie osobitného príplatku zamietol. Návrh navrhovateľky o určenie, že odvolanie navrhovateľky z funkcie riaditeľky Základnej školy v Dražkovciach zo dňa 24.5.2010 zamietol.
Okresný súd mal z vykonaného dokazovania ohľadom výpovede preukázané, že navrhovateľka prekročila svoje právomoci, teda porušila pracovnú disciplínu, keď dala písomné napomenutie z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny učiteľke Mgr. H. Q.. Takouto právomocou navrhovateľka nedisponovala, nakoľko na to nebola splnomocnená ust. § 9 ods. 2 Zákonníka práce a nemala na takéto konanie písomné poverenie. Zákonným dôvodom výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce je aj menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a to v tomto prípade, ak bol pracovník v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede, avšak táto podmienka podľa vykonaného dokazovania nebola naplnená. Upozornenie zo strany odporcu navrhovateľke, že bez jeho vedomia vykonávala prácu nadčas a následne čerpala aj náhradné voľno bolo až dodatočne, v marci 2010. V súvislosti s tým okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka dňa 24.2.2010 čerpala náhradné voľno za karneval, čo je vyznačené na dovolenkovom lístku a toto je opečiatkované pečiatkou zriaďovateľa, obce Dražkovce. Okresný súd preto dospel k
jednoznačnému záveru, že výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce nie je daný a preto určil, že výpoveď zo dňa 24.5.2010 je neplatná a pracovný pomer trvá naďalej. Zistenie porušenia pracovnej disciplíny na strane navrhovateľky prekročením právomocí ohľadom Mgr. H. Q., konkrétne písomného napomenutia ako aj neúčasť navrhovateľky v škole dňa 16.4.2010 po 14-tej hodine nie sú takej intenzity, že by odôvodňovali rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľky o doplatenie osobitného príplatku, v tejto časti okresný súd návrh zamietol, pričom vychádzal z ust. článku 16 bod 23 pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení. Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 31.1.2011 uviedla, že osobitný príplatok mala ešte aj v tom čase, keď nepatrili ako škola pod samosprávu a to na základe návrhu vedúceho odboru školstva. Tento príplatok jej bol priznaný preto, že ako malotriedka patrili medzi 3 najlepšie školy v okrese a taktiež sa podieľala aj na vypracovaní dokumentov, napríklad pracovnej náplne. Podľa názoru okresného súdu je v právomoci odporcu odňať tento osobitný príplatok, čo aj urobil v upozornení zo dňa 22.3.2010 pod č. 191/2010 pre porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko mal okresný súd preukázané, že navrhovateľka prekročila svoje právomoci, teda porušila pracovnú disciplínu, preto návrh navrhovateľky na vyplatenie osobného príplatku zamietol. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľky na určenie, že jej odvolanie z funkcie riaditeľky je neplatné, v tomto smere jej okresný súd nevyhovel a návrh zamietol, nakoľko mal za to, že odporca postupoval v súlade s ust. zákona č. 596/03 Z. z.. V § 3 ods. 8 písm. a/ je uvedené, že zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj návrh rady školy. Podľa § 24 ods. 5 písm. c/ z. č. 596/03 Z,. z. rada školy predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa. Návrh predkladá vždy s odôvodnením. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami postupoval aj odporca, keď dal návrh na odvolanie navrhovateľky z funkcie riaditeľa školy, ktorý zdôvodnil porušením pracovnej disciplíny, čo bolo v konaní aj preukázané a na základe návrhu bola navrhovateľka radou školy odvolaná z funkcie riaditeľky. Podľa názoru okresného súdu na rozhodnutie odporcu o odvolaní navrhovateľky z funkcie riaditeľky postačuje preukázanie len niektorých porušení pracovnej disciplíny, v tomto prípade prekročenie právomocí pri písomnom napomenutí z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny učiteľke Mgr. Q. a neúčasť navrhovateľky dňa 16.4.200 po 14,15 hod. na pracovisku, čo už bolo po upozornení na porušenie pracovnej disciplíny z 17.3.2010, aby bola z funkcie odvolaná. Nie je potrebné preukázať všetky porušenia, ktoré jej dávali za vinu. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, lebo mal preukázané, že každý z účastníkov mal len čiastočný úspech vo veci.
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a IV. napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporca. Uviedol, že nadčasové hodiny boli u všetkých zamestnancov evidované, vrátane navrhovateľky, a následne bolo zamestnancom poskytnuté buď náhradné voľno alebo preplatená nadčasová hodina práce. Jednalo sa však výlučne o pedagogickú činnosť zamestnancov odporcu, teda o odučené hodiny (v rámci zastupovania chýbajúcich kolegov počas vyučovacieho procesu), čo zhodne potvrdili aj svedkyne. Porušenia pracovnej disciplíny, ktoré boli dôvodom výpovede - neoprávnene vykazované nadčasy, však nemali charakter odučených hodín v rámci vyučovacieho procesu. Navrhovateľka si nadčasové hodiny vykazovala mimo vyučovacieho procesu a mimo osobitných hárkov, pričom bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa opúšťala pracovisko a nebola schopná zdôvodniť, kde sa počas pracovnej doby nachádzala a akú činnosť vykonávala. Ďalej uviedol, že vo výpovedi zo dňa 24.5.2010 je opísaných niekoľko konaní navrhovateľky, ktorými porušila pracovnú disciplínu, pričom odporca ako zamestnávateľ ju na toto porušenie pracovnej disciplíny a možnosť podania výpovede z tohto dôvodu písomne upozornil. V tomto smere poukázal aj na judikatúru - rozsudok NS SR č. 4Cdo 17/91. Zákonník práce vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - porušenie pracovnej disciplíny a písomné upozornenie na možnosť podania výpovede. Na rozdiel od okresného súdu sa domnieval odporca, že obe podmienky kumulatívne boli naplnené a to opakovaným konaním navrhovateľky (vykazovanie nadčasov v označených dňoch, neospravedlnená absencia na pracovisku dňa 5.2.2010 o 11,00 hod. a dňa 16.4.2010 o 14,15 hod.) a aj písomné upozornenia zo strany odporcu. Ide o písomné dôkazy založené v spise - list odporcu č. 118/2010, č. 178/2010, č. 251/2010. Mal za to, že sa jednalo o neospravedlnenú neprítomnosť navrhovateľky na pracovisku, pričom nemala od odporcu podpísanú priepustku a ani odsúhlasené opustenie pracoviska. Kniha dochádzky v časti príchod a odchod zamestnanca bola vypísaná navrhovateľkou až dodatočne, čo potvrdili svedecké výpovede svedkýň. Okresný súd však toto konanie navrhovateľky nevyhodnotil po právnej stránke dostačujúcim spôsobom. K okolnostiam neospravedlnenej absencie navrhovateľky na pracovisku vypovedali aj svedkyne, ktoré potvrdili vykonanie kontroly starostkou obce počas neprítomnosti navrhovateľky na pracovisku a neprítomnosť navrhovateľky. Porušenia pracovnej disciplíny tak zo strany navrhovateľky
podľa odporcu napĺňajú atribúty opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré oprávňujú odporcu skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Na základe uvedeného navrhoval odporca, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol tak, že žalobu navrhovateľky v celom rozsahu zamieta. Zároveň žiadal, aby súd priznal odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia v konaní o odvolaní.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutú časť rozsudku okresného súdu potvrdil a žiadala priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Podľa jej názoru žiaden právny predpis ani interný doklad neukladá vypisovanie priepustiek pre riaditeľku školy, ani pre ostatných zamestnancov školy. Neprítomnosť v práci hlavne u riaditeľky školy nemusí byť vopred schválená starostkou obce, ktorá potvrdila v konaní, že systém schvaľovania a vykazovania práce nadčas, neprítomnosti na pracovisku a čerpania náhradného voľna riaditeľky školy bol dlhé roky zaužívaný tak, ako ho praktizovala riaditeľka školy, aj v tých skutočnostiach, za ktoré dostala výpoveď. Súhlas bol vzhľadom na postavenie a činnosť riaditeľky školy predpokladaný a dávaný konkludentne. Samotné čerpanie náhradného voľna nebolo odporcom spochybnené. Sporadické kontroly knihy dochádzky starostkou obce vždy odobrili tento postup riaditeľky a nikdy nebol vytknutý. Neprítomnosťou navrhovateľky na pracovisku dňa 16.4.2010, ktorá je uvedená vo výpovedi sa súd podrobne zaoberal, uznal predchádzajúce argumenty, že na odchod z pracoviska riaditeľka nepotrebovala vopred vystavenú priepustku od starostky. Či bola kolónka o odchode a príchode na pracovisko (týka sa len prerušenia práce) vypísaná až dodatočne, je diskutabilné, nepreukázateľné a pre spor irelevantné. Navyše podpisy učiteliek na príslušnom liste dochádzky, ktoré mali potvrdiť zápis starostky o vykonanej kontrole boli urobené jednoznačne a preukázateľne len dodatočne na kópii uvedeného listu dochádzky predloženého odporcom, na príslušnom originálnom liste v knihe dochádzky tieto podpisy učiteliek nie sú. Odporca si tieto podpisy zabezpečil dodatočne, účelovo v snahe zabezpečiť nespochybniteľnosť svojho výkladu a záver z predmetnej kontroly vykonanej starostkou. Tým je spochybnená celá kontrola starostky. Ani ostatné výpovedné dôvody - porušenia pracovnej disciplíny neboli preukázané a v konaní preukázala navrhovateľka, že ani v jednom prípade nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Okresný súd uznal za porušenie pracovnej disciplíny iba prekročenie právomoci pri písomnom napomenutí, s čím navrhovateľka nesúhlasila a v konaní preukázala, že na takéto konanie mala oprávnenie a konala v dobrej vôli. Navrhovateľka podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 2.7.2012 označeným ako „Vyjadrenie navrhovateľky- doplnenie vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu a doplnenie odôvodnenia odvolania podaného navrhovateľkou“, doplnila svoje vyjadrenie o poukaz na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 13 Zákonníka práce a § 6 antidiskriminačného zákona zo strany odporcu voči navrhovateľke. Zároveň rozsiahlou argumentáciou v podstate opakovala skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu odporcu. Poukazovala na skutočnosť, že nakoľko dala písomné napomenutie za porušenie pracovnej disciplíny blízkej osobe starostky odporcu, vykonal odporca úkony smerujúce k tomu, aby s navrhovateľkou bol skončený pracovný pomer a súčasne, aby navrhovateľka bola odvolaná z funkcie riaditeľky základnej školy. V tomto smere poukazovala aj na to, že Mgr. Q. preukázateľným spôsobom porušovala pracovnú disciplínu tým, že odchádzala skôr zo zamestnania, a to od septembra 2009 až do januára 2010. Navrhovateľka mala za to, že oprávnené dala Mgr. Q. napomenutie za porušovanie pracovnej disciplíny, pričom jej dal za pravdu aj Inšpektorát práce Žilina vo vyjadrení zo dňa 22.3.2010. Ďalej uviedla, že takmer osem rokov vydávala príkaz na prácu nadčas sebe aj kolegyniam, ktorý príkaz odporca každý mesiac kontroloval a svojim podpisom odsúhlasoval a po odsúhlasení tieto doklady vrátil navrhovateľke, ktorá ich archivovala a kópiu súpisky dávala na oddelenie práce a mzdy. Nie je reálne možné, aby odporca po celý čas pri kontrole knihy dochádzky nevšimol, že zamestnanci do tejto knihy si zapisovali aj zastupovanie za neprítomných zamestnancov, prácu nadčas, čerpanie dovolenky a náhradného voľna a teda nebolo možné, aby preplácal odporca nadčasovú prácu navrhovateľke, keď by s ňou nesúhlasil. Dňa 5.2.2010 si čerpala náhradné voľno za nadčasy a táto skutočnosť bola podľa odporcu v poriadku až do 3.3.2010, kedy sa odporca potreboval navrhovateľky zbaviť ako tzv. „nepohodlného zamestnanca“. Navrhovateľka uviedla, že keď si prácu nadčas nedala preplatiť, čerpala si náhradné voľno, mnohokrát sa však stalo, že nečerpala ani voľno ani si prácu nadčas nedala preplatiť. Zároveň, ak odporcovi uvedený postup nevyhovoval, mohol vypracovať nariadenie a v prípade potreby bola navrhovateľka ochotná sa chodiť zapisovať do knihy dochádzky a aj odpisovať k odporcovi, teda na obecný úrad a nosiť tam aj Plány práce na jednotlivé mesiace. Z uvedených dôvodov zastávala navrhovateľka názor, že okresný súd mal v plnom rozsahu vyhovieť jej návrhu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti ponechal nedotknutý.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním rozsudku okresného súdu v napadnutom rozsahu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Odvolací súd sa prikláňa k názoru okresného súdu, že v konaní bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľky, keď dala písomné napomenutie Mgr. Q., na ktoré nemala oprávnenie, avšak neboli splnené zákonné podmienky výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Upozornenia odporcu adresované navrhovateľke týkajúce sa práce nadčas a čerpania pracovného voľna boli vykonané až dodatočne. Z týchto dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel okresný súd k správnemu právnemu záveru, že výpoveď daná odporcom navrhovateľke je neplatná.
Odvolací súd rovnako za správne považuje rozhodnutie okresného súdu aj o náhrade trov prvostupňového konania.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, takže by jej patrilo právo na náhradu trov konania podľa cit. ustanovení O.s.p.. Navrhovateľka aj napriek tomu, že podala vyjadrenie k odvolaniu odporcu, náhradu trov odvolacieho konania si riadne neuplatnila. Odvolací súd preto navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.