Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/255/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W. M. F., F..E..D.. F. F. X. V., Ú. X, C.: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanej G. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. T., K. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Mesto Gelnica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, K. O. D. D. F. B., F. F. P., X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 183/66, v konaní o zaplatenie 385,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24.04.2012 č.k. -70 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 48,37 eur na účet advokáta JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 24.04.2012 konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy konania vo výške 121,03 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu v sume 16,37 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

Súd prvého stupňa výrok o zastavení konania odôvodnil podľa , a , pretože žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaní vo veci samej. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa , pretože k zastaveniu konania došlo z viny žalobcu, ktorý vzal svoj návrh v celom rozsahu späť bez preukázania skutočností, že žaloba bola podaná dôvodne. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Za základ tarifnej odmeny vzal súd prvého stupňa hodnotu istiny 385,14 eur a hodnotu kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 138,04 eur a z tohto základu určil hodnotu úkonu právnej služby vo výške 34,85 eur. Súd prvého stupňa priznal odmenu za dva úkony právnej služby po 34,85 eur, a to prevzatie zastúpenia a príprava a spísanie a podanie odporu a za jeden nemeritórny úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 27.03.2012 v hodnote 1/4 tarifnej odmeny. Priznal tiež režijný paušál 2 x po 7,41 eur a 1 x 7,63 eur a DPH v sume 20,17 eur. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa v znení neskorších predpisov.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenia práva. S poukazom na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS konštatuje, že samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. Podľa jeho názoru nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie aj bez právneho zastúpenia. Poukazuje na to, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie a okrem toho združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne, ktorým navyše dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti, na čo by mal súd prihliadať použitím ust. . Zároveň žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon prevzatia a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľná. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu. Poukazuje na to, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, preto považuje za absurdné, ak žalobca zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. V tejto súvislosti poukazuje na SR. Konanie bolo zastavené potom, čo vzal žalobca žalobu späť po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, čo znamená, že jeho účasť v konaní bola efektívna. K námietke žalobcu, že združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie uvádza, že združenie má iba jednu takúto členku, ktorá právnu prax nevykonáva. Je však právne irelevantné, či právny subjekt má alebo nemá právne vzdelanie, resp. členov s právnickým vzdelaním. K argumentácii o finančnej podpore ministerstva, vedľajší účastník uvádza, že v priebehu posledných rokov od Ministerstva hospodárstva SR získal finančnú podporu vo výške 4.000,- eur. K námietke, že by združenie malo trovy uhrádzať z vlastných zdrojov, lebo to v opačnom prípade vytvára účelovosť konania, poukazuje vedľajší účastník na to, že takéto úvahy sú namieste vo vzťahu k žalobcovi. Právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie je ústavným právom a vyžaduje si ho aj enormné množstvo žalôb podávaných dodávateľskými spoločnosťami, ktoré porušujú spotrebiteľské právo. Uplatnenie ust. podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je namieste. K námietke vo vzťahu k uskutočneniu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia uvádza, že tento úkon bezpochyby a logicky musel byť uskutočnený, keď sa vedľajší účastník stal vedľajším účastníkom v konaní v zastúpení advokátom. Vedľajší účastník musel najprv do konania vstúpiť a až následne mu vznikli práva aké má účastník, vrátane práv na doručenie žaloby s prílohami. Úkon prevzatia a prípravy zastupovania spočíva podľa pokynov klienta v zistení existencie spotrebiteľskej veci na súde a zistení dodávateľa, ktorý žalobu podal, vrátane súvisiacich evidencií.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci bolo zastavené pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Takýto úkon je potrebné považovať za procesné zavinenie za zastavenie konania, preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak o trovách konania rozhodoval podľa prvá veta . Vychádzajúc zo zásady, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník ( ), je potrebné vyvodiť záver, že ak vzniklo právo na náhradu trov konania účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, má vedľajší účastník rovnaké právo na náhradu trov konania. Jedným z druhov trov konania je podľa aj odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát.

Pokiaľ žalobca namieta, že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, uvádza odvolací súd, že tento názor žalobcu nemá oporu v platnom procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie ( prvá veta ). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí ( prvá veta ). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožné obmedziť ( ). Z tohto ustanovenia je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z článku 47 ods. 2 SR.

Odvolací súd teda konštatuje, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a pokiaľ má právo na zastúpenie advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.

Povinnosťou súdu je však skúmať, ktoré vynaložené trovy boli potrebné na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. Účastník konania vrátane vedľajšieho účastníka má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov.

Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu za 3 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania, a to porady s klientom, podanie odporu a účasť na pojednávaní, a to 27.03.2012.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že úkon príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom nie je možné považovať za účelný úkon právnej služby. Z podania na č.l. 27 spisu vyplýva, že vedľajší účastník v zastúpení advokátom vstúpil do konania na podporu žalovanej ako vedľajší účastník a zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Z obsahu tohto podania vyplýva, že vedľajší účastník prevzal zastúpenie bez znalostí skutkových a právnych okolností prejednávanej veci. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do všetkých konaní, v ktorých žalobca uplatňuje pohľadávky proti fyzickým osobám, spotrebiteľom. Do konania vstupuje skôr, než mu je známy predmet sporu a dôvody uplatnenia pohľadávky. Úkon príprava a prevzatie zastúpenia bol vykonaný pred uvedeným paušálnym vstupom. Vedľajší účastník nepreukázal, že by príprava a prevzatie zastupovania vyžadovala odborné vedomosti advokáta na poskytnutie právnej pomoci. Ide o formálny administratívny úkon, za ktorý nie je možné priznať odmenu pre advokáta. Advokátovi totiž vzniká nárok na odmenu iba za poskytnutie právnej služby, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.

Za účelné úkony však odvolací súd považuje písomný odpor vedľajšieho účastníka, ktorý podľa obsahu je vyjadrením k žalobnému návrhu a tiež úkon zastupovania na pojednávaní 27.03.2012.

Pokiaľ ide o výšku odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak za základ tarifnej hodnoty považoval uplatnenú istinu vrátane úrokov z omeškania.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

V ustanovení je uvedený výpočet tarifnej odmeny podľa základnej sadzby tarifnej hodnoty veci. Podľa vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ). V zmysle citovaného ustanovenia sa za tarifnú hodnotu považuje hodnota pohľadávky. V uvedenom ustanovení nie je uvedené, že by súčasťou tarifnej hodnoty bolo aj príslušenstvo pohľadávky. Takýto výklad považuje odvolací súd za neprípustne extenzívny.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za tarifnú hodnotu pre výpočet tarifnej odmeny hodnotu pohľadávky uplatnenú v žalobe sumou 385,14 eur. Hodnota úkonu právnej služby v tejto tarifnej hodnoty je 28,22 eur a 1/4 tarifnej odmeny je 7,05 eur. Odvolací súd preto priznal odmenu za jeden úkon právnej služby v plnej hodnote a za jeden úkon v hodnote 1/4, čo je spolu 35,27 eur. K odmene patrí aj režijný paušál 1 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur, čo je 15,04 eur. K odmene vrátane režijného paušálu patrí aj DPH v sume 8,06 eur.

Odvolací súd preto podľa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že zaviazal žalobcu na náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 48,37 eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím . Žalobca i vedľajší účastník boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.