Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-377-2012.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Subarea
11Co/377/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa C.. R. V., bytom M., P. XX, proti odporcovi P.-U., spol. s r.o. M., U. XX, M., IČO: 31 691 773, o určenie povinnosti zdržať sa konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu 28C 211/2008-172 z 31.5.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie o návrhu na začatie konania a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na podanie navrhovateľa zo 16.3.2012, ktorým vzal návrh na začatie konania voči odporcovi v celom rozsahu späť a aplikáciou § 96 ods. 1,3 O.s.p. po tom, čo odporca so späťvzatím návrhu vyslovil súhlas. Rozhodnutie o trovách konania medzi účastníkmi odôvodnil použitím § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vychádzajúc z toho, že v danom prípade zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania späť bez toho, aby späťvzatie návrhu svojím správaním po začatí konania vyvolal odporca. Z tohto dôvodu odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, avšak v konaní si náhradu trov neuplatnil, preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol tiež, že sám navrhovateľ ani netvrdil, aby späťvzatie návrhu vyvolal odporca svojim správaním po začatí konania, ale za dôvod späťvzatia návrhu označil „zmenu vlastníka“ - určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, (podľa poznámky súdu), a to rozsudkom v inom konaní. Podľa názoru súdu, usporiadanie pomerov k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, o užívanie ktorých v tomto konaní ide, rozhodnutím súdu v inom konaní, nepredstavuje výsledok správania sa odporcu po začatí konania tak, ako to má na mysli ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Z tohto dôvodu navrhovateľom navrhovaná aplikácia tohto ustanovenia nie je možná.
Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ.
V odvolaní navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že vo svojom podaní o späťvzatí návrhu na začatie konania vysvetlil dôvod nepokračovania v konaní, pretože na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v konaní 33Cb 141/2004 došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej má on ako podnikateľ zriadenú prevádzku, dôsledkom čoho vznikla neaktuálnosť pokračovať v konaní, a že ďalším dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že odporca po vydaní predbežného opatrenia - konanie 28C 192/2008 - zmenil voči nemu správanie a prestal brániť vykonávaniu jeho podnikania v prenajatých priestoroch. Tieto príčiny späťvzatia návrhu nespôsobil on ako navrhovateľ, preto žiadal priznať trovy konania tak, ako ich vyčíslil v liste zo 16.3.2002.
Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v tomto rozsahu nebolo preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne, keďže odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nepovažuje za opodstatnené.
Podstata odvolacích námietok v posudzovanej veci spočíva v tom, že súd prvého stupňa o trovách konania účastníkov nesprávne rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ale „správne“ mal rozhodovať podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. na základe ktorého jemu, (teda odvolateľovi) mal priznať náhradu trov konania.
Podľa obsahu odvolania teda odvolateľ vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Danosť tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd nezistil.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. (skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci ( odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa §146 ods.2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov účastníkov konania po zastavení konania o žalobe navrhovateľa procesnú situáciu správne vyhodnotil a správne na zistený stav aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Odvolací súd zastáva rovnaký názor, že dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k späťvzatiu návrhu, nemožno pripísať na ťarchu odporcovi. Úvahu súdu, na základe ktorej nepriznal navrhovateľovi požadovanú náhradu trov konania považuje odvolací súd za plne akceptovateľnú a odkazuje na správne dôvody uvedené súdom v odôvodnení rozhodnutia.
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.