Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/497/2007

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Dušan Noskovič, so sídlom Bratislava, Miletičova 21 vo veci oprávneného: Credit Clearing Center, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 48, IČO: 35 839 651, právne zastúpený JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, advokátom so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti povinnému: Š. M., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, občan SR, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

I. Námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .

II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

III. Exekúciu z a s t a v u j e .

IV. Návrh oprávneného na zmenu exekútora z a m i e t a .

V. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávnenému bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Čadca sp.zn. zo dňa 19.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.6.1996.

I.

Povinný v zákonom stanovenej lehote proti exekúcii podal námietky. Vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. , a preto pohľadávka zanikla. Z uvedeného dôvodu žiadal exekúciu zastaviť.

Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o

začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne. Medzi formálne náležitosti okrem iného patrí aj skutočnosť, rozhodnutie bolo účastníkovi konania riadne doručené.

Podľa ods 1 , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší. O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak smeruje jeho kauza k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším peňažným záväzkovým vzťahom je záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok predstavujúci určitú pomernú časť peňažného záväzku hlavného. Vedľajší záväzok má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu. Znamená to, že je svojou existenciou viazaný na hlavný záväzkový právny vzťah. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky a majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými až v budúcnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Čadca sp.zn. zo dňa 19.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.6.1993. Predmetným rozhodnutím bol povinný zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi oprávneného istinu 156.500,-Sk spolu s úrokom 30% od 14.1.1993 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6.360,-Sk. Exekučné konanie v zmysle ust. § 36 ods. 2 EP začalo podaním návrhu u súdneho exekútora dňa 22.12.2006.

Okrem istiny požaduje oprávnený od povinnej vymôcť úhradu úrokov, predstavujúce vedľajší záväzkový vzťah účastníkov. Úroky majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. Úroky sa premlčujú za podmienok uvedených v a , ktorý jedine upravuje dĺžku premlčacej doby pri práve na úroky. I keď totiž úroky "prirastajú" za každý deň trvania záväzku do splnenia dlhu, povinnosť platiť úroky nevzniká vždy samostatne (novo) za každý deň trvania záväzku, ale jednorázovo v deň vzniku záväzku. Úroky (a práva na opakujúce sa plnenie) sa podľa tohto ustanovenia zásadne premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Iba v prípade, keď právo bolo právoplatne priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo písomne uznané a splatnosť úrokov nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia alebo pred písomným uznaním, premlčujú sa v špeciálnej 10-ročnej premlčacej dobe. Zo samotného znenia vyplýva, že aj keď bolo právo právoplatne priznané, alebo písomne uznané, na úroky, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po písomnom uznaní, dopadá všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Je teda zjavné, že úroky, pokiaľ ide o premlčanie, zdieľajú s pohľadávkou právny osud len z časti. To konečne zodpovedá účelu premlčania, ktorým je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich dlhov vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynutiteľnosti zo strany súdu).

Z hľadiska premlčania je preto treba zvlášť posudzovať právo na úroky (majúce povahu opakujúcich sa dávok) do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli úroky priznané, a zvlášť právo na úroky, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Možno teda uzavrieť, že právo na zaplatenie právoplatne priznanej istiny 156.500,-Sk vrátane úrokov 30% od 14.1.1993 splatných do právoplatnosti exekučného titulu, t.j. 7.6.1996 a náhrady trov konania 6.360,-Sk je premlčané, lebo 10-ročná premlčacia doba ( ), uplynula dňa 7.6.2006, keďže oprávnený podal návrh na začatie exekúcie u súdneho exekútora dňa 5.12.2006, teda po uplynutí premlčacej doby. Rovnako 3-ročná premlčacia doba pri úrokoch splatných po právoplatnosti platobného rozkazu uplynula 7.6.1999 (exekučné konanie bolo začaté 5.12.2006), a preto sú 30% úroky z čiastky 156.500,-Sk od 8.6.1996 už premlčané, a to "ako celok", teda do zaplatenia.

S poukazom na vyššie konštatované námietky povinného proti exekúcii sú dôvodné.

II. + III.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Ako bolo vyššie konštatované námietka premlčania vznesená povinným bola oprávnená. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Vychádzajúc z uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. S poukazom na uvedené sa súd nezaoberal návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 31 ods. 1 EP.

IV.

Oprávnený návrhom došlým súdu dňa 24.2.2009 podal žiadal zmenu súdneho exekútora, a to na JUDr. Štefana Šviderského.

Podľa § 44 ods. 8 EP, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

S poukazom na výrok tohto uznesenia, ktorým bolo vyhovené námietkam povinného a tiež vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne jej zastavenie, súd návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, nakoľko oproti uvedeným výrokom by zmena exekútora bola bezpredmetná a nehospodárna.

V.

O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia a po predložení spisu súdnym exekútorom, aby súd mohol rozhodnúť o oprávnenosti uplatnených trov exekúcie súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov I., II., III. a V. možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku IV. nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.