Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/217/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného A., so sídlom A. XX, N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného V., B. X, N., IČO: XX XXX XXX proti povinnému I. O., W. XXX/X, N., o vymoženie 513,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. marca 2012, č.k. -23, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku, v spojení s a a . Uviedol, že v predmetnom prípade okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 20.02.2003 notára M.. H. S.. Predmetnou notárskou zápisnicou sa osvedčilo vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Povinného pri tomto úkone zastupoval splnomocnený zástupca O.. O. A., substitút advokáta O.. H. G., ktorého splnomocnila spoločnosť A., ktorej plnomocenstvo je spísané v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.10.2002, uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Súčasťou predmetnej zmluvy, ktorá je tzv. formulárovou zmluvou, teda zmluvou predtlačenou na formulári, v ktorom sa vypisujú len údaje o konkrétnom dlžníkovi a výške úveru, poplatku, počte a výške splátok a splatnosti prvej splátky, je aj predtlačené splnomocnenie dlžníka pre spoločnosť A. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby menovaná spoločnosť v mene dlžníka uznala záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý majetok splnomocniteľa. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice pre konkrétnu osobu vybranú veriteľom si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Je pritom zjavné, že veriteľ v predtlačenom splnomocnení určil pre svojich dlžníkov ako ich zástupcu jemu známu osobu a možno dôvodne predpokladať, že medzi veriteľom a touto osobou existoval obchodno-právny, či obdobný vzťah. Takáto osoba vybraná veriteľom a pre jeho dlžníka neznáma, bola dlžníkovi pri uzatváraní zmluvy v podstate nanútená ako jeho zástupca, ktorý bol potom oprávnený na vyhlásenie o uznaní dlhu špecifikovaného v notárskej zápisnici tak, aby sa táto stala exekučným titulom, pomocou ktorého možno postihnúť celý majetok dlžníka. Z týchto dôvodov okresný súd považoval ustanovenia o splnomocnení spoločnosti A., dlžníkom za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým splnomocnenie podľa za neplatné. Dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne) okresný súd vyhodnotil ako nesúladný so zákonom. Pre záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno dojednať úroky z omeškania v inej ako v zákonnej výške, teda takej, ktorú stanovuje

, v spojení s Nariadením vlády SR č. Dojednanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne je preto pre rozpor so zákonom podľa neplatné. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. S ohľadom na zastavenie exekúcie sa zmena súdneho exekútora javí ako neúčelná.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby krajský súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa , a a s tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti (ust. Exekučného poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup, konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na , ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal aj na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v . Plnomocenstvo, udelené v zmluve, je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti

platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, dokedy bude dlh splatený. Oprávnený tiež namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Po podaní odvolania oprávnený doručil dňa 09.08.2012 na okresný súd návrh na prerušenie konania podľa a doplnenie odvolacích dôvodov k podanému odvolaniu, týkajúce sa aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadne výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Mal za to, že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) povinnosť položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade sa otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na a SR. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná možnosť posúdiť exekučné konanie v danej veci komplexne tak, aby účastníkov zbavil právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky: 1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy; 2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Skôr, ako krajský súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa prvá veta odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia a nasl. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty ( ). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t. j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného riadne doručené dňa 03.04.2012 (utorok), kedy si zásielku prevzal prostredníctvom splnomocnenca, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 03.04.2012 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého uznesenia. Z uvedeného vyplýva, že lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu začala oprávnenému plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa 04.04.2012 a jej posledný deň pripadol na 18.04.2012 (štvrtok). Oprávnený podal svoje odvolanie na pošte N. dňa 25.04.2012, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty. Uvedenú skutočnosť má krajský súd za preukázanú z poštovej pečiatky na obálke zásielky, ktorou bolo odvolanie doručené na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že oprávnený podal svoje odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.03.2012, č.k. -23 po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a preto krajský súd ako odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.

Taktiež návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ má odvolací súd za nedôvodný. Poukazuje predovšetkým na , v zmysle ktorého doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný a na , v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Oprávnený podal odvolanie proti uznesenie okresného súdu po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Z uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie okresného súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a konanie zastavené, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd tak dospel k záveru, že v tomto štádiu exekučného konania nie je možné prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, tak ako vo svojom podaní zo dňa 09.08.2012 žiadal oprávnený.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .