Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-288-2012.pdf
PDF · 69.73 KB
Case nature
Subarea
15CoE/288/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ulica 29.augusta č.8-10, Bratislava, proti povinnému: UNITED MORE s.r.o., so sídlom Továrenská 49, Zlaté Moravce, IČO: 35 893 672, o vymoženie sumy 93.501,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 24Er/137/2010-32 zo dňa 12.04.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 24Er/137/2010-32 zo dňa 12.04.2012 m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, Rožňava, trovy exekúcie v sume 69,45 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, Rožňava, trovy exekúcie vo výške 268,49 eura.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 48 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, § 200 ods. 2, § 196, § 199, 203 ods. 3 Exekučného poriadku a príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 257,60 eura, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 29,88 eura za 9 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 písm. b) a d) vyhlášky, zo sumy 165,95 eura za 5 zexekvovaných nehnuteľností v zmysle § 6 vyhlášky a v zmysle § 22 vyhlášky odmenu 24,60 eura.
Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 223,74 eura s DPH, ktorá pozostávala v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky zo sumy 33,19 eura, v zmysle § 6 vyhlášky v sume 165,95 eura a v zmysle § 22 vyhlášky v sume 24,60 eura súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH vo výške 44,79 eura, t.j. spolu sumu 268,49 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že právny režim, ktorý bol na predmetný prípad použitý, nebol účinný, pretože do právneho poriadku ho zaviedla novela účinná od 01.01.2012. Uviedol ďalej, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že dôjde k vyhláseniu konkurzu. Dodal, že v konaní nie je preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol ďalej, že pokiaľ exekútorovi trovy vznikli, mal možnosť prihlásiť si pohľadávku v konkurznom konaní na príslušnom konkurznom súde. Oprávnenému ďalej nebolo jasné, akých 5 nehnuteľností exekútor exekuoval a či nie je priznaná časť trov podľa iného
ustanovenia. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie v celej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a zitil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.02.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04.03.2012. Súdny exekútor doručil dňa 21.06.2010 súdu Návrh na priznanie trov exekúcie, v ktorom žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 257,60 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení sa tento zákon vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Keďže toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2012, je možné konštatovať, že ide o prechodné ustanovenie vzťahujúce sa na aktuálne znenie zákona a teda ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku bude platiť aj na konania začaté pred 01.01.2012.
Preto v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Na základe uvedeného je preto možné konštatovať, že oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. V tejto súvislosti treba uviesť, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekúcia zastavuje ex lege. Exekučný súd teda nerozhoduje o zastavení exekúcie, ale na návrh exekútora len o výške trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi priznal súd odmenu v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 písm. b) a d) vyhlášky tak, ako ju vypočítal a priznal súd prvého stupňa, t.j. vo výške 33,19 eura. Súd považuje túto odmenu za vypočítanú správne a preto sa ďalej touto odmenou nezaoberal.
Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 5 zexekuovaných nehnuteľností, pričom za jeden úkon priznal odmenu v zmysle § 6 vyhlášky 33,19 eura, t.j 33,19 x 5 - spolu 165,95 eura.
Odvolací súd preskúmal túto odmenu priznanú súdnemu exekútorovi a konštatuje, že z obsahu súdneho spisu a ani z obsahu exekučného spisu nie je možné zistiť, že predmetné úkony boli vykonané. Súd prvého stupňa pravdepodobne priznal v tomto prípade súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 6 vyhlášky len na základe vyúčtovania, ktoré súdu prvého stupňa zaslal súdny exekútor, pričom nezisťoval, či predmetné úkony súdny exekútor v skutočnosti vykonal. Na základe uvedeného preto odvolací súd súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 6 vyhlášky nepriznal.
Súdny exekútor si správne vyúčtoval náhradu trov hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 24,60 eura za poštovné (22 preukázaných doručeniek v exekučnom spise).
Keďže súdny exekútor je platcom DPH od 20.02.1998, súd mu priznal v zmysle § 196 Exekučného poriadku 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 11,56 eura. Spolu teda súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške 69,45 eura vrátane DPH.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.