Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_67Ek-2933-2022.pdf
PDF · 87.09 KB
No categories available
67Ek/2933/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: 1./. A. R.Š., U.: XX.XX.XXXX, R. C.. E. XX, XXX XX Š. X/. H. R., U.: XX.X.XXXX, R. C.. E. XX, XXX XX Š. X/. Y. R., U.: XX.X.XXXX, R. C.. E. XX, XXX XX Š. X/. N. R., U.: XX.X.XXXX, R. C.. E. XX, XXX XX Š. X/. M. R., U.: X.XX.XXXX, R. C.. E. XX, XXX XX Š. všetci mal. zastúpení zákonným zástupcom - otcom Y. R. U.. XX.XX.XXXX, R. C.. E. XX XXX XX Š. proti povinnému: K. R., U.: X.X.XXXX, R. Š.K., XXX XX Š. o vymoženie zameškaného výživného v celkovej výške 481,65Eur, bežného výživného a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, IČO: 37852167, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247 EX 1081/20 o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnení 1 až 5 sú p o v i n n í nahradiť súdnemu exekútorovi trovy s súdneho exekútora vo výške 72,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnení 1 až 5 zastúpeným zákonným zástupcom - otcom sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 26.10.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného v celkovej výške 481,65 Eur, bežného výživného 30 % sumy aktuálneho životného minima na každé dieťa nezaopatrené neplnoleté dieťa a trov exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Levice vedeného pod sp. zn. 11P/114/2022 zo dňa 20.07.2022 (ďalej len „ exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 07.11.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, IČO: 37852167, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247 EX 1081/20 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 61 a násl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); vydal upovedomenie o začatí exekúcie ktoré povinný prevzal proti podpisu dňa 19.12.2022.
4. Dňa .....súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet od povinnej doručený na exekútorský úrad dňa 08.03.2023., kde povinná cit. uviedla : „ Navrhujem, aby Okresný súd Levice uznesením exekúciu zastavil, pretože Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. 11P/114/2022-101 zo dňa 15.02.2023 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí nasledovne : G.. A., U.. XX.XX.XXXX K. G.. H., U.. XX.XX.XXXX boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matky, B. R., U.. XX.XX.XXXX, R. D. X, Š.K. XXX XX K. G.. Emil, nar. 14.01.2015, G.. N., U..XX.XX.XXXX K. G.. M., U.. XX.XX,XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti ich otca, Y. R., U.. XX.XX.XXXX, R. C.. E. XX,
Š.K. XXX XX, pričom bežné výživné na G.. Y., G.. N. K. G.. M. R. D. H. N. XX-F. N. H. G. H. L. A. O. K. R. H. U. G.. A. K. G.. H. budem platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice tak ako mi ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Levice, sp.zn.: 11 P/l 14/2022-101:“
5. Súdny exekútor v zmysle § 61k ods. 5 vyzval zákonného zástupcu oprávnených (ďalej len „oprávnený“ 1 až 5), aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili k predmetnému návrhu. Oprávnení nesúhlasia so zastavením exekúcie, taktiež nesúhlasia so splátkovým kalendárom.
6. Súdny exekútor sa k podanému návrhu bližšie nevyjadril iba žiadal súd o skoré rozhodnutie.
7. Podľa § 61k ods. Exekučného poriadku ); súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku; povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku; návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalejlen „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
12. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“
13. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
14. S poukazom na ust. § 62 ods. 2,3 ZoR: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“
15. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
16. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“
17. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.“
18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.
19. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach. Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedený charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného.
20. Súd uvádza, že predmetné exekučné konanie bolo iniciované na podklade rozhodnutia vydaného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a to uznesenia, kde prvým výrokom bola Matka povinná prispievať na výživu každému z maloletých deti: A., U.. XX.XX.XXXX, H., U.. XX.XX.XXXX, Y., U.. XX.XX.XXXX, N., U.. XX.XX.XXXX K. M. U.. XX.XX.XXXX E. Q. XX% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou ohraničil konajúci súd existenčný rámec tohto exekučného titulu, a to tak, že nariadené neodkladné opatrenie zostáva v platnosti do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice pod. sp. zn. 11P/114/2022.
21. S ohľadom na takto nastolený skutkový stav súd konštatuje, že v predmetnej veci na základe rozhodnutia vo veci samej, teda rozhodnutím - Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. 11P/114/2022-101 zo dňa 15.02.2023 právoplatného a vykonateľného dňa 21.02.2023 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí nasledovne : G.. A., U.. XX.XX.XXXX K. G.. H., U.. XX.XX.XXXX boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matky, B. R., U.. XX.XX.XXXX, R. D. X, Š. XXX XX K. G.. Emil, nar. 14.01.2015, G.. N., U..XX.XX.XXXX K. G.. M., U.. XX.XX,XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti ich otca, Y. R., U.. XX.XX.XXXX, R. C.. E. XX, Š. XXX XX, pričom bežné výživné na G.. Y., G.. N. K. G.. M. R. D. H. N. XX-F. N. H. G. H. L. A.G. O. K. R. H. U. G.. A. K. G.. H. bude platiť povinná platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, na základe ktoréj odpadol bazálny prvok nevyhnutný pre výkon exekúcie, ktorým je spôsobilý exekučný titul, keď rozhodnutie na podklade ktorého bolo predmetné exekučné konanie iniciované, stratilo rozhodnutím vo veci samej účinnosť a ktorého procesným následkom došlo k anulácii nariadeného neodkladného opatrenia.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozhodol súd tak, že vedenie exekúcie v neprospech osoby povinnej v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom jeho rozsahu zastavil, keď rozhodnutím vo veci samej stratilo rozhodnutie dočasnej povahy svoju účinnosť, čím je daný prvok brániaci jeho vymáhateľnosti cestou exekučného konania. (výrok I. tohto rozhodnutia)
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o týchto trovách nerozhodoval .
27. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
28. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
29. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
30. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
31. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
32. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávnených nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že zároveň spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávnených aj riziko, že budú zaviazaní znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávneným je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bezpochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
33. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávnených. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v spojení s ustanovením § 22 ods. 2 Vyhlášky 68/2017 Z. z.. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že v priebehu exekúcie došlo na základe predmetného rozhodnutia k strate účinnosti exekučného titulu, pričom uvedená skutočnosť nastala po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Keby návrh nebol podaný, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávnených podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 60 eur podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 12 eur (základ dane 60 eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok II. tohto rozhodnutia).