Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/3725/2006

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom Žilina, Pivovarská 1069, vo veci oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, so sídlom Žilina, Kuzmányho 26, IČO: 00 735 841, proti povinnému: T. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. Ž., E. XXXX/ XX, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,45€ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku OR PZ Žilina, Dopravný inšpektorát č. ORP- P-1510/ODI-2004-II z 15.11.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2004 a vykonateľnosť dňa 30.11.2004.

Nakoľko si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený dňa 28.9.2006 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

bol čl. II. zmenený a doplnený o priestupkoch, pričom bolo vyššie uvedené ust. vypustené.

Do dňa účinnosti novely o priestupkoch s účinnosťou od 1.9.2008 bolo možné podľa Zákona o priestupkoch vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.

Vyššie uvedenou novelou zákona s účinnosťou od 1.9.2008 bola uvedená prekluzívna lehota zo Zákona o priestupkoch vypustená. Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní ().

Podľa , výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

, ktorým bol novelizovaný a doplnený však neobsahuje prechodné ustanovenia, týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ku ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch do 31.8.2009, pokiaľ lehoty na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, v deň účinnosti ešte neuplynuli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Pokuta za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.

Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 , v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008.

Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol účinného

dňa 31.8.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.

, ktorým bolo vypustené pôvodné ust. s účinnosťou od 1.9.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).

Z uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok za účinnosti o priestupkoch do 31.8.2008, kedy v zmysle ust. citovaného zákona bola pre povinného stanovená lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty výhodnejšia, a preto je v danom prípade nutné postupovať v zmysle tohto ustanovenia s poukazom na vyššie uvedené.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (EP), Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Exekučný titul na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia nadobudol vykonateľnosť dňa 30.11.2004 a 3-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 30.11.2007. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v exekúcii platí zásada, že trovy exekúcie znáša povinný. Iba výnimočne tieto znáša oprávnený, a to v prípadoch taxatívne upravených v ust. § 203 EP, čo v danom prípade neprichádza do úvahy. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Preto súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.

Súdnemu exekútorovi v zmysle ust. , 15 a 16 vyhlášky č. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, priznal trovy exekúcie celkom vo výške 26,45 € pozostávajúce z :

1/ odmena exekútora

a. 6,64 € za úkony exekučnej činnosti v dĺžke 45 minút (§14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie),

b. 9,96 € za 3 úkony (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky - získanie poverenia, 2x zisťovanie platiteľa mzdy na Sociálnej poisťovni),

2) náhrady hotových výdavkov vo výške 5,44 € (§ 22 vyhlášky),

3) daň z pridanej hodnoty vo výške 4,41 €.

Pri vyčíslení odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky si súdny exekútor uplatnil odmenu za každý jednotlivý úkon vo výške 6,64 €, teda ako by vykonával každý úkon 1 hodinu. Náhradu odmeny podľa počtu hodín súd nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora, nakoľko nesprávne aplikoval ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 € za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu, a nie počet úkonov s poukazom na dĺžku trvania, ako to v špecifikácii trov vyčíslil súdny exekútor. Za jednotlivé úkony už patrí súdnemu exekútorovi odmena, a to podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby mal exekútor nárok na odmenu za každý úkon, ktorý by bol vykonaný počas začatej hodiny, a ktorý nie je uvedený v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky, tak by to bolo výslovne v tomto ustanovení uvedené. Exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Exekútor tým porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ktoré je exekútor povinný sčítať.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 6,64 € v zmysle ust. vyhl. č. Súd mu však za tento úkon priznal odmenu vo výške 3,32 € v zmysle ust. vyhlášky a táto odmena v sebe zahŕňa i čas na vypracovanie žiadosti. Rovnako súd v zmysle vyhlášky nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi za súčinnosť sociálnej poisťovne, ale odmena bola priznaná v zmysle ust. vyhlášky.

Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu za doručenie upovedomení o spôsobe exekúcie súd mu uvedenú odmenu nepriznal, nakoľko z uplatnenej náhrady poštovného vyplýva, že tieto písomnosti neboli doručované súdnym exekútorom, ale prostredníctvom pošty. Ustanovenie vyhl.č. totiž hovorí o odmene súdneho exekútora za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom, resp. exekútorským úradom. Pokiaľ na doručenie príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor využije služby iného subjektu (napr. pošty), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie, ale len náhrada poštovného, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrad hotových výdavkov.

V náhrade hotových výdavkov si súdny exekútor vyúčtoval poštovné za návrh na zastavenie exekúcie 1,13 €, za vyúčtovanie a ukončenie 2,32 € a za vrátenie poverenia 1,13 €. Súd mu tieto hotové výdavky nepriznal z dôvodu, že zo spisu vyplýva, že predmetné podania súdneho exekútora boli doručené osobne v podateľni tunajšieho súdu, preto mu nemohli vzniknúť predmetné hotové výdavky na poštovnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané -

každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.